Tom Ford stavil s Nočnými zvieratami na estetickú dokonalosť. Je to však záruka skvelého filmu?
Keď sa povie meno Tom Ford, dámy si pravdepodobne predstavia kvalitnú kozmetiku či nádherné šaty, páni zas neuveriteľne podmanivé vône a fanúšikovia kinematografie režijný debut z roku 2009 s názvom A Single Man. Ten získal množstvo ocenení a medzi nimi aj nomináciu na Zlatú sošku pre hlavný výkon Colina Firtha. Ak ste Single Mana videli, určite vám zostalo v pamäti skvelé technické prevedenie, ktoré sa viacerí kritici nebáli označiť slovami bezchybné či dokonalé, no aj tak mu ako celku chýbalo niečo, čo by z neho vytvorilo modernú klasiku. To sa známy dizajnér/režisér snaží napraviť vo svojom novom filme Nocturnal Animals. Podarilo sa mu natočiť dielo presahujúce jeho meno?
Hneď zo začiatku treba povedať, že Ford si už druhýkrát vybral projekt, adaptujúci ťaživý knižný príbeh. Zatiaľ čo v prvom prípade to bol rovnomenný román (A Single Man) od Christopher Isherwooda, tentokrát siahol po novšej a známejšej knihe Tony and Susan od Austina Wrighta. Režisér si síce príbeh knihy trocha upravil, no hlavnú dejovú myšlienku zachoval. Tá v tomto prípade vyrozpráva príbeh bohatej, no utrápenej majiteľky múzea Susan Morrow (Amy Adams) a jej manžela (Armie Hammer) odchádzajúceho na služobnú cestu do New Yorku. Susan však dostane poštou knihu s názvom „Nocturnal Animals" od jej bývalého manžela Edwarda Sheffielda (Jake Gyllenhaal). Tá opisuje hrôzostrašný príbeh Tonyho Hastingsa (taktiež Jake Gyllenhaal) a jeho rodiny (manželka Isla Fisher a dcéra Ellie Bamber), ktorí sú prepadnutí na odľahlej ceste v západnom Texase troma chuligánmi na čele so švihnutým magorom Rayom (Aaron Taylor-Johnson). Susan sa od knihy nedokáže odtrhnúť a čím viac ju číta, tým viac sa v spomienkach vracia k svojím spoločným časom s Edwardom a k neospravedlniteľnému činu rozdeľujúcemu ich osudy.
RECENZIA: Ambulance
17. marca 2022 o 13:30
Vo filme teda vidíme tri hlavné dejové línie. Aktuálny Susanin život, zaobalený do ťažkých kovových farieb a štylizovaný až do komicky pôsobiacej kritiky snobského, no osamoteného života. Ďalšiu líniu, mapujúcu Tonyho cestu s rodinou. Púštnu, špinavú a príjemne metaforickú. V neposlednom rade tú flashbackovú, ktorá síce pre mňa osobne nevynikala žiadnym spôsobom, no dejovo nám približuje Susanin predchádzajúci život a dodáva posledný kúsok do príbehovej skladačky. Musím podotknúť, že Ford je skutočným géniom, čo sa estetického poňatia týka. Vie, ako ma záber vyzerať, vie, z akého uhla ho chce točiť, vie, v akom svetle chce jednotlivé postavy ukázať.... Jednoducho má svoje remeslo v malíčku. To je na režiséra s druhým celovečerným zárezom naozaj obrovská pochvala. Snímka je vizuálne pohlcujúca a tento pocit dopĺňa aj neuveriteľne príjemný soundtrack Abela Korzeniowského. Avšak perfektné diela, potrebujú aj viac ako skvelú réžiu, najmä pokiaľ chcú zahrať na psychologickú strunu.
Tu nastáva problém Nočných zvierat. Aj napriek skvelým scénam neprinášajú patričnú emočnú koncovku. Tým nehovorím o finálnom rozuzlení, skôr o celom priebehu takmer dvojhodinovej stopáže. Scenár síce obsahuje iba maličké množstvo chýb a výkony Adamsovej, Gyllenhaala či výpomocného Michaela Shannona a Taylora-Johnsona sú skvelé, no ako celok nás necháva chladnými a nedotknutými. Tým nechcem povedať, že by ste z kina odchádzali znechutení, to určite nie, skôr si myslím, že Nocturnal Animals mohol a mal našliapnuté na oveľa väčšiu psychologickú pecku, ktorá by sa nemusela hanbiť ani na vysokých priečkach v rebríčku najlepších filmov roka. Takto bohužiaľ zostane zapísaný v dejinách ako nádherne natočená a zahraná jednohubka, nezasahujúca vaše emočné centrá tak, ako by mohla a mala. 7/10
