Náhodne roztrúsené balvany sú raritou svetových rozmerov.
Kamenné gule zvané tiež Megonky nachádzajúce sa nedaľeko obce Milošová na Kysuciach sa dajú označiť za geologickú pamiatku svetového charakteru. Ide o obrovské kamenné balvany zaguľateného, prípadne dokonale guľatého tvaru s priemerom od 25 do 260 centimetrov. Našli sa v roku 1988 a ide o najväčšie nálezisko podobných gúľ v celej Európe.
Kysuckých kamenných gúľ je celkovo tridsať a najväčšia z nich mala priemer až 5 metrov. Minulý čas uvádzame z dôvodu, že sa niekomu pri detonačných prácach podarilo použiť o niečo väčšiu dávku a výbuch zasiahol aj guľu. Teraz je rozdelená na dve časti, ktoré však stále patria medzi tie väčšie. Najväčšie kusy vážia do tridsiatich ton a tie slovenské sú druhými najväčšími na svete - vo veľkostí nás prekonáva už len Kostarika. Megonky sú u nás vyhlásené za prírodnú pamiatku, kedže vďaka jedinečnej veľkosti ide o svetovú raritu - o niečo menšie sa nachádzajú napríklad aj na Novom Zélande či v Južnej Afrike. Tie slovenské však majú navrch, a tak sa k českej hranici chodia čudovať turisti z celej Európy.
Ak ti dané miesto nevyhovuje, alternatívou ti môžu byť menšie kúsky pri neďalekej obci Klokočov. Ako v Klokočovej, tak aj v Milošovej - štruktúra kamenných gúľ na oboch miestach je rovnaká. Ide o akýsi zvláštny zlepenec párcentimetrových kamienkov, tie sú však nejakým zázrakom zaobalené do vrstvy hladkého kameňa.
Kedy a ani ako vznikli, nevieme. Dátum vzniku sa totiž zatiaľ len odhaduje, a podľa expertov sú gule viac než staré - vzniknúť mohli v období kriedy, čiže asi pred 40 miliónmi rokmi. Dotknúť sa niečoho, čo je na svete už 40 miliónov rokov je celkom cool, však? O dôvod viac vydať sa na Kysuce aj za inou zámienkou, než je lyžovačka na Slovensku. To, ako vznikli je ešte ťažší oriešok. Legenda miestnych sa s tým veľmi nekašle a nesofistikovane tvrdí, že sem gule prileteli z vesmíru. Čo je viac než nepravdepodobné, keďže nikde nie sú žiadne stopy po kráteri, gule sú porušené len toľko, koľko by si odhadoval na 40 miliónov rokov nečinného ležania a nikde nevidieť žiadne stopy po ohni či zvýšenej teplote. Nedávno sa však zistilo, že podobné útvary sa nachádzajú aj na Marse, no rovnako to nahráva aj teórii, ktorú si predstavíme neskôr. Iný bizár zas uvádza, že ide o nikdy nevyliahnuté vajcia dinosaurov.
Relevantnejšie teórie sa zhodujú na tom, že najprv nejak vznikol vnútorný zlepenec kamienkov, ktorý bol nejakým spôsobom obalený a dohladka vymodelovaný niečím. Prvá z úvah vychádza z toho, že pri guliach v Klokočove sa nachádza zdroj ropy. Možno práve čierne zlato má niečo spoločné s kamennými guľami. Pri Megonkách za Milošovou sa síce veľa ropy zatiaľ neobjavilo, no možno predsa niekedy. Druhá úvaha hovorí, že to mohlo byť spôsobené prírodnou katastrofou. Autor teórie to ďalej nerozviedol. A do tretice - a toto znie prijateľne, vnútorná vrstva sa mohla pred desiatkami miliónmi rokov nejak zhluknúť a polepiť, a na pobreží vtedajšieho obrovského oceánu Tethys (ešte za čias Pangei) bola vymývaná. A to spolu s látkami, ktoré sú dnes na inej časti sveta, než je severná časť Kysúc.
Kamenné gule sú teda, ako napríklad aj Slovenský čínsky múr, raritou, o ktorej pôvode a vzniku sa vedú stále len dohady. To jej však pridáva na tajomnosti a iste po dočítaní tohto článku usúdiš, že ide o viac než fascinujúcu lokalitu, kde ešte je čo objaviť.
