Česká kriminálna novinka prekvapila na plnej čiare.
Nestáva sa často, že sa dočkáme kvalitného seriálu z našich končín. Český kriminálny seriál Pustina od HBO zaujal svojím trailerom a my sme netrpezlivo čakali na jeho premiéru s vedomím, že sa môže predviesť nielen u nás, ale aj v zahraničí, kde ho diváci uvidia taktiež. Keďže nie sme zvyknutí na kvalitnú tvorbu, naše neisté očakávania sa miešali s nadšením z upútavok. Dokázala Pustina konkurovať seriálom oveľa väčšieho meradla?
Už prvotné informácie značili, že pôjde o vážny a tak trochu depresívnejší počin plný kriminality a osemdielna séria z tohto nevytŕča ani chvíľu. Hodilo by sa jej pomenovanie špinavá dráma, ktorou aj v skutočnosti je vďaka krásne vykreslenému prostrediu často zahalenému hmlou a temnotou. Pri príležitosti premietania seriálu sme dostali šancu urobiť rozhovor so scenáristom Štěpánom Hulíkom a režisérom Ivanom Zachariášom. Poďme si najskôr o Pustine povedať čosi viac a informáce, o ktoré sa s nami tvorcovia podelili, si necháme na záver.
Dej sa odohráva v dedine s názvom Pustina v severnom Česku, blízko pri hraniciach s Poľskom. Už v prvých minútach sa postupne zoznamujeme so širokou škálou postáv a spoznávame ich vzájomné vzťahy. Dostávame sa do momentu, kedy starostka Hana Sikorová bojuje s ťažobnou spoločnosťou majúcou záujem o zásoby uhlia pod dedinou a ktorá všetkým ponúka lákavé odstupné. Obyvatelia nevedia, čo je pre nich lepšie. Tento konfikt sa však utiahne do strany, keď sa starostke zrazu stratí štrnásťročná dcéra Míša. Rodinné a dedinské vzťahy sa postupne začnú lámať a ľudia zistia, že si nemôžu navzájom dôverovať. Popri tom nahliadneme aj do prostredia výchovného strediska pre dospievajúcich a zisťujeme, že svet naokolo nás nie je taký pestrý, ako na prvý pohľad vyzerá. Veci sa začnú kaziť a k prípadu je povolaná kriminálna polícia.
A ako seriál pôsobil na mňa? V prvom rade musím vyzdvihnúť originalitu postáv, ktoré sú naozaj skvele napísané a každá je svojím spôsobom iná. Dokážu prekvapiť aj keď to nečakáte a u väčšiny z nich zažijete plnú paletu emócii. Ako som už spomenul, seriál sa vedie v pochmúrnom duchu a ukazuje nám krutú realitu. Keď sa starostke stratí dcéra, každý vie, že šanca na nájdenie je kruto nízka. Niektorí dedinčania pomáhajú, iní ukazujú svoju pravú tvár a držia sa obďaleč. Dostávame sa až do takého bodu, kde postavy nemôžu veriť svojím rodinným príslušníkom a postupne sa všetko zamotáva. Vo štvrtej epizóde sa rozvíjanie príbehu pozastaví a je potrebné viacero dejových liniek spojiť. Veci časom začnú dávať väčší zmysel a pozitívnym aspektom je aj fakt, že do poslednej chvíle nevieme, kto je pravým páchateľom. Podobný prípad sa dá vidieť v prepracovanom anglickom seriáli Broadchurch.
Pustina je jedným z tých seriálov, pri ktorom som veril a rovnako aj chcel, aby fungoval. Všimol som si možnú inšpiráciu aj prvou sériou True Detective, aj keď sa v tomto prípade nedočkáme ničoho podobne brutálneho alebo nechutného. Prostredie je síce zaprášené drogami, no viac než na krv a nechutné scény sa tím tvorcov sústredil na zábery so skrytým motívom a tvorbu nepríjemného pocitu u diváka. V jednotlivých záberoch totiž viete nepriamo čítať z kamery a o pár sekúnd sa víťazoslávne uškrnúť, že vám daná súvislosť došla. Áno, veľa dôrazu sa kladie na detaily, aj keď by som v niektorých prípadoch uvítal lepšie vysvetlenie. Párkrát sa mi totiž hlavou hnali otázky typu: „Čo robila konkrétna osoba na danom mieste a prečo tam vôbec bola“?
Seriál je v porovnaní s bežnou televíznou tvorbou iný aj po vizuálnej stránke. Tvorcovia tu mali priestor navnadiť temnú atmosféru, ktorá perfektne ladí s depresívnou témou Pustiny. Vidno bolo aj väčší rozpočet, čo náročnejších divákov poteší. Nečakajte však žiadne špeciálne efekty, tu ide o poctivú praktickú filmárčinu. Ako celok to teda funguje na výbornú, aj keď by sa pár menších zádrhelov našlo. Ťažko však hovoriť o negatívach. Niektoré dejové linky mi prídu neuzatvorené a fiktívny svet nie je dokonale uveriteľný. Pustina má však oveľa viac pozitív. Epizódy si udržiavajú rovnomerné tempo a rozhodne nenudia, na hercov sa dobre pozerá a aby toho napätia nebolo málo, na konci jednotlivých častí na nás čaká zopár cliffhangerov. Tie sú niekedy zbytočné a dodané nasilu, avšak na navnadenie fungujú dobre. Čo sa réžie týka, je vidno, že si dali obaja režiséri (Alice Nellis a Ivan Zachariáš) záležať. Ani po hereckej stránke niet čo vytknúť. Dušek svoju rolu zvládol na výbornú, ostatní sú sympatickí. Nuž, budete sa baviť a rovnako budete chcieť uveriť, že seriál skutočne dosahuje vysokých kvalít. Do kolien síce nepôjdete, ale na sériu od našich bratov Čechov v spolupráci s HBO tak skoro nezabudnete a verte, že nič podobné tu už dlho nebolo. Na naše pomery je Pustina výborná a rád si ju zopakujem znova. 8,5/10.
Bol som príjemne prekvapený a verím, že sa seriálu podarí preraziť v Česku, na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách. Ako sme už spomenuli na začiatku článku, podarilo sa nám prehodiť pár slov aj s tvorcami tohto projektu - so scénáristom Štěpánom Hulíkom a s režisérom Ivanom Zachariášom. Zaujímal nás ich uhol pohľadu a výber toho, čo sme zistili, sa dozviete o pár riadkov nižšie.
Príprava seriálu trvala tri roky, pričom tá intenzívnejšia časť okolo pol roka. Ako prebiehala práca na scenári od prvej myšlienky až po finálny produkt?
Štěpán Hulík: Mali sme niečo, čo sa nazýva Writer's Room. Myslím, že sa to na Slovensku a v Česku ani nepoužíva. To znamená, že sme sa s kamarátmi a kolegami pravidelne schádzali a prichádzali s nápadmi, pričom sme krok za krokom tvorili príbeh. Na základe týchto nápadov som potom napísal scenár. Snažil som sa vytvoriť postavy tak, aby mali viacero vrstiev, teda aby boli pre diváka prekvapivé a atraktívne. Často sa však stávalo, že niečo nefungovalo, alebo to bolo treba zmeniť. Takto vlastne vyzerá ten proces.
Do Pustiny ste ako scenárista určite dali kúsok seba, jednak do postáv, ale aj celkovo do deja a prostredia. Je to tak?
Štěpán Hulík: Ako scenárista vás musí od malička zaujímať ľudská psychika, spoločnosť a celkovo vzťahy medzi ľuďmi. A čo sa mňa týka, najviac som sa stotožnil s postavou Jaroslava Duška (Karel). Existuje totiž veľa otázok, ktoré si kladiem aj sám sebe. Čo som za človeka, čoho všetkého som schopný, kde sú moje hranice a ako ďaleko by som zašiel v jednotlivých situáciách.
Pustina sa odohráva v drsnom dedinskom prostredí obklopenom priemyselným strediskom a taktiež v nej figuruje aj výchovné stredisko pre mladých. Odkiaľ ste čerpali inšpiráciu?
Štěpán Hulík: Dedinský život nebol ťažký na predstavenie, keďže v takomto prostredí žijú moji rodičia a ja sám som tam vyrastal. A čo sa ústavu týka, sám tomu nerozumiem. Písal som to tak, ako som to cítil a ako mi to prišlo prirodzené. Vytvoril som postavy, aby boli pre diváka zaujímavé a jedinečné. Dokonca sa individuálne v každej nich odzrkadľuje iný typ ľudského charakteru.
A nakoniec. Ako vyzerá váš bežný deň ako scenárista?
Štěpán Hulík: Pracujem od siedmej do takej jednej, druhej poobede. Viac ani nie. Dôležité je však písať každý deň.
Ako ste sa k tejto ponuke dostali? Doposiaľ ste natáčali hlavne reklamy a toto je váš prvý veľký projekt.
Ivan Zachariáš: Dostal som mail od HBO spoločne so scenárom a otázkou, čo si o ňom myslím. Zaujal ma a na ponuku som prikývol.
Pustina bude premietaná aj v iných krajinách, a to predovšetkým v Maďarsku, Škandinávii a na Balkáne. Aké to bolo pracovať na tomto seriáli a ako dlho ste ho natáčali? Musela to byť poriadna výzva.
Ivan Zachariáš: Celkovo sa natáčalo okolo 102 alebo 104 dní, pričom ja sám som na pľaci strávil asi 56 dní. Bol to veľký rozdiel oproti reklamám a bolo to fajn - užíval som si to. Nadstavil som prvé dva diely a kolegyňa, režisérka Alice Nellis, pokračovala ďalej, zatiaľ čo ja som už bol v strižni. Potom som ju v réžii opäť vymenil a spoločne sme sa dopĺňali. Čo sa tej výzvy týka, dávalo mi to celé väčší zmysel, než točenie reklám. Bolo to niečo totálne odlišné.
Ako sa vám pracovalo s hercami?
Ivan Zachariáš: Práca s hercami môže byť skvelá, ale môže to byť peklo. Záleží len na tom, akých hercov si zvolíte a na vašom type komunikácie. Vybral som si takých, o ktorých som si myslel, že to budú robiť dobre. Veľmi som si s nimi rozumel a na pľaci bolo veľa zábavy, aj keď je snímka celkom ponurá. Potrebovali sme odľahčenie.
Čo by ste na záver odkázali našim čitateľom, ktorí sa chystajú pozrieť si Pustinu?
Ivan Zachariáš: No, rozhodne sa netreba báť, aj keď séria vyzerá depresívne. Všetko nemôže byť len komédia a my sme sa snažili ísť viac do hĺbky ľudských vzťahov a pocitov. Diváci si z toho môžu veľa zobrať a verím, že si to užijú.
Takto nejako videli minisériu jej šikovní tvorcovia. Obom ďakujeme za rozhovor a do budúcna im želáme veľa úspechov v kariére, ale aj v osobnom živote. Nezabudnite pustinu sledovať na HBO Europe a určite nám zanechajte v komentároch váš vlastný názor.
