Dajana sa naučila šiť, starej dielni svojho otca prinavrátila život a namiesto večierkov už roky pracuje na svojej budúcnosti.
Mladá, talentovaná a ambiciózna. Taká je študentka Dajana Rodriguez, ktorá svoje umelecké cítenie preniesla do kože. Konkrétne do kožených kabeliek, ktoré pred niekoľkými rokmi začala so svojou mamou vyrábať. Ich začiatky vôbec neboli jednoduché a prvotným impulzom bola potreba, no dnes sa ich dielňa rozrástla o nových členov, Dajana predáva do celého sveta a má skutočne odvážne plány, o ktorých si môžeš prečítať v našom rozhovore.
Ahoj, Dajana. Začneme klasickou otázkou. Mohla by si sa nám na úvod v krátkosti predstaviť, povedať nám o sebe niekoľko slov?
Ahojte, volám sa Dajana Rodriguez, mám 24 rokov a som z Partizánskeho. Každý sa hneď pozastavuje nad mojím menom s otázkou, či je to len nejaká prezývka alebo umelecké meno. Je to teda moje skutočné meno, som rodená Slovenka. Moja mamina je zo Slovenska a tatino je Kubánec, ktorý tu žije už cez 30 rokov. Študujem výtvarné umenie, momentálne končím štvrtý ročník na Univerzite Komenského v Bratislave. Na úvod by som teda povedala toľko, že som obyčajná mladá baba, ktorá chce v živote niečo dosiahnuť.
Porozprávaj nám teda o tom, čomu sa momentálne venuješ.
Momentálne, teda už vyše štyroch rokov sa popri štúdiu venujem výrobe kožených kabeliek, šitiu, navrhovaniu a maľbe. Každodenne pracujem aj s umeleckou fotografiou a inými médiami. Všetko to na seba pekne nadväzuje a navzájom sa ovplyvňuje. Moje štúdium ma veľakrát inšpiruje práve k mojej práci, ktorá nie je len o samotnej výrobe, ale aj o propagácii a predaji.
Aké boli tvoje začiatky? Začínala si ako samouk alebo ťa niekto viedol?
To, čo robím dnes sa začalo už veľmi, ale veľmi dávno. Síce výroba kabeliek, teda gro mojej značky, sa spustilo pred piatimi rokmi, no začiatky nájdeme v mojom detstve. Začalo sa to zapísaním do Základnej umeleckej školy v Partizánskom, kde som chodila viac ako 10 rokov. Doma som maľovala a šila šaty, až to vyústilo ku kabelkám. Najväčšiu zásluhu na tom všetkom má moja mamina, ktorá ma už do šiestich rokoch viedla k umeniu a všetkým týmto sme si prešli bok po boku. Ona bola tá, ktorá ma podporovala, verila mi a veľa ma toho naučila. Dala mi do života odhodlanie, a preto som nemala problém skúsiť čokoľvek ušiť, aj keď som v podstate šiť nevedela. Naučila ma nevzdať to, a tak som si sama (aj keď za dva týždne) dokázala ušiť plesové šaty, či s jej pomocou koženú kabelku. Prvotným impulzom k šitiu bola vždy nejaká potreba. Išlo o to, že som chcela niečo, čo som si nemohla v danú chvíľu dovoliť alebo som chcela niečo, čo jednoducho nebolo v obchodoch. Ja som si to chcela urobiť po svojom a podľa seba. Tak to všetko začalo.
Čo všetko sa zmenilo odkedy ste s mamou začínali? Ešte stále ste iba dve alebo sa vaša dielňa rozrástla o nových členov?
Zmenilo sa toho veľmi veľa a to k omnoho lepšiemu. Začínali sme spolu len my dve v starom domčeku na dedine, v starej koženej dielni môjho otca. Spočiatku to bolo skôr o tom, že sme si vyrobili len to, čo sme samé potrebovali alebo sme vyrábali pre našich blízkych. Bolo to hobby. Mali sme však dobré odozvy, a tak sme sa do toho pustili naplno. Vyrábali sme a predávali na sashe.sk, ale aj na zahraničných portáloch. Tatino sa vrátil ku svojej starej práci s kožou a momentálne už pracuje s nami a máme zamestnané aj dve šičky. Ja pracujem popri škole a momentálne sa venujem najmä navrhovaniu, fotografovaniu, písaniu blogu a predaju. Naďalej predávam na sashe a fler.cz, no mám už aj svoj vlastný web dajanarodriguez.com, ktorý funguje ako na Slovensku, tak v celom svete. Mám už teda svoju značku a logo, no stále som to hlavne ja a moja rodina. Chcem si ponechať obraz predajcu, ktorý je len obyčajný človek a má blízko k svojim zákazníkom. Nechcem byť tuctovou značkou.
Prečo práve kabelky? Prečo nie bundy, ktoré kedysi vyrábal tvoj otec alebo niečo iné vyrábané z kože?
Kabelky bola voľba, ktorá prišla z jedného dňa na druhý. Potrebovala som kabelku, tak sme ju s maminou ušili. Nič sme neriešili, nad ničím neuvažovali. Postupne sme si povedali, že kabelky sú pre nás to pravé. Móda búnd je dosť obmedzujúca, nenosia sa celý rok, sú potrebné rôzne veľkosti, jednoducho toto nie je tá správna cesta. Kabelky sú variabilné, môžem sa s nimi dizajnovo vyhrať a sú pre všetky vekové kategórie. Je to ten kúsok šatníka, ktorý je neustále s nami, ktorý nosíme so sebou a vyjadrujeme ním priamo či nepriamo náš štýl a vkus.
Opíš nám proces výroby jednej kabelky. Čo všetko okrem talentu a nápadu na to potrebuješ a ako dlho ti trvá jej výroba od počiatočného návrhu až po jej konečnú verziu pripravenú pre zákazníka?
Najskôr je myšlienka - nápad, potom nasleduje náčrt alebo skica novej kabelky. Následne si vytvorím strih, diely vystrihneme a kabelku ušijeme. Takto vzniká úplne nová kabelka. Ak už strih mám, mením len farby, nite, vzory a podobne. Taktiež mám v ponuke vyšívané kabelky. Tu je proces zložitejší. Pri týchto kabelkách najskôr programujem na počítači ich dizajn. Táto fáza je len a len na mne. Je to niekoľkohodinová, namáhavá práca s počítačom, no výsledok stojí za to. Ak je teda kabelka s výšivkou, tak sa do procesu výroby pridá ešte tento krok. Keď je už kabelka hotová, sama ju nafotím, fotky upravím a pridám na web.
Kde nachádzaš inšpiráciu? Inšpirujú ťa módne editoriály, konkrétni dizajnéri, prípadne nejaká kultúra alebo je to niečo úplne iné?
Nad touto otázkou som už párkrát uvažovala. Rozmýšľala som, čo ma ovplyvňuje a inšpiruje a jednoznačnú odpoveď som nedostala. Nie som človek, ktorého inšpiruje len príroda alebo len módne trendy či kultúra. Mňa inšpiruje všetko navôkol mňa. Jeden deň je to príroda, potom zas článok na nete, inokedy je to zas niečo čo zbadám na ulici a takto by som mohla pokračovať ďalej. Stane sa aj to, že počas prednášky o dejinách umenia ma pri pohľade na nejaký obraz napadne zaujímavá myšlienka a potom ju možno vidieť na novej kabelke. Vo mne sa tieto všetky podnety hromadia a potom ich prenášam do výroby. Nie vždy si to však uvedomujem a veľakrát na to prídem až po nejakom čase.
Kedy tvoríš a koľkokrát týždenne by sme ťa mohli nájsť v tvojej dielni?
Tvorbe sa venujem takmer každý deň. Či už je to v dielni, na internáte, vo fotoateliéri alebo doma. Avšak všetko to závisí od školy, tej sa podriaďujem. Keď je semester, snažím sa dať si hodiny na čo najmenej dní, aby som tie ostatné mohla byť doma a pracovať. Pár dni som v škole, pár zas v dielni. Keď nie je výučba, vtedy pracujem naplno. Pravdou však je, že veľká časť mojej práce je prácou s počítačom, a tak sa aj počas školy môžem venovať veciam, na ktoré nepotrebujem byť osobne v dielni. Upravujem si fotky, píšem články, rozmýšľam nad ďalšími kolekciami.
Ak si ochotná sa s nami o to podeliť, tak by sme sa ťa opýtali aj na finančnú stránku. Je to pre teba výnosné alebo v porovnaní s investíciami by ťa to v budúcnosti nedokázalo uživiť?
Čo sa týka tohto, som stále študentka, bývam s rodičmi a toto je niečo, čo robím pre svoju budúcnosť. Momentálne idú peniaze do rodinného rozpočtu. Spoločne túto značku budujeme a pracujeme na nej. Myslím, že je to niečo čo už funguje a keď skončím školu, budem sa tomu venovať naplno.
Máš už aj stále zákazníčky, ktoré majú od teba viac kúskov? A dostali sa tvoje kabelky aj do zahraničia?
Áno, mám veľmi veľa takých zákazníčok. Minimálne polovica sa k mojej značke vráti. Mám aj také, ktoré majú viac ako desať či pätnásť kabeliek. Toto je pre mňa najlepšia spätná odozva a vtedy viem, že nejde len o dizajn, ale aj o osvedčenú kvalitu. Čo sa týka zahraničného trhu, predala som už kabelky do celého sveta. Od Austrálie, cez Áziu až po Ameriku. Dokonca aj na malinké ostrovy v Tichom oceáne. Pravidelne predávam do Čiech, kde mám kabelky aj priamo v obchodoch.
Vyrábala si už niekedy na zákazku s presne stanovenými požiadavkami alebo také niečo nerobíš a vždy sa pri tvorbe riadiš vlastným nápadom a vkusom?
Vyrábala som aj takto, a to hlavne v začiatkoch. Nebudem klamať, finančná situácia nebola najlepšia a takto sme to riešili. Bol to taký kompromis medzi zákazníčkou a mnou, kedy sme spoločne prišli na výsledný kus. Takto ešte stále vyrábam aj pre rodinu alebo stále zákazníčky, inak nie. Momentálne navrhujem, dizajnujem a vyrábam vlastné kabelky, no vždy som ochotná na žiadosť zákazníčky pristúpiť k zmene farby alebo drobných detailov. Chcem, aby kabelka niesla moju značku a bola mojím dielom, no zároveň je to kus oblečenia, ktorý musí sadnúť danému človeku. Pri špeciálnych kolekciách a dizajnoch kompromisy nerobím a ide o limitované kúsky v danom prevedení bez možnosti zmien.
Prezraď nám, koľko kabeliek nájdeme v tvojom šatníku? Je ich veľa alebo aj pri tebe platí staré známe, že obuvníkove deti chodia bosé?
Kabeliek mám asi päť a obmieňam ich podľa daného outfitu. Prvá je už viac ako 5 rokov stará a stále je funkčná a obľúbená. Môj najnovší kúsok má asi mesiac alebo dva. Musím povedať, že najradšej by som mala tých kabeliek aspoň 20 a vždy si poviem, že teraz by sa mi hodila taká a taká, no vzhľadom k tomu, že bývam v bytovke a s rodičmi, mám obmedzené skladovacie kapacity. Čo sa týka kabeliek iných výrobcov, sú svetové značky, ktoré obdivujem, no na takú kabelku si ešte počkám. Nie som z bohatej rodiny, kde by sa takéto kúsky dostávali na Vianoce. Najlepšou značkou je pre mňa Burberry a snáď sa mi raz podarí vlastniť od nich pár kúskov. Chcem si ich kúpiť sama a za vlastné peniaze.
Aké kabelky máš najradšej ty? A skús, prosím ťa, poskytnúť ženám niekoľko rád ohľadom tejto nevyhnutnej záležitosti. Odporúčaš im vsadiť radšej na kvalitu alebo kvantitu, čomu by sa mali pri zostavovaní outfitu vyhnúť a aká kabelka by nemala chýbať v šatníku každej z nás?
Ja mám najradšej stredne veľké variabilné kabelky, ktoré majú kratšie rúčky na nosenie v ruke a dlhší prídavný remienok na rameno či na nosenie v štýle crossbody. Toto je pre mňa úplne univerzálny kúsok do šatníka, ktorý si viem dať k teniskám aj k lodičkám. Keďže chodím do školy, musí to byť kabelka, do ktorej sa čo-to pomestí. Na večer mám jednu maličkú, listovú kabelku. Čo sa týka farebnosti, mám čierne kabelky, hnedú a sivú. Tieto farby mám najradšej a mne osobne sa hodia ku všetkému.
Ja vravím, radšej menej a kvalitných ako viac a nekvalitných. Veľakrát vidím na uliciach ošúchané, popraskané kabelky z nekvalitnej koženky. Neraz aj s vypadnutými nitmi alebo ošúchanými kovovými komponentmi. Možno má majiteľka kabeliek aj desať, no efekt je podľa mňa nulový. Ja odporúčam mať dve kabelky - jednu bledšiu a jednu tmavšiu, obe v klasickom, športovo-elegantnom prevedení na každý deň, potom jednu výraznejšiu - napríklad s výšivkou a jednu malú na večer alebo do spoločnosti. Čiže pokojne postačuje mať v šatníku 4 až 5 kabeliek, s tým si žena vystačí. Pri kvalitnej kabelke z kože je jej životnosť niekoľkoročná a rozdiel pri nosení spozná každý. Investícia je možno zo začiatku vyššia, no je to kabelka, ktorú môže zákazníčka nosiť aj päť či viac rokov. Ako vieme, životnosť pri lacných a nekvalitných kabelkách sa poväčšine ráta na mesiace.
Teraz ak dovolíš, položíme ti niekoľko otázok aj z tvojho súkromia. Tvoj otec pochádza z Kuby. Navštívila si už niekedy túto krajinu a ak áno, páčilo sa ti tam?
Áno, bola som na Kube raz a chystám sa tam znovu. Všetko je však o financiách a čase. Na Kubu nepôjdem na týždeň, ale minimálne na tri a viac, keďže tam mám rodinu a je to naozaj krásna krajina s dobrými ľuďmi, ktorú čaká veľa zmien.
Ako oddychuješ a čomu sa rada venuješ vo svojom voľnom čase?
Keďže som obrovský milovník zvierat, tak som najčastejšie s nimi. Doma mám dvoch psov a na dielni ďalších dvoch. Druhou mojou obrovskou vášňou je jazda na koni. Koníka aj vlastním, čiže minimálne dvakrát do týždňa mám jazdecký tréning alebo absolvujem vychádzku do prírody. Keď nie je škola, pravidelne navštevujem posilňovňu. Do toho rada cestujem, papám a rada si pozriem dobrý film. Mám priateľa, s ktorým zdieľam veľkú časť týchto aktivít, čiže sa určite nenudím.
Aké sú tvoje plány do budúcna, ak to teda nie je tajomstvo?
Moje plány by som rozdelila na dve skupiny. Tie do blízkej budúcnosti a tie do ďalekej. Začnem prvou z nich. Chceme rozšíriť výrobu, zamestnať viac šičiek a vyrábať viac, vo väčšom. Chcem ukončiť školu a pracovať naplno. Chcela by som pripraviť nové kolekcie vyšívaných kabeliek a celkovo priniesť nové, ucelené kolekcie. Taktiež vyrábame čoraz viac do sveta a chcela by som v tomto trende pokračovať. No a teraz druhá skupina plánov. Mám sen mať vlastné obchody a venovať sa aj výtvarnej tvorbe, hlavne maľbe. Mám naozaj veľa plánov a asi pre niektorých ľudí dosť odvážne ambície. Ja som však svojská a ambiciózna osoba, romanticko-umelecká duša, a tak sa vo mne miešajú sny a racionalita. Pred piatimi rokmi som nevedela šiť a nemali sme nič, no a dnes mám svoju značku, web a predávam doma i vo svete.
Sleduješ Refresher? Ak áno, aké články ťa vedia najviac zaujať?
Refresher sledujem už veľmi dlho a skoro každý deň na neho klikám. Najviac ma zaujímajú rôzne články o histórii, zvieratách, zaujímavosti zo sveta, príbehy ľudí a podobne. Rada sa učím a zaujímam sa o nové veci a to mi Refresher neustále poskytuje. Tento rozhovor má pre mňa vysokú hodnotu, keďže naozaj sama túto stránku sledujem. Vážim si túto možnosť a som rada, že budem jeho malou súčasťou.
Dajana, veľmi pekne ti ďakujeme za rozhovor a čas, ktorý si s nami strávila. Teraz už prenechávame priestor tebe, aby si v prípade záujmu odkázala niečo inšpiratívne čitateľom našej stránky.
Tento priestor nepoužijem na nejaké rady ohľadom módy, nakoľko je tu niečo, čo by som chcela povedať omnoho viac, a to najmä mladým ľuďom. Aj na Slovensku sa dá začať od nuly a uspieť, hoci sa to možno nezdá. Ja osobne sa považujem za úspešnú, pretože si viem na seba zarobiť, robím to čo ma baví a už dlhšiu dobu si poctivo budujem svoju budúcnosť. Tú si nezariadim vydajom, ale sama svojou prácou. Začínala som s maminou a naozaj naša finančná situácia nebola dobrá. Neraz mi bolo aj ľúto, že nechodím na diskotéky každý týždeň ako moji rovesníci, no povedala som si, že to mi nič nedá, že musím robiť niečo plnohodnotnejšie, a tak som začala. Všetko, čo dnes máme, máme len vďaka poctivej práci. Ľudia si myslia, že poctivosťou, bez známostí a peňazí sa nikam nedostanú, no nie je to tak. Ja nemám bohatých rodičov a ani vplyvných známych. U nás fungujú správne životné hodnoty a to je to, čo chcem povedať. Nech ľudia poctivo pracujú, budujú svoje sny, nezávidia, ale pomáhajú si navzájom. Sami si môžeme vytvoriť krajšie Slovensko a aj celý svet. Úspech sa dostaví. Možno nepríde hneď a budú to roky, ale príde.
