Francúzsky animák očarí animáciou, nádhernými príbehmi a emotívnymi scénami, ktoré vás prirodzene dojmú k slzám.
Trvalo to takmer pol roka, než sa k nám dostal animák The Little Prince (Le Petit Prince) od spolurežiséra Kung-Fu Pandy Marka Osbornea. Je škoda, že sa tak stalo až v decembri, o to viac by ale mohol zarezonovať v pamätiach a hlavách hlasujúcich Akademikov. V mojich očiach je Malý Princ najkrajšou, najcitlivejšou a pritom najdospelejšou rozprávkou tohto roka, možno nie sofistikovanejšou a detailnejšou ako Inside Out od Pixaru, no francúzsky počin je emotívnejší, inteligentnejší a s melanchóliou nás prevádza dejom, ktorého stopáž je úplne dokonalá a naplno využitá. Nevnímal som žiadne hluché miesta, každý jeden záber som si priradil k nejakej významovej zložke či hlbšiemu významu. A že ich má Malý princ mnoho. Nie je dôvod vysvetľovať vám, akými vetami vás zasiahne a ktoré slová vám vnesú do očí slzy, až prílišne detailnou recenziou by som vás obral o krásny pocit z pozerania tohto animáku.
Už po prvom traileri nám bolo jasné, že čarovná rozprávka Francúza Antoine De Saint Exupéryho bude tentokrát zobrazená trochu inak. A tak sa aj stalo. Pôvodný príbeh Malého princa, ktorý je natočený pomocou stop-motion technológie, doplňuje 3D animácia zachytávajúca život malého dievčatka. Z nej sa jej matka snaží vychovať čo najlepšiu možnú ženu, čo najlepšieho možného človeka a v čo najkratšom čase. Snaží sa jej usporiadať život a až chorobne ubezpečiť samú seba, že nebude musieť trpieť. Zabúda pritom, že jej dcéra je stále ešte len dieťa a dieťaťom ešte hodnú chvíľu zostane. Dievčatko si pri všetkých tých povinnostiach nájde priateľa v susedovi v pokročilom veku, ktorý ju zásobuje krásnymi príbehmi zo svojej minulosti.
Veľmi malý dôraz sa kladie aj na bolesť zo „straty“ otca, no je rýchlo potlačený do úzadia. Pevne však verím, že istá scéna dostane do úzkych viaceré deti, ktoré ich otec opustil. Emócie tu hrajú veľkú rolu, budujú príbeh, budujú napätie, sú nositeľom deja a spájajú obe príbehové línie do uceleného a krásneho celku, ktorý má čo ponúknuť ktorémukoľvek dospelákovi či mladšiemu divákovi. Menší si ale túto rozprávku neužijú zďaleka tak veľmi ako tí starší. Celou stopážou akoby v pozadí znel ubolený, no za to šťastný hlas dieťaťa, ktoré odmieta dospieť, no vie, že sa tak raz musí stať, no zároveň si uvedomuje, že prišlo o čas, ktoré mohlo stráviť ako bezstarostné dieťa. Emócie pritom vôbec nie sú tvorené nasilu ani nepôsobia lacne.
V spojení s krásnou animáciou vás niektoré scény až pohladia na duši, iné vám pripomenú, aká úžasná je detská fantázia, zatiaľ čo ostatné vám zovrú srdce ako tŕnie a pripomenú vám veci, na ktoré ste už zabudli, rovnako ako sa to stalo Princovi. Okrem oboch úžasných dejových liniek tak môžeme vyzdvihnúť jemný humor, animáciu aj anglický dabing, ktorý bol skutočne úžasný a je vidieť, že si na ňom dali tvorcovia aj samotní dabéri záležať. Ako som už spomínal, emócie hrajú veľmi dôležitú úlohu a po skončení filmu budete už klasicky na chvíľu „prázdni“, no po nejakom čase sa zase dostanete do nálady, kedy vám príde táto rozprávka nádherná, čarovná a plná nostalgických spomienok a pocitov. Každý z nás si pritom spomenie na tie svoje vlastné. Malý princ sa nesnaží nikoho poúčať, skôr ukazuje na (nielen) dnešné problémy pri výchove detí či príliš rýchleho trendu a vlastne aj potreby dospievania. Ukazuje pritom na veci, ktoré sú tým pádom uvrhnuté do zabudnutia alebo vám jednoducho majú vyčariť úsmev na tvári... alebo slzu na líci. Nový francúzsky animák je jednoznačne najkrajšou, najcitlivejšou a pre mňa aj najhlbšou rozprávkou tohto roka. 9/10.
