Ľudia s drogovou minulosťou dokážu okolo seba narobiť neskutočný bordel, a Karolína to na vlastnej koži zažívala každý deň. Snažila sa upratovať dom, v ktorom to podľa jej slov nikdy nemalo konca.
Karolína doma ráno upratovala ešte pred školou, poobede pokračovala až do večera. A takto to bolo každý deň celé roky. Kým jej mladšia sestra nemusela urobiť doma nič, z Karolíny sa v puberte stala slúžka, ktorá sa starala o celú domácnosť. Nesmela nosiť krátke tričká ani odhalené ramená, v pätnástich chodila v rolákoch a dlhých nohaviciach aj v horúčavách, pretože podľa matky bolo čokoľvek vyzývavé hriechom.
Rovnako prísne to platilo aj pre hudbu, filmy a knihy, rock, punk či metal boli „hudbou pre neveriacich“ a okrem Biblie a kresťanských piesní nesmela mať doma prakticky nič iné.
Kamarátov nemala, čas trávila iba doma, v nedeľu v kostole a jediným miestom, kde si mohla aspoň na chvíľu vydýchnuť, bola škola. Len čo však zazvonilo, sloboda sa skončila a Karolína musela utekať rovno domov, späť do izolácie, ktorá trvala roky.
Zlom prišiel až v jej 22 rokoch, keď sa jedného dňa rozhodla, že to viac nevydrží, narýchlo si zbalila veci do igelitky a utiekla k staršej sestre.
Celý príbeh o tom, ako Karolína vyrastala s drogovo závislou mamou, ktorá sa neskôr stala náboženskou fanatičkou, si prečítaš tu.
