Pobyt v stave beztiaže nemá drastický vplyv len na svaly a kosti, ale mení aj samotnú štruktúru ľudského mozgu.
Nová rozsiahla analýza ukázala, že mozog sa novému prostrediu prekvapivo rýchlo prispôsobí, no pri prechode späť do gravitácie to pre astronautov predstavuje obrovské riziko, informuje BBC.
Vedci z londýnskej univerzity Birkbeck zanalyzovali dáta z 15 rôznych štúdií s takmer 400 účastníkmi. Zistili, že absencia gravitácie spúšťa v ľudskom mozgu takzvanú neuroplasticitu – mozog sa doslova fyzicky zmení a prebuduje tak, aby dokázal fungovať v novom prostredí.
Centrá zodpovedné za pohyb a rovnováhu sa prestavia na beztiažový stav. Opätovné prispôsobenie sa na gravitáciu však trvá mozgu veľmi dlho.
Náš mozog sa vyvíjal tak, aby pri každom pohybe automaticky počítal so zemskou príťažlivosťou. Vo vesmíre sa však adaptuje na jej absenciu. Keď sa následne vráti do prostredia s gravitáciou, potrebuje množstvo času na opätovnú kalibráciu.
Práve toto môže byť kritické pri budúcich misiách, napríklad na Mars. Po dlhých mesiacoch letu spôsobí náhly prechod do marťanskej gravitácie extrémnu dezorientáciu. Mozog prestane zvládať motoriku presne vo chvíli, kedy bude posádka musieť bezpečne pristáť.
Vedci preto aktuálne vyvíjajú technológiu, ktorá by pomocou slabých elektrických prúdov stimulovala špecifické centrá v mozgu. Udržiavali by ho tak v „gravitačnej pohotovosti“ aj počas dlhých mesiacov v hlbokom vesmíre.
