Európske krajiny dosahujú mimoriadne vysoké štandardy kvality vody na kúpanie.
Ako píšu EuroNews, podľa správy o vode na kúpanie z roku 2025 je kvalita vody na morských pobrežiach vo všeobecnosti lepšia v porovnaní s riekami a jazerami. Až 88 % pobrežných vôd v Európskej únii získalo hodnotenie excelentnej kvality, zatiaľ čo pri vnútrozemských vodách dosiahlo túto métu 78 %.
Samotná kvalita vody sa klasifikuje na základe zistených hladín baktérií E. coli a črevných enterokokov, ktoré slúžia ako hlavné indikátory fekálneho znečistenia.
Krajiny s celkovo najlepšou kvalitou vody
| 1. | Cyprus | 100 % |
| 2. | Grécko | 97,1 % |
| 3. | Bulharsko | 96,9 % |
| 4. | Rakúsko | 96,5 % |
Vynikajúcou čistotou svojich pobrežných vôd sa preukázali aj Litva a Slovinsko, no ich celkové celonárodné skóre napokon znížili horšie výsledky vo vnútrozemí.
Krajiny s najlepšou kvalitou vnútrozemskej vody
| 1. | Rakúsko | 95 % |
| 2. | Fínsko | 95 % |
| 3. | Dánsko | 94,3 % |
| 4. | Luxembursko | 94,1 % |
| 5. | Nemecko | 91,5 % |
Problémové krajiny
Na opačnom konci rebríčka sa v roku 2025 ocitli tri krajiny Európskej únie, konkrétne Estónsko, Holandsko a Francúzsko, v ktorých boli 3 % alebo viac vôd na kúpanie klasifikované ako vyslovene nekvalitné.
Úplne najnižší podiel vôd s excelentnou čistotou spomedzi všetkých sledovaných európskych krajín zaznamenalo Albánsko, a to len na úrovni 16,8 %. Ďalšími krajinami, ktoré nedosiahli 70 % celkovú hranicu excelentnosti, boli Estónsko, Poľsko, Maďarsko a Belgicko.
Samostatnou a obzvlášť problematickou kategóriou je kúpanie priamo v riekach. Z približne 1 200 určených riečnych lokalít naprieč celou Európou dosiahlo excelentnú kvalitu len 47 % z nich. Správa identifikovala, že za zhoršenou kvalitou vody v mnohých európskych tokoch stojí predovšetkým rýchla urbanizácia.
