Astronautka z misie Artemis II ukázala, že návrat z vesmíru nie je jednoduchý ani po pristátí. Po 10 dňoch v nulovej gravitácii má stále problémy s rovnováhou a chôdzou.
Misia Artemis II sa zapísala do histórie ako významný míľnik. Posádka zložená zo štyroch astronautov sa po približne 10 dňoch vrátila na Zem po lete, počas ktorého obleteli Mesiac.
Ich cesta však nebola len ďalšou vesmírnou misiou. Stali sa aj prvými ľuďmi, ktorí po viac ako 50 rokoch opustili bezpečie obežnej dráhy Zeme a vydali sa do hlbokého vesmíru. Svoju skúsenosť práve s návratom na Zem priblížila jedna z astronautiek pre Unilad.
Christina Koch je jednou z astronautiek misie Artemis II. Po svojom návrate na sociálnych sieťach zverejnila svoju skúsenosť z návratu a aklimatizácie. Po pristátí na Zem sa priznala, že návrat do bežnej gravitácie pre ňu nebol vôbec jednoduchý.
Na videu, ktoré zverejnila na sociálnych sieťach, je vidieť, že jej chôdza je po návrate neistá a pomalá. Astronautka vysvetlila, že aj keď počas misie každý deň absolvovali približne 30 minút silového tréningu, mikrogravitácia stále výrazne ovplyvňuje jej fungovanie.
Či už ide o jej rovnováhu alebo koordináciu pohybu. Jej mozog sa podľa jej slov ešte stále snaží „znovu naučiť“, ako správne spracovať signály o pohybe tela v prostredí gravitácie.
Jej stav nastal práve preto, lebo srdce nemusí v prostredí bez gravitácie pracovať tak intenzívne, pretože krv nie je ťahaná smerom k nohám, a svaly, najmä v dolnej časti tela, sa menej používajú.
Nečinnosť svalov tak môže viesť k ich oslabeniu, aj keď pri krátkej misii, ako bola táto, sú tieto účinky obmedzené. Astronauti tiež mali počas letu k dispozícii aj cvičebné zariadenia, ktoré pomáhali zmierniť stratu svalovej hmoty a udržať ich fyzickú kondíciu.
Okrem fyzických zmien však opisovali aj silné emocionálne zážitky. Po návrate na Zem opisovali svoju skúsenosť ako intenzívnu a nezabudnuteľnú. Pohľad na Mesiac z bezprostrednej blízkosti a následný návrat domov im pripomenul krehkosť aj výnimočnosť našej planéty.
