„Keď vám oznámia, že máte štvrté štádium, tak je to riadny úder.“ 37-ročná Denisa o živote a boji s rakovinou slepého čreva

Ročne pribudne na Slovensku viac ako 40-tisíc pacientov s onkologickým ochorením. Podľa údajov NCZI pribúda najviac prípadov rakoviny kože, kolorektálneho karcinómu a prsníka. Medzi pacientkami je aj 37-ročná Denisa, ktorej bolo nedávno diagnostikované štvrté štádium rakoviny červovitého prívesku slepého čreva.

Denisa pravidelne chodila na prehliadky a doteraz bolo vždy všetko v poriadku, nikdy nemala žiadne podozrivé symptómy. Po obyčajnej návšteve u gynekológa sa jej začal kolotoč, keď musela chodiť od jedného lekára k druhému. Jej život sa obrátil naruby v apríli tohto roku, keď si vypočula svoju ojedinelú diagnózu. Napriek ťažkej chorobe myslí pozitívne a vychutnáva si každý voľný čas s rodinou.

„Ubezpečovali ma, že je všetko v poriadku“

Denisa sa v lete 2023 objednala ku gynekológovi na zavedenie vnútromaternicového telieska. „Na sone bolo vidno malé množstvo voľnej tekutiny v Douglasovom priestore. Za 2 týždne na kontrole sa tekutina nevstrebala, bola tam aj cysta, tak som išla opäť za niekoľko týždňov na kontrolu. Ani do ďalšej kontroly sa však spomínaná tekutina nevstrebala,“ vysvetľuje.

Lekári vraveli Denise, že to nie je nič vážne a tekutina je len z trhlinky na maternici. Avšak na ďalšej kontrole u gynekológa ju okamžite poslali k onkogynekológovi, kde jej lekár hneď na prvý pohľad na sono povedal: „Tak toto sa mi vôbec nepáči.“

„Nasledovali odbery, CT a biopsia z brušnej dutiny, kolonoskopia... Ani vtedy a ani dnes nemám žiadne ťažkosti, ktoré by nasvedčovali takejto vážnej diagnóze. Rakovina však nebolí, ona ani nechce, aby ste o nej vedeli,“ hovorí Denisa o kontrolách, ktoré musela absolvovať.

Dodáva: „Nakoniec sa zistilo, že moja diagnóza je dosť ojedinelá a nemajú s ňou veľa skúseností. Mám nádorové ochorenie červovitého prívesku slepého čreva s postihnutím pravého vaječníka a s metastázami na pobrušnici.“

Pomáha jej pozitívny prístup a humor

„Celý život sa snažím myslieť pozitívne, pozitívne myslenie je predsa polovica úspechu. Snažila som sa to brať tak, že dnes sa už všetko predsa dá liečiť a riešiť. Ale ak vám oznámia, že podľa biopsie máte štvrté štádium, tak je to riadny úder,“ vysvetľuje pocity, keď sa dozvedela o svojej diagnóze.

Pokračuje: „Našťastie na každé vyšetrenie so mnou chodil manžel, ktorý mi je veľkou oporou, dokonca na jednom bola aj svokra so mnou, tak som na to aspoň nebola sama. Najhoršie to však bolo spracovať z dôvodu, že rakovina mi vzala aj moju mamu, keď som mala 7 rokov, práve z toho dôvodu som žiadne vyšetrenia nikdy nezanedbávala.“

Podľa Denisy treba robiť pre svoje zdravie čo najviac, a to aj po psychickej stránke. Pomáha jej najmä pozitívny prístup, trpezlivosť a brať niektoré veci s humorom.

„Keď sa kamaráti dozvedeli o mojej diagnóze, tak som si robila srandu, že ako mi chcú pomôcť. Jedna má menej vlasov ako ja teraz, ďalšie sú tmavovlásky a tá farba vlasov sa mi nehodí. S najlepšou kamarátkou sme išli vyberať parochňu, tak to bol zážitok.“

Denisa kvôli rakovine musí mať do tela zavedený takzvaný PICC katéter.  PICC katéter je dlhá tenká trubička, ktorá sa zavádza do žily v hornej časti paže a vedie až do veľkej žily blízko srdca. Používa sa na podávanie liekov alebo tekutín priamo do krvi, prípadne na odber krvi.

Kvôli tomuto prístroju sa musela vzdať kúpania a iných činností, ktoré sú pre iných ľudí bežné: „Okrem iného nemôžem vykonávať mnohé športové aktivity a ani dvíhať nič ťažké, na slnku sa musím neustále chrániť pokrývkou hlavy, dovolenku sme museli prispôsobiť, takže sme vymenili more za hory a vydali sme sa spoznávať krásy nášho čarokrásneho Slovenska.“

Častokrát to majú tí najbližší ťažšie ako samotný pacient

Denisa podstúpila prvú chemoterapiu 28. mája tohto roku. Nakoľko má schválenú aj cielenú biologickú liečbu, v harmonograme pokračuje do 4. októbra. „Chemoterapiu absolvujem každých 14 dní. Od utorka do štvrtka mi tečie infúzia, nosím si domov ‚bombu‘ a potom len prídem na odpojenie. Tieto dni sú veľmi náročné aj fyzicky, aj psychicky. Väčšinou neviem ani telefonovať s deťmi ani s nikým.“

„Samozrejme, všetci v rodine pomáhajú ešte viac ako inokedy, z tohto dôvodu im patrí moje obrovské ďakujem. Nakoľko som si síce ešte ako dieťa prešla tým aj z tej druhej strany, častokrát to majú tí najbližší ťažšie ako samotný pacient,“ spomína na smutnú udalosť z detstva.

„Čo ma zaskočilo, je to, že ma hneď všetci chceli poslať za psychológom, prípadne aby som bola na dlhodobej PN atď. Som toho názoru, že pokiaľ by sme sa na psychológa obrátili, tak jednoznačne obaja manželia. Tam vidím zmysel, nakoľko toto ochorenie zasiahlo celú rodinu a nielen mňa.“

„V dňoch podávania chemoterapie, teda od utorka až do piatka, spinkajú detičky u svokrovcov. Radosť mi v tých dňoch robia len myšlienky na víkend, kedy mi začne byť každú hodinu lepšie a vždy si niečo naplánujeme. Veľa času trávime v záhrade, ale aj na výletoch.“

Podľa slov Denisy je dôležité byť pozitívne naladený a sústrediť sa najmä na seba. Najväčšiu podporu pociťuje nielen zo strany rodiny, priateľov, ale aj kolegov v jej súčasnej práci. 

Napriek svojej diagnóze Denisa pracuje z domu a nevie si predstaviť byť na dlhodobej PN, pokiaľ to jej stav vyslovene nevyžaduje. Dokonca aj na chemostacionári má notebook neustále so sebou a pracuje aj tam, ak je to potrebné. Takto jej rýchlejšie ubehne čas počas liečby.

„Mám prácu, ktorá ma naozaj baví a rada ju vykonávam. Po dohode s manažérkou a s kolegami sme sa rozhodli, že sú s tým OK, ak budem PN len na nevyhnutne potrebný čas počas chemoterapie. Stále mi však prízvukujú, že prvoradé je moje zdravie a ak toho bude na mňa veľa, nech dám vedieť. Každý druhý týždeň som teda 3 dni PN a zvyšok mesiaca pracujem.“

Prístup lekárov ju prekvapil

Liečbu absolvuje na Slovensku, ktorú jej prepláca poisťovňa. Jediné, čo si hradí sama, sú doplnky, ktoré užíva počas chemoterapie. Podľa jej slov, je v slovenskom zdravotníctve priveľa pacientov na jedného lekára. „Musím však povedať, že napríklad prístup v OÚSA (Onkologický ústav sv. Alžbety) na gynekológii aj na CT vyšetrení ma veľmi príjemne prekvapil – ľudský, empatický a odborný,“ objasňuje. 

„Vedľajšie účinky sú také, ako sa o nich vie, nepríjemné a zložité. Fungovanie nemocníc je rovnako také, ako sa o nich vie. Je tam určite priestor na zlepšenie, ale zdravotný personál je veľmi milý a ľudský.“

Dnes sa cítim výborne, tak ako vždy medzi chemoterapiami, kedy si stále robíme nejaké plány, výlety, oddych s rodinou,“ vysvetľuje Denisa na záver.