Podľa autora predlohy filmu nemá vraždenie Indiánov z Oklahomy jediného vinníka. Dôvodmi sú atmosféra beztrestnosti, pocit nadradenosti a lajdácke vyšetrovania.
Najnovší film Martina Scorseseho Killers of the Flower Moon nie je len poctivým, pôsobivým a napínavým dielom s Oscarovými ambíciami. Je aj mimoriadne užitočným pre pochopenie americkej histórie.
Pripomína, že ekonomické pomery a zákonitosti dneška majú korene v krutom vykorisťovaní, korupcii a neposlednom rade aj vo vypočítavých vraždách, ktorých sa bieli osadníci dopúšťali na pôvodnom obyvateľstve kontinentu.
Legendárny režisér sa scenáristicky opiera o rovnomennú literárnu predlohu Davida Granna z roku 2017. Nerobí to však celou váhou a pôvodnú optiku rovnomenného diela na pomedzí krimi a reportáže citlivo transformuje. Viac ako na policajné vyšetrovanie a zrod FBI sa zameriava na krutú komplexnosť spolunažívania dvoch etník.
Práve vďaka päťročnému úsiliu Davida Granna, ktorý študoval policajné spisy, historické materiály aj príhody miestnych, niet pochýb o tom, že séria brutálnych vrážd Indiánov z kmeňa Osedžov sa skutočne udiala.
Presídlení Indiáni mali živoriť. Stali sa z nich najbohatší Američania
Indiánov do okolia Fairfaxu presídlilo v rámci Indian Removal Act americké ministerstvo indiánskych záležitostí z Kansasu. Predpokladalo totiž, že v Oklahome nebudú prosperovať a nájdu len sterilnú pustatinu plnú kameňov nevhodnú na zveľaďovanie.
Postupne sa však ukázalo, že poľnohospodársky mizerná pôda ukrýva obrovské zásoby ropy. Keďže ju Osedžovia legálne vlastnili, stali sa najbohatším národom na svete. Podľa oklahomských historikov vygenerovala rezervácia z ropy za dve desaťročia viac bohatstva ako všetky americké zlaté horúčky dohromady.
Koncept súkromného vlastníctva bol pritom pre pôvodných obyvateľov nový. V roku 1887 ich doň dotlačil Dawesov zákon, ktorý rezervácie rozdelil na menšie súkromne vlastnené celky.
Indiáni z kmeňa Osedžov dokázali v roku 1906 s úradmi vyrokovať výhodné podmienky a zabezpečili si zachovanie spoločného vlastníctva nerastov. „Namiesto možnosti rozhodovať o tom, ktoré osoby zbohatnú z licenčných poplatkov za ropu a plyn, sa príslušníci kmeňa rovnomerne podieľali na bohatstve z podzemných zdrojov rezervácie,“ píše Terry P. Wilson v knihe The Osage. Každý z 2 229 členov kmeňa sa stal podielnikom na ropných výnosoch.
Hoci podiely bolo možné len dediť, bieli „podnikatelia“ si našli cestu, ako sa k nim dostať. Začali sa systematicky ženiť s Indiánkami.
„Vláda teroru“ poháňaná ropou
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo sa zločiny z Fairfaxu spájajú so vznikom FBI.
- Ako sa po sérii vrážd zmenil zákon o dedení pôdy.
- Prečo nechceli súdy odsúdiť vrahov Indiánov.
- Akú rolu zohrávalo náboženstvo.
