Režisér Ángel Manuel Sato vytvoril sympatické postavy. Väčšina z nich má v deji dôležité miesto a úlohu, najmä konšpirátor ujo Ruby, ktorý je komediálnym highlightom filmu. Jaimeho matka by však vo filme vôbec nemusela byť a nepodarili sa ani záporáci.

Tým hlavným je Jennina teta Victoria Kord, ktorá zosobňuje najgenerickejší typ záporáka – nenažranú, neempatickú, rasistickú riaditeľku spoločnosti, ktorá utláča ľudí s cieľom vytvoriť čo najväčší zisk. Nemá absolútne žiadne charakteristické črty ani dôvod byť záporáčkou. Na plátne sa však veľmi neohriala, takže to až tak nevadí. Podobne je na tom aj jej poskok Carapaxa, ktorý aspoň dostal akési príbehové pozadie.

O trochu komplexnejšiu charakterizáciu si zaslúžil aj samotný hrdina Jaime. Toho okrem jeho lásky k rodine príliš veľa vecí nedefinuje. Našťastie jeho herecký predstaviteľ Xolo Maridueña (Cobra Kai) dokázal zamaskovať povrchnosť postavy svojou charizmou a pôvabom.

Tvorcovia v traileroch neukázali zďaleka všetko, a tak diváka vo filme prekvapí viacero akčných či vtipných scén. Na naše prekvapenie vo filme funguje aj emotívna stránka. Tvorcovia si zaslúžia pochvalu, že sa konečne nebáli v komiksovom filme zabiť dôležitejšiu postavu, keď to deju a emočnej stránke snímky výrazne pomôže. 

Podarila sa aj akcia. Jaime sa vďaka svojim schopnostiam stáva napoly Iron Manom a napoly Green Lanternom (v samotnom filme sú vtipné odkazy na DC, Marvel, Dragon Ball, Final Fantasy či Mortal Kombat). Má viaceré zaujímavé schopnosti, ktoré tvorcovia počítačových efektov pretavili do vizuálne pútavých scén.

Blue Beetle nemá za úlohu zachrániť svet, a tak si tvorcovia mohli odpustiť obrovské osudové súboje s množstvom škaredého CGI. Pri záverečnom súboji toho CGI cítiť trochu viac, ale nepôsobí to vôbec rušivo. 

Trochu však môže prekážať to, že tvorcovia vôbec nevysvetlili, čo ten skarabeus vlastne je. Keď sa spojí s Jaimem, začne sa s ním rozprávať a pôsobí tak trochu ako umelá inteligencia Tonyho Starka Jarvis. Volá sa Khaji-Da a vo filme v podstate len skvelo hláškuje. To je však všetko, čo z jej „osobnosti“ divák dostane. O jej motiváciách, myšlienkových pochodoch, cieľoch ani charakterových črtách tak nevieme nič.

Blue Beetle pôsobí ako menší komiksový film o zrode nového hrdinu (takzvané origin stories). Sprevádzajú ho niektoré klišé, ktoré k tomuto žánru patria už ako výdatné obedy u starých mám. Režisér ich však občas dokázal prekryť humorom či zaujímavými kladnými postavami. Inokedy to vynahradzuje skvelo podaným spracovaním latino života v Amerike, ktorý na pozadí veľkého hollywoodskeho blockbusteru pôsobí veľmi sviežo. 

Diváci obľubujúci vtipné komiksovky, v ktorých sa tvorcovia venujú viac postavám a spoločenským témam ako gigantickým CGI obludám, si Blue Beetle užijú. Tvorcovia filmom neprinášajú žiadnu revolúciu v žánri, ale so svojimi témami a klišé pracujú veľmi efektívne. Škoda, že sa totálne vykašľali na záporákov a vytvorenie komplexnejších charakterov.

P. S. Vo filme sú dve potitulkové scény. Prvá je dôležitá pre budúci dej a druhá je len milé žmurknutie na mexických divákov, ktoré slovenskému divákovi nič nepovie.