Ako hodnotíme novinku s Jamiem Foxxom na Netflixe?
Medzi najsledovanejšími filmami na Netflixe je momentálne aj sci-fi triler They Cloned Tyrone. Aby sme ti uľahčili rozhodovanie, či si novinku pozrieť alebo nie, pozreli sme sa na ňu trocha bližšie v recenzii.
Jednu z hlavných úloh si zahral aj 55-ročný americký herec Jamie Foxx. Ten sa po ťažkých zdravotných problémoch vracia naplno k nakrúcaniu, čo nás rozhodne teší. Túto snímku o tajomnom sprisahaní nakrútil scenárista Juel Taylor (Creed II, Space Jam: A New Legacy), pričom ide o jeho celovečerný režijný debut.
Návrat k blaxploitation
Filmár sa viditeľne inšpiroval subžánrom „blaxploitation“ populárnym v 70. rokoch (filmy od afroamerických tvorcov, obsadené prevažne afroamerickými hercami, nakrútené najmä pre afroamerické publikum, pozn. redaktora).
Taylor príbeh filmu zasadil do fiktívnej štvrti plnej Afroameričanov s názvom The Glen a ústrednú trojicu postáv tvorí drogový díler Fontaine (John Boyega), pasák Slick Charles (Jamie Foxx) a prostitútka Yo-Yo (Teyonah Parris).
Po spleti záhadných udalostí odhalia, že vo štvrti prebieha v prísnom utajení zvláštny a nebezpečný vedecký experiment na Afroameričanoch. Ten zahŕňa aj vytváranie klonov. Nikto nevie, koľko ich je a prečo existujú. Trojica sa tak rozhodne vybrať na misiu a zistiť, ako celý proces funguje. Čoskoro však zisťuje, že sami to nezvládnu a sú odkázaní na pomoc.
Ponurá atmosféra a surreálne prvky
They Cloned Tyrone začína skvele. Snímka ťa vtiahne ponurou, jemne depresívnou atmosférou a nekompromisným správaním hlavného hrdinu Fontaina, ktorý spolu s konkurenčným dílerom Isaacom (J. Alphonse Nicholson) bojuje o obsadenie územia. Netrvá dlho, kým sme svedkami drsnej vojny znepriatelených gangov.
Režisérovi sa tiež skvele darí miasť diváka. Vďaka surreálnym prvkom často nevieme, čo je realita a čo zase fikcia. Rafinovane sa pohráva s našimi očakávaniami. Ďalším plusom je rozhodne aj psychologizácia postáv. Sledujeme tri charaktery blúdiace v začarovanom kruhu, nespokojné so svojím životom a frustrované zo všetkého naokolo.
Aj keď by radi robili niečo iné a pohli sa z miesta, nemajú silu to zmeniť alebo len nevedia ako. Cítia, že svoj osud majú predurčený a cítia krivdu voči spoločnosti či systému. V boji so zákernými nepriateľmi však dostávajú potrebný impulz a na svoj nešťastný život sa začnú pozerať novou optikou.
Kríza identity aj rasizmus
Juel Taylor celkom originálne rozoberá inštitucionálny rasizmus aj krízu identity a okrem toho cez postavy vášnivo filozofuje nad problémami afroamerickej kultúry či histórii Spojených štátov a ich budúcnosti. To všetko ti dáva na podnose v temnom šate s výraznou dávkou absurdity.
Najväčším a najpríjemnejším prekvapením celého filmu je však John Boyega, ktorý po dráme Detroit dostal znova poriadne príležitosť ukázať svoj herecký talent. Predsa len v najnovšej Star Wars trilógii nedostal toľko priestoru a jeho charakter zároveň nemal toľko vrstiev.
Osviežujúca je aj rola pre Foxxa, ktorého sme ako „ukecaného“ pasáka, ktorý sa vždy snaží z problému vyrozprávať namiesto boja, ešte nevideli. Teyonah Parris je taktiež výborná, až sa človek začne sám seba vypytovať, prečo nedostáva viac podobných úloh.
Okrem týchto pozitív potešia aj dômyselné postmoderné, menej viditeľné aj doslovné odkazy na slávne či menej slávne filmy (Mechanický pomaranč, Hollow Man, They Live). Vidno, že Taylor si ctí a obľubuje nezávislú kinematografiu.
Bohužiaľ, čím sa snímka dostáva bližšie k záveru, zlyháva v dramaturgii a ani dejové zvraty vôbec nefungujú tak, akoby sme si želali. Posledná polhodinka je najslabšia, kazí celkom slušne vybudovanú atmosféru či príbehové presahy. Preto snímke udeľujeme nakoniec len šesť a pol bodu z desiatich.
