Avatar: The Way of Water posúva hranice filmových trikov a špeciálnych efektov, ale mohol byť aspoň o polhodinu kratší (Recenzia)

James Cameron mal ťažkú úlohu. Čím dlhšie dotváral svoje pokračovanie veľkolepého trháka z roku 2009 a odkladal premiéru, tým viac rástli u netrpezlivých divákov očakávania. Nepochybne s nimi pôjdeš do kina aj ty. Nie vždy je to však dobre. Človek totiž môže napokon odchádzať veľmi sklamaný. 

Určite sa aj teraz takí nájdu, my medzi nich našťastie nepatríme, pretože sme najočakávanejší film roka videli v IMAX-e a v 3D. Režisér kultových diel ako Titanic, Terminator či Aliens opäť dokázal, že patrí medzi inovátorov, ktorých v súčasnosti veľa nie je. Jeho Avatar 2 s podtitulom The Way of Water je podobne opojným zážitkom, aký priniesol pred štyrmi rokmi Steven Spielberg so svojím dielom Ready Player One. 

Privádza nás do podmanivého nového sveta, z ktorého sa ťažko odchádza. Vraciame sa na nádhernú Pandoru, planétu levitujúcich útesov, lesov s rôznymi nástrahami a farebnými živočíchmi. V prvom rade ju však obýva rasa Na'viov, vyše trojmetrových divochov a bojovníkov. Sú akýmsi ekvivalentom pozemských domorodých kmeňov. Na rozdiel od nich však Na'viovia lietajú na okrídlených jašteroch.

Nevítaní návštevníci so zlými úmyslami 

Príbeh je zameraný na dobre známe duo postáv z jednotky. Tvorí ho bývalý vojak Jake Sully (Sam Worthington) a jeho žena Neytiri (Zoe Saldaña). Jake je hlavným rozprávačom. Hneď v úvode k divákovi prehovára a ukazuje mu, čo sa s odstupom rokov zmenilo a ako sa jeho rodina rozrástla. 

Vidíme, že má tri vlastné deti. Najstaršieho syna Neteyama (Jamie Flatters), o niečo mladšieho Lo'aka (Britain Dalton), malú dcérku Tuktirey (Trinity Jo-Li Bliss) prezývanú Tuk. Do rodiny však patrí aj zádumčivá Kiri (Sigourney Weaver), ktorú si Jake s Neytiri adoptovali. Jej najlepším kamarátom je Miles prezývaný Spider (Jack Champion), pripomínajúci Tarzana. Keďže nie je Na'viom, ale človekom, domáci vrátane Neytiri naňho stále pozerajú cez prsty. 

Dokonalé spolunažívanie a radosť čoskoro narušia vesmírne lode plné ľudí a robotov, ktorí chcú z Pandory spraviť vlastný domov, pretože Zem začína byť neobývateľná. Na to, aby vybudovali správne podmienky pre život na cudzej planéte, však musia úplne vyhladiť pôvodných obyvateľov.

Cameron v sebe opäť nezaprel aktivistu

Na Pandoru sa so samopalmi a s bojovou náladou vracajú aj zloduchovia z prvého dielu na čele s démonickým Quaritchom (Stephen Lang), ale už len v podobe Avatarov. Bažia po krvavej pomste a nezastavia sa pred ničím. Budú mučiť, zabíjať a drancovať všetko, čo im príde pod ruku, aby splnili misiu – zabiť „zradcu“ Jaka. 

Ten sa v strachu o život rodiny rozhodne utiecť ďaleko od lesov ku klanu Metkayina, ktorého domovom je oceán. Vládne mu prísny Tonowari (Cliff Curtis) spolu s jeho ešte prísnejšou ženou Ronal (Kate Winslet). Jake však čoskoro pochopí, že utekať nemôže donekonečna a raz sa bude musieť starým známym znova postaviť zoči-voči a vybaviť nevyriešené účty. 

Cameron ani tentoraz v sebe nezaprel aktivistu. Snaží sa jasne poukázať na klimatické zmeny na Zemi. Zatiaľ čo v prvej časti sa zaoberal odlesňovaním, v druhej sa snaží ukázať, že by sme mali viac chrániť oceány a tvory žijúce v nich, pretože sme od nich chtiac či nechtiac tiež závislí, rovnako ako postavy filmu.

Z podmorského sveta budeš uchvátený a nadšený

Zároveň oscarový americký režisér búra doteraz poznané hranice CGI a posúva ich ešte ďalej. Vidno, že na trikoch robili tí najväčší špecialisti dlhé roky. Vizuál je taký dokonalý, až sa ti to bude zdať nereálne a zvláštne. Akoby si mal celý čas na očiach virtuálnu realitu a bol súčasťou deja. Z podmorského sveta budeš uchvátený a nadšený. Záleží však na tom, ako sa naladíš na občas haprujúce tempo filmu, keďže Cameron sa občas vskutku „opustil“. Nemal mieru v tom, kedy strihnúť, respektíve ukončiť niektoré sekvencie.

Jeho Avatar 2 preto trvá vyše troch hodín a rozhodne nie je každá minúta opodstatnená. Navyše sa režisér trocha pozabudol v tom, že predsa len už žijeme v inej dobe a pokračovanie už teda jednoducho nie je až tak zásadne prelomové a nevyvolá taký ošiaľ ako v roku 2009. Divák si už predsa len pri blockbusteroch zvykol na istý štandard formálneho spracovania. Najmä vďaka efektne prepracovaným komiksovkách z dielne Marvelu či štúdia DC. 

Cameron je aj tak na inej, povedzme si na rovinu, vyššej úrovni, ak sa bavíme o akčných scénach. Tie sú špičkové. Síce v dôsledku obrovského množstva žánrového klišé nie sú až také napínavé. Avatara 2 však musíme brať ako celok so všetkými aspektmi. Aj tentoraz ide (pochopiteľne) do úzadia veľmi jednoduchý príbeh. Cameron jednoducho stavil na jednu kartu a tou je parádny vizuál. 

Tým, čo majú napozeranú jeho staršiu tvorbu, však tiež nechal niekoľko sympatických interných odkazov. V záverečnej časti filmu totiž jasne cituje svoje slávne diela ako Titanic či The Abyss. V porovnaní s nimi je však Avatar 2 v podstate iba rozprávkou pre deti, keďže Cameron je tu viac sentimentálny a „mäkký“.

Akoby sa bál zarezať divákovi hlbšie pod kožu. Možno aj preto záver nie je až taký katarzný ako v prvej časti. Bez ohľadu na to sme odchádzali z kina nadmieru spokojní a snímke Avatar: The Way of Water preto dávame osem a pol bodu z desiatich.