Adrian Bartl sa profesionálne venuje thajskému boxu, no po nociach ho ako vyhadzovača môžeš stretnúť vo viacerých kluboch v Bratislave.
„Videl som, že dvaja vchádzajú do kabínky, tak som slušne zaklopal, že ‚páni, poprosím von‘. Ozvalo sa, že prečo. ‚Buď tu fetujete a v tom prípade okamžite von, lebo voláme políciu, alebo ste z gay komunity a v tom prípade robte ďalej, čo potrebujete, a nič som nepovedal,‘ hovorím im. Tak chlapci okamžite vyleteli von so slovami, že nefetujú,“ hovorí Adrian Bartl, ktorý od roku 2015 pracuje ako vyhadzovač vo viacerých kluboch v Bratislave.
Popri práci vyhadzovača sa však profesionálne venuje thajskému boxu, a tak nikdy nemal problém s autoritou na bráne pred klubom. „Sú momenty, keď treba použiť chvaty, hmaty a prostriedky na spacifikovanie človeka, ale nikdy to nevyzerá tak, že by som sa niekoho snažil knokautovať, vyraziť mu dych alebo zuby, to nie,“ vysvetľuje v našom rozhovore.
Porozprával nám o tom, kedy si od neho známe slovenské krásky zo súťaže Miss pýtali vstup zadarmo, aj keď lístok stál len tri eurá, či o situácii, keď do klubu nevpustil profesionálneho vojaka, ktorý naňho vyťahoval svoj armádny preukaz a hviezdičky hodnosti.
Ako si sa dostal k práci vyhadzovača?
Dostal som sa k tomu tak, že som začal zápasiť v thajskom boxe, popritom som chodil na vysokú školu a potreboval som si zarobiť na štúdium. Prvé ponuky prišli od môjho vtedajšieho trénera, potom som to na pár rokov nechal tak a venoval sa inej práci.
Vrátil som sa v roku 2015, keď sa na Sundecku uskutočnila prvá akcia a hľadali niekoho, kto postráži vstup a bude dávať pozor. Dostal som sa tam viac-menej po známosti, lebo som poznal majiteľa. Akcia vyšla super, a tak sme sa dohodli, že tam budem robiť pravidelne. Dá sa povedať, že som začínal na mieste, ktoré mi je dodnes blízke a sympatické, lebo tam chodí veľa mojich známych.
Venuješ sa thajskému boxu. Si nielen bojovník, ale aj tréner.
Trénujem ľudí v thajskom boxe, ale venujeme sa aj deťom. Organizujeme detské voľnočasové krúžky, robíme kurzy pre školy aj škôlky. Naposledy sme napríklad mali mesačný kurz bicyklovania, inokedy máme lyžovanie či korčuľovanie. Je to fajn, lebo keď sa tomuto venujem počas dňa, tak cez víkend na nočnej je to pre mňa príjemná zmena stereotypu.
Učiť ľudí boxovať dokáže byť celkom náročné. Jednak pre mňa, jednak pre klienta. Box vyžaduje veľa koordinácie, takže ako tréner sa musím človeku naplno venovať celú hodinu, stáť pri ňom a usmerňovať ho. Na nočnej v klube si potom napočudovanie dokážem trochu oddýchnuť.
Často si sám pre seba robím face check. Kto sa mi nezdá, pretože je príliš opitý, problémový alebo sa pri vstupe nespráva v súlade s našimi pravidlami, tak ho jednoducho nepustím.
Ak je niekto nižší s priemernou postavou, ale chcel by skúsiť prácu vyhadzovača, mal by šancu? Aké predpoklady musíš spĺňať na túto prácu?
Šancu by mal. Najdôležitejšie je mať odbornú spôsobilosť – to je základný predpoklad, pričom nemusíš byť super fyzicky zdatný. Je potrebné, aby si ten človek vedel obhájiť svoje slovo a dokázal niekedy rázne zakročiť, ak to situácia vyžaduje.
Ak chcem niekoho vyviesť von, ľudia musia vidieť, že som ich o to neprišiel prosiť, ale prišiel som im to nariadiť. Musí to byť niekto, kto má na prácu vyhadzovača sebavedomie a vystupovanie.
Robíš vyhadzovača vo viacerých kluboch alebo pracuješ len v konkrétnom bare?
Venujem sa práci vo viacerých baroch a kluboch. Časom sa to začalo vyvíjať tak, že keď na Sundecku robili promotéri akcie, boli s nami spokojní a zavolali ma, ak robili event niekde inde, lebo chceli, aby som im ho postrážil.
Veľakrát sa snažím vyhýbať označeniu esbéeskár alebo biletár, pretože sa považujeme skôr za uvádzačov. V podnikoch, kde pôsobím, sa väčšinou snažíme uľahčovať zamestnancom prácu a ľudí púšťať len vtedy, ak sú k dispozícii voľné stoly. Ak vidíme, že sa pred barom nedá hýbať, tak sme tam nato, aby sme počet ľudí v podniku regulovali.
Chodíš robiť vyhadzovača popri kluboch aj niekam na festivaly?
Pred pár mesiacmi sme napríklad robili event Ženy, víno, funk v Pezinku. Už nás zvyknú volať aj na súkromné eventy, napríklad firemné akcie, ktoré majú svoje vlastné priestory a program. Som rád, že sme sa zapísali tak dobre, že sme sa mohli v lete zúčastniť na takýchto akciách.
Predstavujem si to tak, že sa ti pred klub nahrnie veľmi veľa ľudí, sú dve hodiny ráno, väčšina z nich je už poriadne opitá. Začínaš vtedy skenovať ľudí, lebo dostaneš nepríjemný pocit, že by sa mohlo stať niečo zlé?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Kedy sa pred klubom musel pobiť a použiť chvaty a hmaty na agresívnych ľudí.
- Ako raz musel dve „silikónové panenky“ z klubu vyhodiť ako „dve vrecia smetí“.
- Ako vyzerá bežný pracovný deň vyhadzovača v nočnom klube.
- Aký názor má na náckov a prečo ľudí z tejto skupiny do klubov ani nepúšťa.
- Či musí byť vyhadzovač výhradne vysoký muž s vypracovanou postavou.
- Kedy sa mu stalo, že návštevník vytiahol drogy na stôl priamo vnútri podniku.
- Či bratislavské kluby tolerujú alebo zakazujú sexuálny styk na záchodoch.
