S raperom Glebom sme sa porozprávali o jeho novom albume, rozobrali sme niektoré texty a bližšie sa pozreli na niektoré jeho silné vyjadrenia.
Gleb vydal pred mesiacom sólový album s názvom BIG BOY FM, s ktorým sa doteraz drží na najvyšších priečkach v rámci streamovacích služieb. V rozhovore pre Refresher vysvetlil niektoré zásadné tvrdenia a ozrejmil svoje smerovanie v rámci domácej hudobnej scény.
Aj keď patrí medzi áčkových interpretov a dávno si podmanil najväčšie hudobné festivaly, stále má veľa cieľov. „Mám ešte veľa nerealizovaných nápadov a veľa fantázie, čo sa týka trackov, klipov a koncertov,“ hovorí Gleb.
V rozhovore sa okrem iného dozvieš, prečo išiel do spolupráce s H16, ako myslel svoje vyjadrenie o tom, že načas sa z neho stal rapový pokémon, a kam investuje peniaze, ktoré hudbou zarobí.
Ak som tomu dobre porozumel, v podstate celý album si robil sám bez toho, aby si mal pri sebe producenta alebo niekoho, s kým by si ho mohol konzultovať. S Komanderom ste sa stretli, len keď to bolo nevyhnutné?
Púšťať niekomu demoverzie a hovoriť o svojich plánoch je vždy blbosť. Názor človeka na tvoju nedokončenú vec alebo plán ťa môže vždy zmýliť. A keď už aj niečo s niekým konzultujem, tak rozhodnutie musím aj tak nakoniec urobiť sám. Tak ako pri každom albume. Komander nebýva v Bratislave, roky robíme hudbu na diaľku, ale pravidelným štúdiovým „seškám“ sa nevyhýbam. Pri poslednej sešn sme dokončili veľa roboty.
S akým cieľom si robil tento projekt? Mal som iba nápady a chuť spraviť album, ale cieľ niečo priniesť, niečo zanechať a zmeniť je vždy.
Vydávaš v pomerne veľkej kadencii či už tracky, alebo aj projekty, o slovo sa hlásiš v postate každý rok. Nepozeráš sa na to aj takým spôsobom, že keď vydáš nový projekt, ten starší ide trochu do úzadia a sám zabíjaš jeho potenciál, ktorý ešte mohol mať?Posledný projekt Leto v kufri EP vyšiel pred dvoma rokmi a pol roka som nevydal žiadny track, takže pauzy sú adekvátne. Single a tracky zo všetkých projektov stále žijú svoje životy a stále ich hráme na shows, takže všetko je OK. Môj cieľ je práve vydávať hudbu častejšie a nie sa báť toho, aby nová music nezatienila starú.
Myslíš si, že ľudia sú už takto nastavení, majú očakávania, a tak im proste chceš vyhovieť, lebo to robíš pre nich? Nikto nechce byť fanúšikom interpreta, od ktorého neočakáva hudbu. Odo mňa môžu vždy očakávať hudbu. Pracujem stále. Moje tempo vydávania nie je práve také, aké by som chcel, ale zmením to.
Poďme prejsť niekoľko konkrétnych vecí z albumu. Myšlienka, ktorá ma viackrát od teba zasiahla, je, že si sám uvedomuješ, že si miestami skĺzol do „hype“ módu, aj keď si bol „antihype“. Hovoríš, že si bol ako rapový pokémon. Otázkou je, či sa tomu stále snažíš cielene vyhýbať a či to nie je tak, že cesta každého úspešného rapera je v istých ohľadoch proste rovnaká, plus-mínus ju ovplyvňuje len čas, v ktorom sa to stane.
Na začiatku som bol malý pičman revolucionár, ktorý chcel priniesť na Slovensko svoj jedinečný zvuk a niečo zmeniť. Nakoniec sa mi to podarilo a dostal som sa do komfortnej zóny, v ktorej sa mi nepáčilo. Stal sa zo mňa ďalší raper – ďalší pokémon a áno, začal som robiť podobné kroky ako ostatní MCs. Teraz som oficiálne späť – idem experimentovať ďalej.
Chápem, že asi nebudeš porotca v Superstar, ale sofistikovaný komerčný projekt by si dnes už asi neodmietol, rozumiem tomu správne?Ja som toho názoru, že môžeš robiť underground music a zároveň mať komerčný úspech, ale ľudia to tak nevidia. Z vety antihype sa stal paradoxne hype a to je dôvod, prečo tú vetu už nepoužívam a nelimitujem sa ňou. Ale aj tak sa zo mňa nestal „attention whore“, nevyjadrujem sa ku všetkému, čo sa na internete deje, a nechválim sám seba na internete jak magor.
Vyjadruješ sa k vojne na Ukrajine. Pýtajú sa ťa na to ľudia z tvojho okolia, a preto si sa rozhodol verejne povedať, že chceš mier, alebo si to cítil sám? Zdá sa mi, že keď na mňa ľudia vyvíjajú tlak, aby som niečo povedal, tak to má na mňa práveže opačný efekt. Rapujem o svojom živote, a aj keď žijem na Slovensku celý život, tak toto sa ma vzhľadom na môj pôvod dotýka a trápi ma to každý deň. Vždy keď som sa stretol s Ukrajincami, tak sme mali veľa spoločných tém a realita, že sa vzťahy pravdepodobne nikdy nenapravia, je pre mňa veľmi ťažká. Nerapujem v tracku o vojne, lebo iba magor nevie, čo sa deje, deje sa úplné peklo. V tracku ESC rapujem o tom, ako dúfam v to, že sa to čo najskôr skončí, a v to, že môj pôvod nezabráni tomu, aby sme sa mohli baviť ako ľudia a sedieť pri jednom stole.
Nechcem od teba žiadne politické stanoviská, skôr ma zaujíma, či občas aj ty cítiš, že tieto „sociálne“ k rapu ešte aj dnes patria. Do rapu patrí všetko. Na rape je práve to super, že môžeš rapovať, o čom chceš.
Plní ešte vôbec rap istú „výchovnú“ rolu ako kedysi? Netvrdím, že by mal, ale aj ty, aj ja sme vyrastali aj na rape, ktorý bol o tom, ako sa kto má zle, videli sme, že to, čo máme doma alebo čo majú naši kamoši v partii, nie je nič divné, že to takto majú všetci. Dnes mám skôr pocit, že rap je len „výstavná skriňa“. Ak sa zlý MC snaží niekoho na tracku vychovávať, tak je to horor. Ak sa zlý MC snaží na tracku flexiť, tak je to tiež horor. Povrchné texty aj mudrovačky sú super a patria do rapu, záleží iba na tom, ako to je podané a napísané.
Možno by si mohol nahrať track o zdražovaní v obchodoch. Všímaš si aj tieto problémy, aj keď o nich nerapuješ?
Jasné, všimol som si, že veľa vecí zdraželo, ale nadávať na to v textoch nie je môj štýl. Nemíňam na to energiu, sústreďujem sa na prácu, a tak to nepociťujem.
Tvojich fans určite veľmi bavia všetky tie blbosti, ktoré zažívaš a vieš ich trefne opísať. Naozaj si zobral peniaze od promotéra a nedal show? Aj keď určite nie si prvý ani posledný.Pre niektorých promotérov je dôležité iba to, aby dostali ľudí do klubu. Nezaujíma ich ani zvuk, ani interpret, ani chod celej akcie. Raz nebolo splnené nič z technického rideru (zoznam techniky, ktorú interpret potrebuje na vystúpenie – pozn. red.), takže zahrať koncert bolo nereálne. A ako bonus sa správal promotér jak retard, tak som zobral koruny za svoj stratený čas a išiel preč. Našťastie sa také veci už dlho nestávajú.
Ideš týmto blbostiam v živote oproti alebo máš pocit, že sa ti ich deje prirodzene veľa?
Nie, nejdem týmto blbostiam oproti, ale každý interpret na Slovensku zažíva alebo zažil podobné situácie. Je to súčasť povolania rapera.
Podľa čoho si vyberáš ľudí, s ktorými spolupracuješ? Je komfortné vybrať si ľudí, ku ktorým máš blízko, v tejto dobe je však čoraz bežnejšie, že sa spájajú aj mená, ktoré spolu predtým nič nemali.
Hosť na albume je len jeden a nie je to raper.
Veľa ľudí si podľa mňa potešil napríklad spoluprácou s H16.
Napríklad H16 – Nech vidia je pre moju generáciu kultový track a jasné, že som chcel byť súčasťou vol. 2, ale nie som si istý, či majú ľudia radi, keď sa miešajú MC’s z iných svetov, a takisto nie je zaujímavé pravidelne nahrávať featy so svojimi homies z rapu. Nikdy som nebol úplný „featmejkr“, no teraz si dávam s featmi naozaj dlhú pauzu. Sústreďujem sa na iné veci.
Máš tam skit, ktorý sa dosť podobá Kontrafaktu – Bozk na privítanie. Myslel si na to, keď si ho tam dával? Samozrejme, nemyslím to tak, či si „kopíroval“, skôr či to bol nejaký odkaz alebo úplne iný zámer. Úplne iný zámer. Pamätám si skoro všetky kultové KF skity, ale tento som si musel teraz vypočuť a vôbec si nepamätám, že by som ho predtým počul. V každom prípade, tie skity nemajú absolútne nič spoločné. Kontrafaktu v tom skite dávajú kolegovia shout out’s a v mojom skite nám, naopak, volajú random poslucháči do nášho fiktívneho rádia Big Boy FM a stále mi tam niečo vyčítajú.
Rozumiem, ale má to podobný telefonický vibe. Asi je ťažké mať v slovenskom rape nejaké ciele, máš ich?
Nerozumiem, prečo by malo byť ťažké mať v slovenskom rape ciele.
Mierim najmä k tomu, že sme pomerne malý trh, kde áčkoví interpreti majú zrazu všetky možnosti, aby robili, čo chcú.
Mám ešte veľa nerealizovaných nápadov a veľa fantázie, čo sa týka trackov, klipov a koncertov. Mojím cieľom je zrealizovať ich a potom vymyslieť ďalšie.
Často rapuješ o tom, ako je pre teba rap život a že všetko, čo robíš, robíš ako raper. Aj keď cestuješ, píšeš texty. Často vyzdvihuješ, že hudba musí byť pre hudobníka priorita číslo jeden. Predpokladám však, že si uvedomuješ, že to takto nemôžeš mať celý život, lebo časom sa ti môžu priority prirodzene meniť.To, že je alebo bude rap a práca moja priorita, neznamená, že kašlem alebo budem kašľať napríklad na rodinu a podobne. Všetko sa dá časovo spojiť tak, aby som nemusel obetovať milovanú vec.
Investuješ peniaze z rapu do biznisu? Asi nemá zmysel, aby stáli na účte.
Nie som raper tínedžer. Mám tridsať rokov, mám svoju firmu, investujem a spolupracujem na rôznych projektoch celý rok, každý rok. Všetky projekty sa prevažne točia okolo hudby, ale okolo hudby sa toho točí naozaj veľa.
