RECENZIA: Morbius

Tajomné experimenty, krvilačné beštie, priateľstvo až na smrť, večná láska... a Jared Leto. Konečne sme sa dočkali. V kinách už máme nového filmového upíra, nie však obyčajného. Trailer na sci-fi horor Morbius vyšiel už pred dvomi rokmi, preto fanúšikovia marveloviek či  oscarového herca a frontmana kapely 30 Second to Mars určite plesajú od radosti. Máme však skutočne dôvod tešiť sa na novinku zo štúdia Sony Pictures?  

Po tom, ako koncom minulého roka dorazil do kín Venom 2, prišlo mierne schladenie nadšených fanúšikov komiksoviek z marvelovského univerza. A nepochybne tomu bude tak aj v tomto prípade, i keď pravdepodobne nie až do takej miery. Niekoho však určite poteší minimálne to, že Morbius je jednou z najtemnejších marveloviek doposiaľ.

Neznamená to však automaticky aj to, že je jednou z tých najlepších. Má silný príbeh, z ktorého sršia emócie, má viacero skvelých postáv s potenciálom. Tvorcovia to všetko však nevedia predať inak, než cez vizuálne efekty a niekoľko akčných scén. Pri nich však budeš mať pocit, že si ich už videl v nejakom inom filme, kde ťa bavili viac. A to je obrovská škoda.

Slabá dramaturgia a deravý scenár

Keď sa pozrieme na predchádzajúcu tvorbu 45-ročného švédskeho režiséra Daniela Espinosu, zistíme, že ešte nenakrútil vyslovene nadpriemerný film. Morbius, bohužiaľ, nie je výnimkou. Espinosa sa miestami skutočne snaží navodiť atmosféru kultových hororových diel typu Votrelec alebo Predátor, no na to, aby docielil skutočný uveriteľný strach a napätie u diváka, má príliš slabú dramaturgiu a deravý scenár.

Michael Morbius (Jared Leto) je vedec, ktorý sa snaží vynájsť liek na zákernú krvnú chorobu, ktorou od malička trpí, rovnako ako jeho najlepší priateľ Milo (Matt Smith). Ak sa mu to nepodarí, čoskoro zomrie. Nebojí sa teda počas svojej „misie“ experimentovať, riskovať vlastný život alebo porušiť zákon. Pomáha mu pritom doktorka Martine Bancroft (Adria Arjona).

Keď však Morbius zistí, že jeho metódy fungujú, uvedomí si, že to môže mať katastrofálne následky. Po aplikácii lieku sa totiž zmení na krvilačné monštrum a nedokáže ho ovládať. Kontrolu získa len vtedy, keď sa napije krvi. Síce mu pomáha aj umelá, ale len dočasne. Vie, že čoskoro sa bude musieť napiť aj tej ľudskej. Ak to však urobí, nič už nebude tak, ako predtým.

Tvorcovia stavili len na jednu kartu

Scenáristi Matt Sazama a Burk Sharpless mali skutočne skvelý materiál, ktorý mohli spracovať do epického parádneho blockbusteru. Ambivalentnosť hlavných postáv je obzvlášť vo svete Marvelu najzaujímavejšia.

V tomto komiksovom univerze nemáme veľa postáv, ktoré by bojovali tak výrazne sami so sebou a riešili akúsi vnútornú dilemu (za zmienku stojí určite Punisher, Daredevil či Wanda Maximoff) o tom, či podľahnú démonom, alebo ostanú stále „na správnej strane“. Divák sa počas sledovania ich príbehu musí rozhodnúť sám, či ide o hrdinov alebo skôr antihrdinov. 

Morbius by mohol byť prvotriednym zloduchom, drží si však akýsi pud sebazáchovy a vie, kde sú jeho hranice. Sakramentsky sa však premáha, aby to zvládol. Jeho motiváciám divák rozumie, no motivácie ostatných postáv sú málo uveriteľné. 

Tvorcovia akoby doslova zosekali príbeh len na to nevyhnutné, pričom veľa podstatného vynechávajú. Nedá sa to však úplne vykompenzovať vizuálne prepracovanými spomalenými zábermi. Ak chcú tvorcovia od diváka kompletnú zainteresovanosť, film musí byť komplexný. Nesmie staviť len na jednu kartu.

Nevyužitý potenciál

Už v úvodnej retrospektíve vidíme snahu zrýchliť dej jednou scénou, ktorá má definovať vzťah medzi Milom a Michaelom. Tvorcovia však nedokázali dôveryhodne ukázať, že sú nerozlučnými priateľmi. 

Nefunguje ani zobrazenie či budovanie vzťahu medzi Morbiusom a Martine. Jeden bozk na streche pôsobí skôr silene než autenticky a akákoľvek vyhrotenejšia scéna medzi zaľúbenou dvojicou nemá potrebné emócie. Postava lekára Emila Nikolsa (Jared Harris) je totálne nevyužitá a je skôr do počtu. Podobne ako nudní a klišéovití agenti FBI. Jeden si drží status toho drsného, večne zamračeného tichého drsňáka, ktorý keď prehovorí, je to niečo mimoriadne vážne, druhý je zase trápny a nasilu vtipný. 

Nič z vyššie spomenutých nedostatkov však nie je chybou hercov. Problém treba hľadať v tom, ako lacno sú napísané postavy, ktoré stvárňujú. Koniec-koncov všetci vieme, čo napríklad Jared Leto dokáže (Oscara za Dallas Buyers Club nedostal len tak náhodou).

Tí, čo majú napozeraných viac filmov vedia, že keď dostane na pľaci dostatok priestoru, dokáže ísť až na hranu svojich schopností. Vo filmoch ako Lord of War, Requiem for a Dream, Panic Room, Highway či The Little Things bol priam geniálny. V Espinosovom horore však nemá príliš šancu podobne herecky vyniknúť.

Samozrejme, komiksovky a vážne drámy nie sú úplne tá istá liga, žiadajú si iný typ herectva. Avšak keď už tvorcovia dostanú do filmu kapacitu akou je práve Leto, človek očakáva, že ju využijú na maximum. Morbius by preto zniesol pokojne aj ďalšiu hodinu navyše, keby sa tvorcovia hlbšie venovali postavám a jednotlivým vzťahom.

Bez atmosféry, bez srdca aj bez duše

V tomto prípade tvorcovia stavili na skratkovitosť, akoby chceli mať celé dielo rýchlo za sebou a mohli sa radšej pustiť do ďalších pokračovaní a „vyžmýkať z nich peniaze“.

Morbus pôsobí až príliš umelo a je prakticky bez atmosféry na rozdiel od jeho nedávnemu náprotivku zo sveta DC, Batmanovi. Espinosovej novinke jednoducho chýba srdce aj duša. Má svetlé momenty, niekoľko vtipných a jednu skutočne napínavú scénu (na lodi po premene Morbiusa).

Taktiež vidno, že na vizuálnej zložke tvorcovia nešetrili a dali si na nej záležať. Nestačí to však na to, aby sme v kine dostali plnohodnotný zážitok, aký si podobný typ filmu žiada. Aj preto od nás Morbius dostáva len päť bodov z desiatich.