Zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady varoval, že Moskva by mohla obnoviť trest smrti po tom, čo Rusko vylúčili z Rady Európy. To šokovalo aktivistov za ľudské práva v krajine.
Pouličné protesty proti vojne na Ukrajine sa v Moskve, Petrohrade a ďalších ruských mestách obnovili aj v sobotu. Ľudia vyšli do ulíc aj napriek masovému zatýkaniu vo štvrtok a v piatok.
Podľa OVD-Info, skupiny pre ľudské práva, ktorá sleduje politické zatýkanie, bolo v sobotu v 34 ruských mestách na protivojnových protestoch zadržaných najmenej 460 ľudí vrátane viac ako 200 v Moskve.
Medzi zadržanými v meste Belgorod na západe Ruska pri hraniciach s Ukrajinou boli aj dvaja novinári rozhlasovej stanice Rádio Sloboda (RFE/RL). Po niekoľkých hodinách ich polícia prepustila na slobodu.
Huge protests throughout Moscow, Russia as they shout, "Slava Ukraini" (Glory to Ukraine)😢#kyiv #ukraine #RussiaUkraineWar #Russian #russianinvasion pic.twitter.com/IXFI8O0Opl
— Dave Techz (@techz_dave) February 26, 2022
Ako v noci na nedeľu informovala agentúra AP, v Rusku sa množia rôzne druhy protestov proti vojne. Otvorené listy odsudzujúce ruskú inváziu na Ukrajine podpísalo len v sobotu už viac ako 6 000 zdravotníckych pracovníkov. Iný dokument s podobným obsahom za sobotu podporilo viac ako 3 400 architektov, inžinierov a urbanistov, zatiaľ čo výzvu za mier na Ukrajine podpísalo v sobotu vyše 500 učiteľov.
Vojnu kritizujú aj členovia parlamentu
Agentúra AP upozornila, že kritika za inváziu prišla pomerne nečakane aj od niektorých členov parlamentu, ktorí začiatkom tohto týždňa hlasovali za uznanie nezávislosti dvoch separatistických regiónov na východe Ukrajiny, čo je krok, ktorý predchádzal ruskému útoku.
Russian civilians protesting against the Ukrainian war, saying “We stand with you Ukraine.” This is extremely brave being as it is a Criminal Offence in Russia to protest, even if it’s a silent protest. 💙🙏💙 pic.twitter.com/gwT0uMkHDn
— Craig David Adams (@craigadams05) February 26, 2022
Dvaja zákonodarcovia z komunistickej strany, ktorá zvyčajne sleduje líniu Kremľa, sa na sociálnych sieťach vyjadrili proti bojovým operáciám na Ukrajine. Oleg Smolin povedal, že „bol šokovaný“, keď sa útok na Ukrajinu začal, a dodal, že podľa jeho presvedčenia by vojenská sila mala byť v politike použitá len ako posledná možnosť.
Podľa jeho kolegu Michaila Matvejeva treba „vojnu okamžite zastaviť“. Vysvetlil, že on hlasoval za to, aby sa Rusko „stalo štítom proti bombardovaniu Donbasu, nie za bombardovanie Kyjeva“.
Obnovenie trestu smrti?
Ruské vedenie medzičasom zaujalo tvrdší postoj voči tým, ktorí inváziu odsudzovali, a to doma aj v zahraničí. Dmitrij Medvedev, zástupca šéfa ruskej bezpečnostnej rady, ktorej predsedá prezident Vladimir Putin, povedal, že Moskva môže reagovať na západné sankcie odstúpením od poslednej dohody o jadrových zbraniach s USA, prerušením diplomatických stykov so západnými krajinami a zmrazením ich aktív.
Varoval tiež, že Moskva by mohla obnoviť trest smrti po tom, čo Rusko vylúčili z Rady Európy. Toto jeho vyhlásenie šokovalo aktivistov za ľudské práva v krajine, ktorá má od augusta 1996 moratórium na trest smrti. Eva Merkačová, členka kremeľskej rady pre ľudské práva, odsúdila Medvedevovu víziu ako „katastrofu“ a „návrat do stredoveku“.
