Nesmierne skúsená a kvalitná španielska reprezentácia dnes zlyhala proti mladým talentovaným kanárikom z Brazílie. Končí sa nadvláda Španielska?
Dnešný finálový zápas Poháru konfederácií medzi domácou Brazíliou a aktuálnym víťazom MS a dvojnásobným majstrom Európy Španielskom (3:0) potvrdil mnohé. Brazília je po dlhom čase vo forme a Neymar je okrem simulanta, skutočný, 30 kilový génius. Najlepší hráč turnaja po Fredovom rýchlom góle prekonal Casillasa tvrdou strelou a celý zápas v útoku pracoval. Jeho fyzická indispozícia mu bohužiaľ častokrát bránila v konečnej fáze. Po tomto turnaji snáď definitívne vyvrátil reči o jeho maximálnom preceňovaní. Fred sa presadil na začiatku druhého polčasu aj po druhýkrát a konečne ukázal, že vie dať gól aj spoza 5 metrov a brána nemusí byť poloprázdna. Viac sa už ani jedna sieť nerozvlnila, čo je prekvapením hlavne kvôli nule na strane hráčov La Furie Roja.
Na druhej strane ani skvelý Iniesta, ani Mata či Xavi nedokázali Španielsko postaviť na nohy. Je síce pekné, že si Don Andrés krúti 2-3 hráčov na metri štvorcovom, ale zápas potreboval, aby to prinieslo aj nejaký ten gól. Toho sme sa skoro dočkali po skvelej prihrávke Torresa na Matu, ktorý vysunul Pedra a tomu v strelení gólu zabránil už len skvelý Luiz.
Celý čas kanárikovia perfektne napádali každého tvorivejšieho hráča a nepustili tak ani Iniestu k mnohým činom. Stred poľa vystužili rovnako dobre ako Taliansko v semifinálovom zápase a loptu ovládali až 48% času zápasu. To je na mužstvo hrajúce proti Španielsku veľmi nezvyčajné. V útoku potešil najmä Neymar. Neraz obrane súpera zavaril a nebyť jeho neustáleho ufňukaného spôsobu hry, odporcov by mal rozhodne menej. Nejde ani tak o filmovanie, dnes to nejako nepraktizoval, ako o prehnané reakcie po inkasovaných fauloch. Je to otravné a teatrálne.
Celkovo obrana Brazílie pôsobila celý zápas kompaktne a súperovi nedovolila takmer nič. Upútal najmä ofenzívne ladený Marcelo. Tomu zápas vyšiel rovnako dobre ako Silvovi či Luizovi. Až na spôsobenú penaltu mu nemôžeme vyčítať nič. Tú zahrával Sergio Ramos a, no, zrejme rozmýšľal nad semifinále Ligy majstrov spred roka a bránu netrafil. Aká dobrá bola obrana Brazílie, taká deravá bola pravá strana Arbelou. Celý polčas mi pripadal, ako keby sa hľadal, nerozumel si v rýchlych kombináciách a zabudol aj brániť, keď hneď na začiatku fauloval Neymara a mohol aj za jeho gól, kedy ho nechal v 16tke úplného samého. Našťastie išiel cez polčas dole a prišiel Azpilicueta.
Okrem neho ale nemôžeme v obrane nikomu nič vyčítať. Piqué konečne nehral zle a Ramos s Albom boli ako tradične dostatočne spoľahliví. Nie, žartujem. V 69. minúte dostal Gerard Piqué červenú kartu za faul na Neyiho a Shakira v hľadisku z toho teda nadšená nebola. Iniesta podal klasický (dobrý) výkon, pričom čoraz viac statickejší Xavi má problémy niečo vymyslieť. Veľmi dobre ale zahral aj Serqio Busquets, ako jeden z najlepších defenzívnych stredopoliarov sa po nevyrovnanej druhej polovici sezóny vrátil do skvelej formy. Osobne ale nechápem Del Bosqueho obsesiu po stále rovnakej základnej 11tke. Síce to sú neuveriteľne zohratí hráči so všetkými možnými trofejami, ale taký Pedro už bohužiaľ na základ nemá, nehovoriac o spomínanom Arbeloovi a Xavi by mohol tiež častejšie rotovať. O to sa v najbližších rokoch postará Thiago.
Bude dôležité, aby dal Bosque šancu aj iným hráčom, a to hneď v základe. Osobne nechápem, prečo nehráva miesto Pedra Villa, najlepší strelec Španielska vôbec. Navas je na svojom poste tiež veľmi kvalitný. Domček tiki taka sa vo finále proste celý zrútil. Španielom takmer nič nevyšlo a vyššiu prehru v oficiálnych zápasoch nezažili už pár rokov. Brazília bola minimálne o triedu lepšia. Posiela tak jasný odkaz svetu, že s nimi treba opäť počítať.
Za to Brazília môže byť na svoj výkon nie len vo finále, ale v celom turnaji Pohára konfederácie FIFA spokojná. Nakoniec, je možné, že nadvláda väčšej krajiny z Pyrenejského ostrova skončila? Nemyslím si. To však uvidíme o rok na MS v Brazílii.
