Jeden z najsilnejších filmov roka mohli diváci vidieť v rámci 18. ročníka MFF Bratislava.
O tom, že pôjde o veľkú vec, sa vedelo ešte skôr, ako verejnosť videla prvé zábery. Režisér, scenárista a herec Nate Parker sa netajil tým, čo chce filmom po sebe zanechať. Otázka amerického otroctva ho mátala sedem rokov, kým napokon našiel potrebných 10 miliónov dolárov na jeho realizáciu.
„Odpor je jedna z možností, chápete? Nejde len o Nata Turnera, ale o totožnosť celej Ameriky. Odpor často vedie k revolúcii, niekedy dokonca mečom. Čierni ľudia sú vraždení často bezdôvodne, prípadne je dôvodom iba farba pleti a v mnohých prípadoch za to nie je žiadny postih. A nás ani netrápi, že za to nie je žiadny postih.“ hovorí režisér, scenárista a herec Nate Parker.
Výsledok? Veľká cena poroty za nejlepší hraný film a tiež Cena divákov za najlepší hraný film na svetoznámom Sundance, ktorý je najvýznamnejším festivalom nezávislého filmu v Spojených štátoch. Neostalo to však len pri oceneniach. Premiéru sprevádzalo standing ovation nadšeného publika, provokatívne načasovanie a silný mrazivý odkaz, vďaka čomu sa Parkerov debut zaradil medzi najdiskutujúcejšie a najsilnejšie tituly roka, ktoré chcel mať v programe azda každý významný filmový festival.
Birth of Nation prepisovalo filmové učebnice a diktovalo podobu budúcich veľkofilmov. Nakrúcania sa zúčastnilo 18-tisíc ľudí a viac ako 3-tisíc koní. Súkromnú projekciu mal film aj v Bielom dome a len v priebehu necelého roka ho videlo 825-tisíc Newyorčanov. Denník New York Herald písal o novej epoche umenia, ktorá dokázala podľa odhadov zarobiť až 18 miliónov dolárov.
Reč je však o filme s rovnakým názvom, ktorý sa na plátne objavil už začiatkom 20. storočia. Trojhodinový nacionálny opus je filmovým manifestom. Ale rasistickým. Prvý kasový trhák v histórii klamlivým spôsobom popisuje americké dejiny. Oslobodení černošskí otroci v ňom vystupujú ako večne opité a bezcitné zvery znásilňujúce manželky slušných bielych ľudí. Povestnými „american heroes“ sa stáva rasistická organizácia Kukluxklan odhodlaná zabrániť apokalypse.
Po 100 rokoch prichádza Nate Parker do kín do kín s čímsi, čo nemá v pláne prepisovať filmové dejiny a byť Hviezdnymi vojnami svojej doby, ale znova otvoriť otázku rasovej neznášanlivosti a neľudských zločinov spojených s otrokárskou Amerikou. Načasovanie nemohlo byť lepšie.
Parker otrokársky príbeh zasadil do prostredia amerického juhu pred občianskou vojnou a my sledujeme osud Nata Turnera, gramotného otroka a kazateľa. Nat sa počas svojich ciest stretáva so zverstvami páchanými na černochoch, čo v ňom samom vzbudzuje čoraz väčšiu túžbu po slobodnejšej krajine a hnev, ktorý sa mu stáva osudným. Písmo sa stáva silou, ktorá ho ženie vpred, v utláčaných vzbudzuje nádej a zároveň je prostriedkom odboja voči otroctvu. Nat verí, že lynčovaný a utláčaný ľud privedie k vytúženej slobode.
Na povstanie otrokov vedené Natom Turnerom v roku 1831 však dnes spomíname ako na neúspešné a plné brutálnych vrážd. Hlavný hrdina je obesený, stiahnutý z kože a rozmetaný na kusy, aby sa zabránilo šíreniu legendy medzi čiernymi. Názov snímky má preto ironický a provokatívny význam vo vzťahu k svojmu staršiemu rasistickému predchodcovi.
V Spojených štátoch je vzostup protirasistických a otrokárskych filmov, ktoré reflektujú zvrátenú americkú históriu badateľný. V roku 2012 to bol Tarantinov Django Unchained, kto túto tému opäť otvoril. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov vznikli aj filmy Twelve Years a Slave a samozrejme Selma o Dr. Martinovi Lutherovi Kingovi. Tarantino problematiku poňal viac humorným a konverzačným štýlom s (nielen) westernovými odkazmi, zatiaľ čo ostatní vsadili na seriózne rozprávanie. Selme sa hlboký odkaz jedného z najvýznamnejších vodcov americkej histórie príliš nepodaril. Zaujala predovšetkým dojímavou skladbou Glory, ktorá vzbudila silné emócie počas odovzdávania Oscarov. Twelve Years a Slave už s úspornejšou réžiou sústredenou na autentický obraz otroctva vyhral Oscara, Zlatý glóbus a Cenu divákov na MFF v Toronte.
The Birth of Nation pláva kvalitatívne niekde medzi. Chce byť komunikatívny a rozprávaním jednoduchý. Väčšinu minutáže umocňuje silný hudobný podklad, ktorý tlačí emócie. Sledujeme aj množstvo drsných scén (napr. prerazená lebka otroka), ktoré režisér podáva nekompromisnou explicitnosťou. Nevyhýba sa však melodramatickým sekvenciám v silných tónoch hudby a neoriginálnym prevedením niektorých mikropríbehov. Film Neta Parkera vôbec nepripomína americký nezávislý film, naopak, skôr veľký otrokársky príbeh v hollywoodskom obale.
Kopec poctivej roboty odviedol kameraman Elliot Davis (Ľadové ostrie, Legendy z Dogtownu). Nate Parker ako režisér-debutant potreboval po svojom boku skúsenú ruku a Davis je zárukou kvality. Silný príbeh sníma vnímavo. Jednotlivé scény dodržiavajú historický kontext, no zároveň v nich nachádzame dôkazy o Davisových pokusoch vložiť do filmu vlastný rukopis. The Birth of Nation ma fantastický coloring i kostýmy, a takto zabalený nerušivým rámovaním scén pôsobí (aj za pomoci estetických panorám) monumentálne. Ale najdôležitejší je odkaz, po ktorom odchádzate z kinosály s pocitom viny, plný myšlienok a otázok. Prečo dnes čiernu americkú históriu a neustupujúci rasizmus spoločnosť naďalej prehliada? 7/10.
