Život Vincenta van Gogha ožíva vo formálne mimoriadne originálnom diele.
Animovaná biografická dráma Loving Vincent je pomerne ambicióznym projektom, najmä vďaka svojej nevšednej forme. Keď k tomu prirátame fakt, že Vincent van Gogh patrí k mojím obľúbencom, tak natešenosť bola rozhodne na mieste a očakávania boli pomerne vysoké.
Snímka režisérskej dvojice Doroty Kobiela a Hugha Welchmana je nakrútená kombináciou animovaného a hraného filmu, pričom pod slovom "animovaný" si predstavte niečo ako "rozpohybované van Goghove obrazy". 125 umelcov z celého sveta totiž podľa umelcových pôvodných diel vytvorili viac než 66 tisíc originálnych olejomalieb, z ktorých sa tento film skladá. Ide vôbec o prvý film realizovaný týmto spôsobom.
Štartovacím bodom snímky je van Goghova samovražda. Jeho priateľ, poštár Roulin, požiada svojho syna Armanda, aby doručil posledný Vincentov list jeho bratovi Theovi. Armand sa teda neochotne vydáva na cestu a zisťuje, že Theo zomrel len šesť mesiacov po Vincentovi.
Keď sa však dozvie, že van Gogha mal v posledných dňoch jeho života na starosti istý Dr. Gachet, rozhodne sa dopis predať jemu. Po ceste stretáva viaceré viac či menej dôležité postavy, ktoré sa v určitej dobe objavili vo van Goghovom živote a prostredníctvom ich svedectiev si začína skladať portrét tohto nevšedného a nešťastného muža.
Hneď na úvod snímky na mňa čakalo menšie rozčarovanie z toho, ako sa tvorcovia rozhodli príbeh vystavať. Plusom je, že film nie je klasicky vyrozprávanou biografickou drámou, ale tu prezentovaná schéma mi príliš nesadla. Hlavne preto, že skrátka nefunguje po filmárskej stránke. Armand sa proste potĺka po kraji, kde van Gogh nejaký čas žil a spovedá tých, čo sa s ním stretli. Následne sa vo flashbackoch vraciame do minulosti a vidíme ich spomienky aj zvizualizované.
Problém je, že tento spôsob rozprávania je strašne mechanický a neživotný. Loving Vincent nemá plnokrvné postavy, ani nedokáže budovať charaktery. Zaujímavejšou premenou prejde akurát Armand, ale je diskutabilné, nakoľko je táto premena hodnoverná.
Najviac potom zamrzí, že samotný van Gogh ani nie je hlavnou postavou a vidíme ho len vo flashbackoch. Loving Vincent je veľmi presnou ukážkou známeho tvrdenia o tom, že forma prebíja obsah. Po formálnej stránke sa tvorcovia naozaj vyhrali a výtvarne je film priam dych vyrážajúci.
Ale vyplýva z toho aj taká nemilá skutočnosť, že pod všetkou tou vypiplanou výtvarnou stránkou zanikajú herecké výkony. Je teda v podstate jedno, že máte vo filme Douglasa Boothea, Aidana Turnera či Saoirse Ronan. Na ich mieste by mohol byť totiž ktokoľvek, a to je predsa len veľká škoda.
Dočkáte sa priamych odkazov na najznámejšie umelcove plátna, animátori koniec-koncov čerpali výhradne z van Goghovho výtvarného diela. Či už ide o prostredie a okolitú krajinu, skutočné postavy, ktoré umelec portrétoval, alebo obyčajných bezmenných ľudí či rybárov. Každý má v tomto filme svoje miesto, ale práve preto je škoda, že týmto postavám chýba akákoľvek osobnosť. Vo výsledku tak Loving Vincent možno oceniť ako zaujímavý formálny experiment, ale to je tak všetko.
Po informačnej stránke je film pomerne suchý, všetko dôležité prebehne ako z rýchlika a navyše prináša len zhrnutie všeobecne známych faktov, ktoré o van Goghovi vieme (nechýba odrezaný kus ucha či špekulácie o umelcovej smrti). Som presvedčený, že na základe van Goghovho života by sa dal vystavať mimoriadne pútavý a emocionálne silný film, Loving Vincent ním však rozhodne nie je a mám pocit, že sa o to ani príliš nesnažil.
Za mňa teda snímka výborne vyzerá, ale tým to začína aj končí. Pokiaľ patríte k van Goghovým fanúšikom či chcete vidieť nevšedne vytvorený animovaný film, určite na Loving Vincent zájdite. Len radšej nečakajte, že vás osloví príbehom, postavami alebo emóciami. Ide naozaj skôr o nevšedné formálne cvičenie, a aby ste si ho užili, bude lepšie k nemu aj podobným spôsobom pristupovať. 6/10
