Prinášame ti ďalšie 3 tipy na skvelé filmy.
Aj tento týždeň sa s tebou v našej rubrike Tipy na filmy podelíme o tipy na pozoruhodné diela, ktoré by si nemal minúť. Pokiaľ teda nevieš, čo si najbližšie pustiť, nech ti tento článok slúži ako malá inšpirácia.
Jakub P. – Otvor oči (Abre los ojos, réžia: Alejandro Amenábar, 1997)
Ak si už počul o Vanilkovom nebi (2001) s Tomom Cruisom, Penélope Cruz a Cameron Diaz, mohla by ťa zaujať aj španielska pôvodná verzia. Tú natočil mimoriadne zdatný Alejandro Amenábar, ktorý, priznávam, patrí medzi mojich najobľúbenejších tvorcov.
Spomínaná pôvodná verzia s názvom Abres los ojos (Otvor oči) je príbehovo identická ako americký remake, ale nech si už o snímke prečítaš akýkoľvek obsah, film ťa svojou komplikovanosťou a mixom žánrov aj tak prekvapí. Ide o romantickú drámu? Drsný thriller s prvkami sci-fi a mysteriózna? Áno, v podstate môžeme hovoriť o všetkom z menovaných.
V priebehu deja budeš len málokedy vedieť, kde začína realita a končí sen. A práve v tom spočíva krása tohto filmu. Pokiaľ pristúpiš na túto tajomnú hru a vieš oceniť kvalitne vystupňované zvraty, Abres los ojos je práve pre teba. Objektívne by som sa pohyboval niekde medzi číslom 8 až 9, ale keďže ide o moju srdcovku, neváham dať snímke plný počet, a teda 10/10.
Dušan Š. – Náš vodca (Die Welle, réžia: Dennis Gansel, 2008)
Môže v súčasnom Nemecku znovu vzniknúť fašistická diktatúra? Určite si povieš, že nie, všetci sme sa predsa z dejín poučili. Presne to si myslia aj študenti znepokojivej drámy Náš vodca.
Učiteľ Rainer Wenger (Jürgen Vogel) sa rozhodne svoju triedu podrobiť experimentu, aby zistili, aké to je žiť v diktátorskej spoločnosti. Ich projekt nazve Vlna a študentov učí disciplíne a prísnej oddanosti. Študenti sú experimentu prekvapivo oddaní a situácia sa začína pomaly, ale isto vymykať kontrole.
Režisér Dennis Gansel doručil skutočne strhujúcu drámu, ktorá vychádza zo skutočných udalostí (odohrali sa však v Amerike na konci 60. rokov). Iste, miestami môže pôsobiť až príliš skratkovito či šablónovito, ale celkový efekt je (aj vďaka skvelej réžii) poriadne silný. Plusom sú kvalitné herecké výkony a nespochybniteľná zaujímavosť témy, ako aj emotívne finále.
Gansel ukazuje, ako málo niekedy stačí k tomu, aby sa zdanlivo poučení ľudia vrhli do náruče totality. Navyše, keď sa človek pozrie na dnešnú politickú situáciu vo svete, má neodbytný pocit, že Náš vodca je dnes aktuálnejší než kedykoľvek predtým. 8/10
Peter P. – Konformista (Il conformista, réžia: Bernardo Bertolucci, 1970)
Tento týždeň nás opustila ďalšia režisérska legenda. Bernardo Bertolucci patril k najvýznamnejším tvorcom svojej doby, takže by sa patrilo si ho uctiť odporúčaním na nejaký zo slávnych kúskov, ktoré vytvoril. Jeho najznámejšiemu dielu Posledné tango v Paríži sa na našich stránkach občas venujeme, takže by som rád upriamil tvoju pozornosť na Konformistu.
Adaptácia románu Alberta Moraviu rozpráva o mužovi, ktorý sa zapredal nacistickému režimu. Počas Mussoliniho vlády patrí k váženým občanom, no toto postavenie si žiada takisto ochotu ukrojiť zo svojej ľudskosti.
Konformista je majstrovským dielom nielen kvôli svojej výpovednej hodnote, hereckému umu Jean-Louisa Trintignanta alebo zaujímavej naratívnej štruktúre. Najviac pozornosti na seba strháva dokonalá vizuálna stránka vytvorená kameramanom Vittoriom Storarom (Apokalypsa).
Aj keby ťa teda pomalé tempo nestrhlo, stále je na čo pozerať a čo obdivovať. Ide o neoddeliteľnú časť filmovej histórie a bohužiaľ má čo svojou nadčasovou myšlienkou povedať aj doteraz. 8,5/10
