Pred objektívom sa mu už vystriedalo zopár známych osobností, no nemá pocit, že by sa ako fotograf presadil.
Branislav Belko alias Branislavisko má síce len 20 rokov, ale pred jeho objektívom sa objavili už mnohé známe tváre. O tom ako prebieha fotenie Naty Kerny, Barbory Bakošovej a iných si môžeš prečítať v jeho článkoch, ktoré pridáva na Refresher Blogy, kde môžeš začať písať aj ty.
Braňove blogy a fotografie nás oslovili natoľko, že pre nás začal fotiť. Určite si spomínaš na Refresher dievča Rachel, mladú Košičanku, ktorú Braňo nafotil, alebo štýlové outfity zo série Módy ulíc v Bratislave a Košiciach. V rozhovore sa dozvieš, ako vlastne komunikuje s influencermi pred fotením, a čo by chcel dosiahnuť do konca roka.
Ahoj, Braňo, ako sa máš? Povedz nám niečo o sebe.
Ahoj, Miška, mám sa veľmi dobre, po dlhom čase som sa vyspal doružova. Som z Košíc, kde som sa narodil a momentálne tam aj žijem.
Poznáme ťa ako fotografa, živí ťa fotenie naplno alebo máš aj inú prácu?
Donedávna som ešte mal full-time job, klasika IT v Košiciach, jediná vec, ktorá sa tam ako-tak oplatí. Fotenie však už začína zaberať väčšinu môjho pracovného týždňa, takže to pre mňa začína byť práca na plný úväzok.
Ako si sa dostal ku komerčnému foteniu?
Veľmi jednoducho, v dobe influencerov a kampaní stačí mať jeden dobrý kontakt, ktorý ti pomôže. Ak vieš fotku správne štylizovať pre klienta a vyhovieť jeho požiadavkám, tak to už ide.
Fotil si už rôzne známe osobnosti, ako si sa k tomu dostal?
Nie je to až tak zložité, ako by sa mohlo zdať. Dostal som sa k tým ľuďom cez Instagram, klasicky, napísal som správu a do niekoľkých dní sa mi každý ozval naspäť. Ale samozrejme, dôležité bolo mať už v portfóliu nafotených iných blogerov.
Začalo to lokálne, keď som oslovil košickú blogerku Lapkinn. Bez váhania súhlasila a aj jej fotky v mojom portfóliu mi pomohli na fotenie dostať za krátku dobu Janku Topánku. Stretol som sa s tým, že všetky známejšie osobnosti boli na moje prekvapenie milé a ochotné sa ísť fotiť. Až na Rytmusa, ktorého som nezastihol v najlepšej nálade.
Koho si už fotil?
Pred objektívom sa mi vystriedalo za ten čas kvantum ľudí, fotím takmer každý deň. Zvučnejšie mená sú napríklad Lapkinn, JankaTopanka, Ttapple, Barboru Bakošovú, Naty Kerny, Pil-C-mu som fotil pár koncertov z turné, Denisku, Lady Ziku, Vandu Jandu.
Nedávno som fotil kolekciu H&M x Moschino s Lýdiou Petrušovou. Aha, a Sajfu som odfotil na stanici, neviem, či sa to ráta, ako fotenie. Zastihol som, keď nahrával svoju rubriku, tak som sa ho spýtal, či si ho nemôžem cvaknúť.
Je niekto, kto ti odmietol fotenie alebo ti neodpísal?
Odmietol ma Rytmus, čo aj chápem, lebo vopred som mu nepísal a zrejme by si to pri tom množstve správ ani neprečítal. Iba som ho náhodne stretol a nezastihol som ho práve v najlepšej nálade.
Neodmietol ma nikto, skôr to bolo tak, že sme nevedeli nájsť spoločný termín. Tým, že nie som z Bratislavy, bolo pre mňa niekedy nereálne sa dostaviť. Dlho som chcel Dalyba a na Instagrame mi neodpisoval, teraz sa mi však ozval na mail, tak uvidíme, čo z toho bude.
Majú influenceri hviezdne maniere alebo si nechajú poradiť v pózovaní?
Influencerky, na ktoré sa zameriavam sú natoľko skúsené, že ani nepotrebujú rady. Poradiť si nechajú, ale veľmi dobre vedia, čo majú robiť. Napríklad pri Barbore Bakošovej bolo cítiť, že má za sebou úspešnú modelingovú kariéru. Radím skôr dievčatám, ktoré s fotením nemajú také skúsenosti, sú to väčšinou baby, na ktoré náhodne narazím na Instagrame.
Dávaš si záležať na svojom Instagrame? Fotíš ľudí aj podľa toho, aby sa ti hodili do feedu?
Záležať na svojom Instagrame si určite dávam, keďže je to moje jediné verejné portfólio. Ľudí si podľa toho nevyberám, feed tvorím mojimi farbami a snažím sa o identickú úpravu fotiek tak, aby to tvorilo celok.
Využívam však archiváciu fotiek, takže na mojom feede neuvidíš stovky fotiek, ale iba 58. Naopak na stories sa viem extremne opúšťať, čo môže byť niekedy kontraproduktívne.
Si z Košíc, bolo pre teba ťažké sa presadiť aj v Bratislave?
Ja nemám ani pocit, že som sa presadil tam, kde som doma. Presadiť sa v Bratislave je zatiaľ nesplneným snom. Tie súkromné fotenia si z 90 % dohadujem ja, bez toho, aby ma niekto volal.
Teda vy, Refresher, ma už občas voláte, ale je ťažké definovať, čo znamená presadiť sa. To je robota, ktorú musíš robiť roky a vtedy možno z toho niečo bude, a môžeš si povedať, že si sa presadil.
Ale na druhej strane, sú ľudia, ktorí fotia oveľa dlhšie ako ja a nepodarilo sa im pretlačiť do povedomia. V tomto mám možno výhodu, že sa nehanbím opýtať, pripomenúť sa, a možno mám aj šťastie, že som sa dostal medzi správnych ľudí.
Čo ťa na fotení baví najviac?
Možnosť sebarealizácie vo vizuálnom alebo inom prevedení, ktoré mi je blízke. Tie pravidlá si určujem ja. A v podstate časová flexibilita, nemusím sedieť v office od 9 do 17. Musím spĺňať nejaké požiadavky, ale beriem to inak, ako som to bral v predošlom zamestnaní.
Keď oslovím nejakých fotografov, či u nás nechcú písať blog, väčšinou mi povedia, že písať veľmi nevedia a vyjadrujú sa pomocou fotografie. Tvoje blogy však boli super a mali aj fajn čítanosť. Prečo si začal písať u nás?
Tým, že som dostal k vyššie spomenutým menám, tak sa ma mnoho ľudí v directe na Instagrame začalo pýtať, ako to s nimi bolo, akí sú naživo, ako sa správajú. To ma nejak motivovalo k tomu, aby som to premenil na nejaký blog.
A povedal som si, že založiť si vlastný blog bez niekoľkotisícového fanbase na Instagrame by asi nemalo zmysel, tak som šiel niekam, kde som vedel, že tá čítanosť môže prísť tým, že budem poukazovať na zvučné mená a prezradím možno niečo, čo na Instagrame alebo YouTube o tých ľuďoch nie je vidieť.
Máš nejakých obľúbených fotografov, ktorí sú tvojím vzorom? Kto ťa inšpiruje?
Kubo Krížo určite. Nie fotkami, ale zmýšľaním ma inšpiruje fotograf Petr Hricko a rovnako aj umelec Paťo Kováč pre jeho netradičné zmýšľanie. Skôr sa inšpirujem týmto, než fotkami a dúfam, že sa mi raz podarí zachytiť veci tak, že dokážem toto zmýšľanie pretaviť do fotky.
Keď si začínal s fotením, išiel si do toho s tým, že je to prostriedok, ako sa dostať k ľuďom, ku ktorým by si sa bežne nedostal?
Klamal by som, keby som povedal, že som na to nemyslel a čakal som, že k tomu bude dlhšia cesta než bola, lebo komerčne sa foteniu venujem od začiatku roka 2018. Čo znamená, že za dosť krátku dobu, na moje prekvapenie, sa mi podarilo získať zaujímavých ľudí pred objektív. Rovnako som si vytvoril aj zaujímavé kontakty a super priateľstvá.
Je fotenie influencerov iné ako fotenie menej známych ľudí?
Ide iba o skúsenosti, inak v tom nevidím žiadny rozdiel, možno iba cítim väčšiu zodpovednosť. Keď fotím niekoho, koho som reálne sledoval a zrazu sa s ním stretnem, tak to vnímam zo začiatku vždy trochu inak. V konečnom dôsledku sú však tí ľudia takí ako ktokoľvek iný.
Je niekto, koho by si chcel dostať pred svoj objektív?
Určite. Mnoho ľudí. Určite by som chcel Ega aj s Rytmusom, lebo na ich hudbe som vyrastal a je to niečo, čo počúvam v aute dodnes. Tým, že sa orientujem týmto hudobným štýlom, tak to budú ľudia z tejto sféry ako Radikal alebo Gleb. Čo sa týka ľudí z telky alebo rádia, tak je to Veronika Ostrihoňová. Ale niekedy to príde, ani nevieš.
Nebojíš sa kritiky?
Kritiku si priam žiadam a občas mám pocit, že mi ľudia pochvália fotku len preto, aby ma neurazili. Neviem, či je to pravda, dúfam, že nie. Oceňujem ľudí, ktorí mi vedia veci povedať na rovinu a sú to hlavne moji blízki. Netvrdím, že to nezabolí, ale donúti ma to premýšľať nad mojou prácou a vráti ma to späť na zem, ak si uletím.
Máš nejaké rozbehnuté projekty?
Čo sa týka fotení, tak viacero, ale nechcel by som ich asi menovať, lebo začnú vychádzať až v decembri alebo začiatkom roka. A potom mám projekt, ktorý je mimo všetkého zabehnutého, ktorý sa volá dnes_unboxujem. To je také, že idem do štúdia a extrémne sa opustím a smejem sa z tupého humoru a na trápnych vtipoch 4 hodiny.
Máš svoju obľúbenú fotografiu?
Mám viac takých, ktoré patria medzi moje obľúbené. Jedna z nich je táto.
Aké máš plány na najbližšie obdobie?
Veľmi dobrá otázka. Mám možno nejaký všeobecný cieľ, kde sa chcem vidieť na konci roka a počas jednotlivých mesiacov sa k tomu snažím dostať. Na konci roku 2019 by som rád patril medzi poprednejších alebo známejších slovenských fotografov, čo je možno trošku odvážny cieľ, ale nemá zmysel si dávať nejaké nízke ciele, keď chce človek niečo dosiahnuť.
Ak sa to nepodarí, nič sa nedeje, zrekapitujem si čo sa mi podarilo a makám ďalej. A veci plánujem, vždy koncom aktuálneho mesiaca na ten budúci. Neplánujem na 5 rokov dopredu, vo fotografii to asi ani veľmi nejde.
Rada na záver pre niekoho, kto sa chce uberať tou istou cestou ako ty?
Veľa ľudí nie je cieľavedomých, a keď im niečo nevyjde, tak sa na to vykašľú. Musia byť trpezliví, odvážni a mať aj troška šťastia. Ale hlavne nech sa neboja si plniť sny, bez ohľadu na to, čo im hovorí okolie, ak tým snom oni sami uverili.
