Damienovi Chazellovi sa podaril ďalší veľký krok... smerom k Oscarom a nezabudnuteľnej sláve.
Damiena Chazella máme v redakcii radi. Jeho Whiplash aj La La Land sú špičkové záležitosti a obe sa pohybovali v našich výročných rebríčkoch poriadne vysoko. Keď sme zistili, že jeho ďalším projektom bude zachytenie udalostí okolo pristátia na Mesiaci, boli sme natešení.
Talentovaný mladík (má iba 33 rokov) sa však prvýkrát vybral mimo vôd hudobných filmov a bolo otázkou, či sa v nich neutopí. Navyše si zvolil mimoriadne ambicióznu tému, v ktorej by bolo ľahké stratiť odstup a naservírovať sentimentálnu limonádu.
Prvý človek pracuje pri svojom rozprávaní s dvomi polohami. Jednou je rodinný život Neila Armstronga (Ryan Gosling). Vzťah s manželkou (Claire Foy) a ich deťmi však nie je jadrom príbehu. Tým je budovanie vesmírneho programu s cieľom dobyť Mesiac.
Technologické aj ľudské prekážky sa vŕšia jedna za druhou. A všetkým zúčastnením pomaly ale isto dochádza, že každé zlyhanie môže niekoho stáť život. Ako dopadol tento skutočný príbeh všetci viete. Čo však samotný film?
Keď som takmer dva roky dozadu písal recenziu na La La Land, vyjadril som obavy, či sa po dvoch mimoriadnych úspechoch nenechá talentovaný mladík opantať vlastnou genialitou.
Následkom toho by bolo pravdepodobné, že sa vykašle na divákov a začne točiť filmy čisto pre seba s vidinou úspechu na festivaloch.
Nebol by prvým režisérom, ktorému sa to stalo. Na začiatok však môžem napísať potešujúcu správu. Nestalo sa tak a jeho tretí počin je podobne kvalitný a všeobecne prístupný ako tie predchádzajúce.
Dokonca ešte viac, pretože sa zbavuje bremena lacného nezávislého filmu (Whiplash), respektíve nepopulárneho žánru, akým muzikál bezpochyby je (La La Land).
First Man je (na prvý pohľad) veľkofilmom klasického strihu. Svoj osudový príbeh rozpráva s neuveriteľnou remeselnou istotou, obsahuje množstvo úžasných scén aj poriadnu dávku emócií. Rešpekt však budí sebavedomosť tvorcov, že sa tieto postupy stále snažia robiť inak.
Zabudnite na opojné skúmanie vesmíru. Pri každom lete tu ide o život a štáb vám tieto pocity dokáže sprostredkovať. Subjektívna roztrasená kamera, strhujúci zvuk a efektný strih vám prinášajú pocit, ako keby ste boli na mieste. Tu sa pôjde po Oscaroch.
Divácky pôžitok nie je dosahovaný skrz majestátnosť, ale cez napätie a strach. Aj keď viete, ako to dopadne. Je to veľmi osviežujúci prístup, pripomínajúci trochu najvypätejšie pasáže Dunkirku.
Tradičné prvky sa dostanú k slovu až v poslednom akte, venujúcemu sa misii Apolla 11. Od fantasticky nasnímaného štartu rakety (pripomínajúceho príbuzné Apollo 13), cez let až po pristátie na Mesiaci.
Kamera aj strih sa po frenetických pasážach z testovania upokoja, skladateľ vytiahne z vrecka pôsobivé melódie a vy sa dočkáte plnohodnotného veľkofilmového žrádla. Na poli hollywoodskej epiky však kreativita tvorcov neprestáva pracovať naplno a pocit, že celá tá drina stála za to, je hmatateľný.
Príbeh vesmírneho programu funguje teda na jednotku. Čo však komorná linka? Tá logicky nie je tak príťažlivá a ja mám pocit, že mnoho divákov ju úplne nedocení. A pritom je podobne svieža. V príbuzných filmoch sme zvyknutí na to, že rodina je hrdinovi aj napriek nejakým konfliktom oporou.
Nie však tu. Všetky mužské postavy sú v podstate roboti žijúci svojou prácou. Nie sú naučení prejavovať emócie a ich polovičky to s nimi majú ťažké. Ryan Gosling si tak mohol strihnúť svojho ďalšieho mlčanlivého hrdinu, ktorý svoje emócie nedokáže a ani nechce prejavovať činmi. Má to natrénované z minula a opäť to funguje.
Citová spriaznenosť s divákom teda ostáva na ramenách znamenitej Claire Foy. Na všetku psychologickú záťaž ostáva sama. No nerobí tak poslušne trpiteľsky a chyby svojho manžela v osobnom živote mu dáva najavo.
Chvíľky rodinného šťastia sú ojedinelé (malickovsky nasnímané intermezzo spoločnej spokojnosti) a zmierovanie nad potenciálnou stratou otca svojich detí hrá najdôležitejšiu úlohu. Táto postava mohla veľmi ľahko skĺznuť k nesympatickosti, no jej predstaviteľka jej dáva dostatočné množstvo pochopenia.
To však neznamená, že mnoho z vás nebude brať osobné problémy protagonistov ako zbytočné zdržovanie od hlavného deja. To je však iba drobná vada na kráse precízne zrealizovaného diela so silnou témou.
Tá je po celý čas sledovania mimoriadne nosná a je prekvapivé, s akou veľkou absenciou sentimentu a patriotizmu je k nej pristupované. Americký divák túžiaci po vlajúcich vlajkách, slávnych preslovoch a prepálenom pátose sa bude možno cítiť okradnutý. To však nie je náš problém.
Všetko z toho tam síce je, no v omnoho sofistikovanejšej podobe, na akú sme zvyknutí. Po dopozeraní si spomeňte, ako prebiehal záverečný bozk v Armageddone a potom si prehrajte v hlave záverečnú scénu Chazellovej snímky.
Prvý človek je zatiaľ najlepším "vážnym" hollywoodskym filmom tohto roku. Je radosť ho sledovať po technickej stránke a jednoduché sa nechať strhnúť jeho príbehom. Dokonalý však nie je.
Aj napriek tomu však vytasím plné hodnotenie, pretože ide o záležitosť, ktorú treba vidieť a pripomenie vám, prečo radi chodíte do kina. A po jeho návšteve si môžete niečo odpočítať. To číslo však nebude pravdepodobne veľké. 10/10
P.S. Pred návštevou kina vám odporúčam si pozrieť stratený klenot Správna posádka a po príchode z projekcie Apollo 13. Dostanete úžasnú trilógiu o Americkom vesmírnom programe. Ruskú alternatívu na druhej strane ponúka Papierový vojak. Ten je však skôr pre náročnejších divákov.
