- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Po dolapení požadoval od sudcu trest smrti, ten mu však nevyhovel.
Sergeja Tkacha odborníci vyprofilovali ako organizovaného a precízneho narcistu so silným egocentrickým správaním, nedostatkom empatie, odporom a neschopnosťou udržiavať dlhodobé vzťahy. Navyše, bažil po pomste za krivdu, ktorú voči svojej osobe pociťoval.
Podľa psychológov mal Tkach vážne problémy s hnevom, trpel intenzívnou podráždenosťou a bol veľmi agresívny. Detektívi vyšetrujúci Tkachov prípad ho označovali za sexuálne motivovaného psychopata. Domnievali sa tiež, že slávu, ktorú si svojimi vraždami vyslúžil, si užíval plnými dúškami.
Narodil v roku 1952 v meste Kiselyovsk v Rusku. V škole patril k lepšiemu priemeru, no o vyššie vzdelanie nejavil záujem. Na škole bol známy svojou vášňou ku vzpieraniu, v ktorom dokonca dosiahol viacero úspechov. Vo svojom rodnom meste sa stal napríklad majstrom medzi juniormi. Po tom, čo si však počas jedného z tréningov poškodil šľachu, sa svojej rozbehnutej športovej kariéry musel nedobrovoľne vzdať.
Keď mal Tkach dokončené vzdelanie, nastúpil na povinnú vojenskú službu do sovietskej armády, pred susedmi sa však tváril ako veterán sovietskej jednotky operujúcej v Afganistane. V armáde sa z neho stal technik – geodéz. Po skončení povinnej vojenskej služby sa rozhodol, že bude na krátku chvíľu pokračovať v štúdiu, aby sa mohol stať policajným dôstojníkom. Po úspešnom skončení štúdia sa stal v meste Kemerovo policajným vyšetrovateľom. Dlhú dobu bol považovaný za vynikajúceho policajta na miestnom oddelení. Jeho cieľom bolo dostať odporúčanie na prijatie do školy pre špiónov.
V roku 1979 sa však Tkachova sľubná kariéra rozpadla po tom, čo ho prichytili pri falšovaní dôkazov. Následne dostal od nadriadených na výber. Buď odíde z policajných radov dobrovoľne a bez trestu alebo neodíde a bude mu hroziť trestné stíhanie, po ktorom by pravdepodobne skončil vo väzení. Tkach sa ,samozrejme, rozhodol pre prvú možnosť. Práve pomsta za neúspešnú kariéru je považovaná za jeden z možných motívov vražedného besnenia.
Začiatkom roku 1980 sa ku všetkému rozvádza, na čo sa následne sťahuje z Ruska na Ukrajinu. Počas pobytu na Ukrajine vykonával mnoho povolaní. Pracoval na železničnej stanici, v niekoľkých baniach, továrňach a farmách. Napokon sa mu však opäť podarilo dostať k práci policajného vyšetrovateľa v meste Dnepropetrovsk. Počas svojho života na slobode sa trikrát oženil a mal štyri deti.
Jeho prvá vražda sa stala krátko po odchode z policajného oddelenia v roku 1980. Miestom činu bolo mesto Simferopol na ukrajinskom Kryme. Tkach toho dňa vypil niekoľko fliaš vína. V značne opitom stave navrhol svojej bývalej spolužiačke, s ktorou sa posledné roky vídal, aby sa stretli kúsok za mestom. Dôvodom schôdzky mal byť zrejme pohlavný styk. Takáto ponuka sa ale žene nepáčila, a tak Tkachovi uštedrila facku. Opitý a odhodlaný sa pomstiť ženu silno schmatol a znásilnil. Tá proti mužskej sile nemala šancu. Zo strachu, že by ho mohla udať, ju po znásilnení uškrtil.
Viac-menej náhodná vražda odštartovala dlhoročnú krvavú kariéru sériového vraha, ktorý dostal prezývku Pavlohradský maniak. S využitím vedomostí, ktoré získal počas práce vyšetrovateľa, bol Tkach vysoko precízny sériový vrah. Aj to je dôvod, prečo vykonával vraždy bez povšimnutia dlhých 25 rokov.
Po vražednom akte z miesta činu vždy odstránil spermie a dokonale zahladil všetky stopy. Taktiež obete obnažil a vzal všetky šperky, aby zničil dôkazy o možných odtlačkoch prstov. Aktívny bol najmä v oblasti Krymu, Záporožia, Charkova a Dnepropetrovsku. Za obete si vyberal mladé ženy vo veku 8 až 18 rokov. Tie obvykle vraždil v lesoch blízko železničných tratí a ciest, aby podozrenia smerovali na cezpoľných. Pred vraždami zvykol požiť zopár pohárikov vodky a liek difenhydramín, ktorý sa používa proti nespavosti.
Za viaceré vraždy boli dolapení nevinní ľudia, v domnienke, že práve oni sú hľadanými páchateľmi. Falošné obvinenia z vraždy si vypočuli viacerí príbuzní obetí, ktorí boli následne aj zatknutí. Vo väčšine prípadov však vyšla pravda neskôr na povrch, iba v jednom prípade sa krivé obvinenie skončilo tragicky, keď sa zdanlivý páchateľ rozhodol pre samovraždu.
Medzitým, ako žil Sergej Tkach zdanlivo normálnym životom, sa naďalej dopúšťal zverstiev, o ktorých nemali potuchy ani jeho najbližší. Vražda z roku 1980 ostávala bez väčšieho záujmu až do roku 1984, keď začalo v Záporoží, Charkove a Dnepropetrovsku miznúť až podozrivo veľa mladých žien.
Práve vtedy sa Tkach naplno pustil do zabíjania. Odstup medzi prvou a druhou obeťou sú až 4 roky, no jeho chuť po krvi sa od tohto roku iba zväčšovala. Druhou obeťou sa stala iba 10-ročná Olga D. zabitá v meste Dnepropetrovsk. Jej telo vykazovalo známky znásilnenia a udusenia. O pol roka neskôr bola objavená ešte mladšia, len 8-ročná Olya Š., ktorú rodiča videli, ako vchádza do vchodu bytového domu, do bytu sa už nedostala.
Telo dievčaťa bolo nájdené ešte v deň jej zmiznutia v suteréne spomínaného domu. Ani nie 2 mesiace po brutálnych vraždách mladých školáčok bolo vyhlásené pátranie po 20-ročnej žene. Tá bola následne objavená v rieke, pričom súdny znalec mohol konštatovať už len smrť.
Nasledovala takmer 2-ročná pauza, po ktorej sa vrece s nájdenými mŕtvolami mladých dievčat akoby roztrhlo. Medzi rokmi 1987 až 1989 sa dopustil znásilnenia a zavraždenia 8 žien (8-ročná, dve 9-ročné, 11-ročná, 12-ročná, dve 15-ročné a 17-ročná). V roku 1990 zavraždil minimálne tri obete, v 1993 najmenej ďalšie štyri.
A takto by sme mohli pokračovať až do roku 2005, kedy bol Sergej Tkach konečne dolapený. Vyšetrovatelia jasne preukázali, že Tkach sa dopustil minimálne 37 vrážd mladých žien, no sám hovorí, že obetí môže byť pokojne aj 100. Dalšie mŕtve tela nájdené po celej Ukrajine sa im však nepodarilo dať do jasnej spojitosti s jeho osobou.
Pred dolapením Sergeja Tkacha polícia omylom uväznila až 10 mužov, ktorých považovali za možných páchateľov. Jeden z nich v roku 2000 dokonca spáchal samovraždu. Tkach po dolapení požadoval trest smrti, no súd jeho požiadavke nevyhovel a priklepol mu doživotný trest.
Otázky ohľadom Tkachovej motivácie na vykonávanie vrážd nie sú úplne jasne. Zatiaľ čo niektorí tvrdili, že cítil silnú nenávisť voči ženám za to, akým spôsobom sa k nemu správali, iní sa domnievali, že sa svojim spôsobom vysmieval bývalým kolegom. Detektívi nakoniec prišli k záveru, že Tkach sa dopúšťal sériového zabíjania z čistého potešenia.
