Takmer 75 % mladých Slovákov robí rituály pre šťastie. Viac ako polovica sa považuje za šťastných, ukázal to prieskum

Aj ty si občas zaklopeš na drevo, aby sa niečo nezakríklo? Máš číslo, talizman alebo aspoň zvyk „pre šťastie,“ ktorý si nikdy nepriznáš nahlas? Nie si výnimka. Šťastie je abstraktná hodnota, ktorá sa nedá individuálne zmerať ako výška či váha. Dá sa však posúdiť, kto ho ako vníma. 

Vo svetovom rebríčku šťastia (World Happiness Report) sa Slovensko každý rok prepadá. Z 45. miesta sme klesli na 50. a tento rok až na 54. priečku. Rebríček, ktorý mapuje úroveň šťastia v 147 krajinách, opäť potvrdil, že najšťastnejší sa cítia ľudia v severských krajinách. Fínsko sa ocitlo na prvom mieste už deviatykrát po sebe.

Známy rebríček však do analýzy zahŕňa socio-ekonomické faktory. My sme však nedávno pripravili prieskum, v ktorom sme sa zamerali na to, či ľudia veria v šťastie ako také – či už ide o drobné rituály, zapájanie sa do výhier alebo poverčivosť. Výsledky nás prekvapili. 

Viac ako polovica sa považuje za šťastných

Konkrétne 53 % mladých Slovákov uviedlo, že sa cíti skôr šťastne alebo veľmi šťastne. Najviac ľudí sa pritom hodnotí číslom 7 alebo 8 z desiatich – inak povedané, viac ako polovica má pocit, že sa im môže v živote zadariť. Druhou najzastúpenejšou skupinou sú respondenti, ktorí šťastie vnímajú neutrálne. 

Zaujímavé je, ako vnímajú, odkiaľ šťastie pochádza. Takmer tri štvrtiny mladých ľudí (71 %) si myslí, že úspech je kombináciou práce a náhody. Len malá časť verí, že všetko závisí iba od tvrdej práce, alebo naopak, že rozhoduje čisté šťastie. 

Šťastní síce sme, ale odmena pre radosť nie je samozrejmá. 73,8 % opýtaných má tesný alebo obmedzený rozpočet, a malé odmeny preto nie sú na prvom mieste. A čím by sa odmenili, keby mali navyše dve eurá? Najčastejšie by si ich radšej odložili, alebo by sa rozhodli podľa nálady. Ostatní by siahli najmä po snacku a káve.

Máme talizmany, aj keď nevieme, či fungujú

Veríme na magické predmety? Prieskum ukázal, že 65,5 % má svoje šťastné číslo, symbol alebo talizman. Nejaký rituál pre šťastie má až 73,2 % ľudí. Paradoxne, väčšina z nich vlastne nevie posúdiť, či na rituály pre šťastie verí, ale aj tak ich robí. 30 % opýtaných však verí, že to naozaj pomáha. Zvyšok vníma rituály ako povery. 

Šťastie skúšame aj v súťažiach

Najčastejšie sa do hier zapájame online, konkrétne na Instagrame alebo TikToku. Ďalej nasledovali tomboly na eventoch a stieracie žreby. Motivácia je pritom prekvapivo praktická. Viac ako polovica sa zapája kvôli šanci získať hodnotnú cenu alebo peniaze. Napätie ani zábava s kamošmi nie sú hlavný dôvod. 

Možno ťa to prekvapí, ale ľudia sa v prípade výhry nechvália automaticky na sociálnych sieťach. Radosť z ceny by si nechalo pre seba 40 % respondentov. Zvyšok by sa rozhodol podľa nálady a konkrétnej výhry. 

Samostatnou kategóriou sú žreby – mladí ľudia ich nevnímajú ako zabudnutú vec z trafiky či pošty. Stierací žreb v ruke držal skoro každý, len necelých 5 % ho nikdy nemalo. Zároveň však takmer osem z desiatich vníma žreb ako formu hazardu.

Viac ako polovica mladých Slovákov by však darovala žreb ako súčasť darčeka, 24 % by ho darovalo len ako vtip a ostatní by viac ocenili peniaze. Zaujímavé je, že ak by žreb vyzeral ako kúsok umenia, odložilo by si ho 44 % ľudí.