Moderné klasiky, ktoré určite poznáte, no niektoré ste možno nevideli. Je teda najvyšší čas si ich doplniť.
Naša rubrika You must Watch je späť a my pokračujeme v ôsmej dekáde minulého tisícročia. Vzhľadom na to, že táto dekáda už prináša moderné klasiky, ktoré ste mali možnosť vidieť, keď ešte neboli úplné stariny, rozhodli sme sa trochu pozmeniť kľúč nášho výberu.
Je toho totiž veľa a my túto dekádu rozdelíme na 3 časti podľa žánrov. Naposledy sme sa venovali tomu najdôležitejšiemu z akčných filmov, sci-fi a hororov. V tomto výbere si pripomenieme slávne drámy, kriminálky a thrillery.
Zúriaci býk (Raging Bull, réžia: Martin Scorsese, 1980)
Najlepší Scorsese tejto dekády a jeden z najváženejších filmov vôbec. Herecké eso Robert DeNiro je tu takisto na vrchole svojich síl.
Čiernobiely portrét boxerského šampióna Jaka LaMottu sa viac než boxu venuje tejto komplikovanej osobnosti. Do ringu sa však samozrejme aj tak pozrieme a ide o vrcholy toho, ako sa dajú snímať boxerské zápasy.
Výbuch (Blow Out, réžia: Brian DePalma, 1981)
Efektná a napínavá pocta Antonioniho Zväčšenine. Akurát namiesto fotografie je tu vražda zachytená na zvukový záznam. DePalmove režisérske finty sú parádne, Travolta tu má jednu zo svojich najlepších úloh a priebeh deja je krásne nepredvídateľný. Luxusná žánrovka.
Boj o oheň (Quest for Fire, réžia: Jean-Jacques Annaud, 1981)
Unikátny projekt. Život praveku je tu vykreslený (v rámci možností) realisticky, bez dialógov. Ponúka teda množstvo možností na absolútne využitie čistej filmovej reči. Podobný prístup zvolil Annaud aj pri svojom neskoršom a populárnejšom kúsku Medveď. My sme sa rozhodli zaradiť do výberu jeho prehistorickú púť, no vidieť by ste mali rozhodne obe.
Na zlatom jazere (On Golden Pond, réžia: Mark Rydell, 1981)
Herecký koncert legiend hereckého plátna. Katharine Hepburn a Henry Fonda dokazujú svoje postavenie na hviezdnom nebi, pričom z pozadia im sekunduje ešte aj Jane Fonda. Malý, ale krásny a citlivý titul, ktorý si môžete bez problémov pustiť aj so svojimi rodičmi.
Mefisto (Mephisto, réžia: István Szabó, 1981)
Príbeh herca, ktorý zapredal svoju dušu nacistickému režimu patrí medzi majstrovské diela európskej kinematografie. Dusno a atmosféru vytvára iba mrazivými dialógmi a k zobrazeniu násilia sa uchýli iba raz. No o to intenzívnejšie. Na rozdiel od mnohých filmov, zaoberajúcich druhou svetovou vojnou, zobrazuje aj ponižovanie černochov, v čom je originálny.
Žiar tela (Body heat, réžia: Lawrence Kasdan, 1981)
Režijný debut scenáristu snímok Indiana Jones a Impérium vracia úder ponúka štýlový film noir s erotickým nádychom. Štýlová žánrovka sa pohybuje po prekvapivých dejových zákrutách a niektoré zvraty dokážu poriadne prekvapiť. Malý zabudnutý klenot objavil pre filmové plátna čaro Kathleen Turner.
Sophiina volba (Sophie´s Choice, réžia: Alan J. Pakula, 1982)
Jedna zo životných úloh Meryl Streep. Pre niekoho možno pridlhý, no mimoriadne silný počin. Knižná predloha je síce ešte o niečo lepšia, no pre nečitateľov ponúka Pakula jedinečnú šancu spoznať tento príbeh. Precízna filmárčina a pointa, ktorá chytí pod krkom aj najväčšieho cynika.
Ponorka (Das Boot, réžia: Wolfgang Petersen, 1981)
Kvalitných pohľadov na druhú svetovú vojnu z nemeckej strany máme málo. A najvýraznejším je táto ponorková dráma. Klaustrofobická atmosféra, z ktorej čerpajú takmer všetky tematické filmy dodnes, je neuveriteľná a najmä pri scéne bombardovania nebudete ani dýchať.
Fanny a Alexander (réžia: Ingmar Bergman, 1982)
Jeden z najvýraznejších počinov švédskej legendy. Film sa skladá z troch častí, z ktorých má každá úplne inú atmosféru a vyznenie. Bergman dokáže vtiahnuť diváka na celé tri hodiny a toto dielo je v jeho podaní niečo úplne odlišné, ako poznáme z Hollywoodu či európskeho artu.
Správna posádka (The Right Stuff, réžia: Philip Kaufman, 1983)
V našich končinách neznáma, no za morom mimoriadne uznávaná pecka o počiatkoch vesmírneho programu. Silné tematicky, príbehovo aj emočne, podporené skvelými hercami. Je obrovská škoda, že tento film je u nás tak zapadnutý, pretože je to neuveriteľná jazda a skutočne strhujúci zážitok.
Zjazvená tvár (Scarface, réžia: Brian DePalma, 1983)
Brutálny, amorálny a nič neprikrášľujúci pohľad na činnosť kubánskeho gangu v Amerike chceli všetci moralisti pochovať.
No tento strhujúci, takmer trojhodinový epos negatívnu kritiku ustál a zrodila sa nová legenda. Al Pacino je ako večne nafetovaný vodca gangu úžasný, film má výborné tempo, obsahuje jednu lahôdkovú scénu za druhou a hláška „Say Hello to My Little Friend" stihla už dávno zľudovieť.
Amadeus (réžia: Miloš Forman, 1984)
Pravdepodobne najlepší film československého emigranta. Strhujúca úvaha nad talentom a umeleckým súperením má aj napriek svojej dĺžke výborný spád. Herci hrajú ako o život, technicky je snímka brilantná a Mozartova hudba dodáva tomuto skvostu ďalší rozmer. Odporúčame takisto rozšírenú verziu.
Jednoduchá krutosť (Blood Simple, réžia: Joel Coen, 1984)
Debut slávneho dua je skvostnou variáciou na filmy noir. Napínavý dej, krásna kamera, typický čierny humor a zopár scén, ktoré patria k výstavným kúskom bratskej dvojice. Skrátka štýlovka, ktorú je potrebné vidieť, a to nie iba zo študijných dôvodov.
Vtedy v Amerike (Once Upon a Time in America, réžia: Sergio Leone, 1984)
Posledný film autora legiend Vtedy na Západe a Dobrý, zlý a škaredý bol pri uvedení drasticky zmenený. S odstupom času sa však aj vďaka Martinovi Scorsesemu podarilo film zreštaurovať do zamýšľanej podoby.
Štvorhodinový gangsterský epos s retrospektívnou výstavbou sa stal okamžite po uvedení jednou z najlepších a najvýznamnejších kinematografických periel.
Paríž Texas (réžia: Wim Wenders, 1984)
V mimoriadne pomalom tempe vyrozprávané road movie kombinuje americkú žánrovú a európsku autorskú školu. Pre niekoho úplná nuda, no pre náročnejších divákov kultové, nezabudnuteľné dielo. Do ktorej kategórie sa zaradíte, je iba na vás.
Svedok (Witness, réžia: Peter Weir, 1985)
Snímky austrálskeho režiséra sú zaujímavé okrem iného aj tým, že ponúkajú netypické využívanie žánrov. A tento titul takisto nie je výnimka. Skôr než kriminálna zápletka zaujíma Weira pohľad do komunity amišov. Jediná oscarová nominácia pre Harrisona Forda a tematicky mimoriadne zaujímavá záležitosť. Skvelý film.
Misia (Mission, réžia: Roland Joffé, 1986)
Silný príbeh, oscarová kamera, ikonická hudba Ennia Morriconeho a úžasné herectvo Jeremyho Ironsa, Roberta DeNira či začínajúceho Liama Neesona sú zárukou diela, ktoré sa dostane pod kožu bez ohľadu na vaše vierovyznanie. Nádherný kinematografický zážitok.
Meno ruže (The Name of the Rose, réžia: Jean-Jacques Annaud, 1986)
Adaptácia románu Umberta Eca nie je ani zďaleka tak vrstevnatá ako jej predloha, čo vyvolalo v čase jej vzniku sklamanie čitateľov. Sám o sebe však film obstojí a prináša výbornú stredovekú detektívku.
Nejednoznačné ohlasy spláchol čas a ostala nám menšia klasika, ktorá je tak trochu pod radarom, no stále má čo ponúknuť.
Modrý zamat (Blue Velvet, réžia: David Lynch, 1986)
Je to kriminálny thriller? Satira na malomeštiactvo? Nočná mora? Alebo všetko dokopy? Podobne ako väčšina lynchoviek, aj Modrý zamat je žánrovo otvorený a ponúka tak mnoho možností na rôzne interpretácie. Nie je to však taká divočina ako jeho neskoršie kúsky, takže je aj divácky prístupnejší.
9 ½ týždňa (9½ Weeks, réžia: Adrian Lyne, 1986)
Slávna erotická dráma nie je žiadnym kvalitatívnym ternom, no zaradili sme ju sem minimálne kvôli tomu, aby fanúšičkám 50 Shades... ponúkla trochu lepší zážitok než nedávne (s)hity. Kultovka s parádnou ústrednou dvojicou a minimálne tromi kultovými scénami. Cockerovo „You can Leave your Hat On" už nebude po tomto filme nikdy rovnaké.
Čata (Platoon, réžia: Oliver Stone, 1986)
Jeden z najlepších a najdôležitejších filmov o vietnamskej vojne. Osobná výpoveď vojnového veterána a „svedomia Ameriky" Olivera Stona sa prekvapivo stala komerčným hitom a oscarovým víťazom.
Minimálne najlepšia dramatická rola Charlieho Sheena a niekoľko ikonických scén je dôvodom, aby táto strhujúca snímka neunikla vašej pozornosti.
Stoj pri mne (Stand by me, réžia: Rob Reiner, 1986)
Málokedy sa stane, že sa z adaptácie Stephena Kinga vykľuje skvelé kinematografické dielo. Rob Reiner bol však v tejto dobe v neuveriteľnej forme a tu ju zúročil naplno. Príbeh chlapcov hľadajúcich mŕtvolu patrí okrem iného medzi hlavnú inšpiráciu pre Stranger Things a referenciu pre takmer všetky nasledovné projekty o dospievaní.
Nepodplatiteľní (The Untouchables, réžia: Brian DePalma, 1987)
Filmová verzia mapujúca hon na Al Capona patrí už dávno ku klasike gangsterského žánru. Strhujúci príbeh ozvláštňuje tradične fascinujúca De Palmova formálna stránka, dokonalá atmosféra 30. rokov, vynikajúca hudba Ennia Morriconeho a naplno hrajúci herci.
Angel Heart (réžia: Alan Parker, 1987)
Mickey Rourke na vrchole kariéry a prekvapivý, medzi niekoľkými žánrami pohybujúci sa príbeh patrí už dávno ku kultom. Na mix strhujúceho filmu - noir, existenčnej drámy a okultného hororu s úžasným hereckým duom a niekoľkými ikonickými scénami len tak ľahko nezabudnete. Audiovizuálny a zároveň aj obsahový klenot.
Olovená vesta (Full Metal Jacket, réžia: Stanley Kubrick, 1987)
Film výnimočný rozhodne aj inými vecami, než iba naším nešťastným distribučným názvom. A je škoda, že v čase premiéry ostal v tieni vyššie spomínanej Čaty. Kubrick opäť dokazuje svoju genialitu a najmä v prvej (výcvikovej) polovici prináša takmer dokonalý počin. Väčšina hercov tu predviedla svoje životné výkony.
Nebo nad Berlínom (Der Himmel über Berlin, réžia: Wim Wenders, 1987)
Poetický, atmosférický a nádherný nemecký kúsok, remakovaný v populárnom Meste anjelov. Pokiaľ bola americká verzia univerzálnou romantikou, táto je skôr vyznaním nemeckej metropole ešte za čias železnej opony. A má v nej prekvapivú úlohu predstaviteľ Columba Peter Falk.
Rain Man (réžia: Barry Levinson, 1988)
Po premiére Forresta Gumpa síce táto klasika ostala trochu v tieni svojho populárnejšieho tematického bračeka, no to jej nič neuberá na výnimočných kvalitách. Dojímavé, vtipné a úžasne zahrané dobrodružstvo dvoch bratov hľadajúcich si k sebe cestu nestarne a dá sa vidieť nespočetnekrát.
Posledné pokušenie Krista The Last Temptation of Christ, réžia: Martin Scorsese, 1988)
Vysnívaný projekt režisérskej legendy sa stretol s obrovskou kontroverziou. V niekoľkých krajinách bol zakázaný a tam, kde nebol, sa stretával s nenávisťou zo strany katolíkov.
Prečo? To zistíte, keď si toto majstrovské dielo pozriete. Originálny prístup k najslávnejšiemu príbehu dejín vyvoláva mnoho prvkov k zamysleniu sa, rovnako ako tradične precíznu filmárčinu.
Nebezpečné známosti (Dangerous Liaisons, réžia: Stephen Frears, 1988)
Intrigy, láska, pomsta, zrada a najmä skvelý film. Adaptácia slávneho románu s neuveriteľným castingom je najznámejším a najlepším počinom podľa tejto slávnej predlohy. Mladšie ročníky určite poznajú aktualizovanú verziu Cruel Intensions. Za zhliadnutie stojí takisto Formanov pozabudnutý Valmont.
Horiace Mississipi (Mississipi Burning, réžia: Alan Parker, 1988)
Skutočný príbeh vyšetrovania rasisticky motivovanej vraždy ukazuje, že nenávisť voči černochom na americkom juhu zďaleka nevymizla. Nadčasový motív, navyše zabalený v napínavom pátraní a ozdobený skvelými hereckými kreáciami.
Kino Raj (Nuovo cinema Paradiso, réžia: Giuseppe Tornatore, 1988)
Nádherné vyznanie lásky ku kinematografii a film, ktorý by sa mal páčiť každému fanúšikovi pohyblivých obrázkov. Taliansky klasik dokáže na správnom mieste rozosmiať, dojať aj pohladiť ako málokto. To všetko v nádhernom spracovaní, na aké sme od Tornatoreho zvyknutí.
Glory (réžia: Edward Zwick, 1989)
Príbeh prvého černošského pluku nepatrí tematicky k veciam zaujímavým pre nášho diváka. Milovníci kvalitnej kinematografie by ho však nemali prehliadať. Krásna kamera, hlboko ľudský príbeh, úžasná hudba Jamesa Hornera a skvelé herecké výkony sú zárukou nádherného zážitku.
Moja ľavá noha (My Left Foot, réžia: Jim Sheridan, 1989)
Krásna, svižná, citlivá, optimistická a úžasne zahraná oscarovka. Neuveriteľná kreácia ochrnutého hrdinu zaistila Danielovi Day Lewisovi jeho prvú zlatú sošku. Našťastie, Sheridanovo dielo má aj iné prednosti a nie je tak iba výplňou medzi výstupmi fenomenálnej hereckej legendy.
Henry V. (réžia: Kenneth Branagh, 1989)
Vo svojej dobe bola táto adaptácia Shakespeara označovaná za najlepší debut od Občana Kana. Divadelník Kenneth Branagh tu preukázal skvelé filmárske oko aj remeselnú zručnosť. Silný casting, úžasná hudba a zaujímavý koncept zaručili, že ide doteraz o jednu z najlepších adaptácií britského klasika.
Jednaj správne (Do the Right Thing, réžia: Spike Lee, 1989)
To, čo teraz predstavuje Black Pather, znamenal v tejto dekáde tento nezávislý počin. Sonda do afroamerickej komunity je strhujúca, no pre mnoho stredoeurópanov takisto trochu neuchopiteľná.
Aj napriek skvelej filmárčine sme pochopiteľne tematicky mimo a citové angažovanie sa do problémov hlavných postáv nie je jednoduché.
Spoločnosť mŕtvych básnikov (Dead Poets Society, réžia: Peter Weir, 1989)
Jeden z najkrajších filmov svojej dekády a Robin Williams v asi najlepšej úlohe svojej kariéry. Ťažké dospievanie, boj za osobnú slobodu a prvé lásky sú podané filmársky precízne, vtipne aj dojímavo. A na koniec ponúkajú čerešničku na torte v podobe ikonického záveru, schopného dohnať k slzám aj toho najzarytejšieho cynika.
Narodený 4. júla (Born on the Fourth of July, réžia: Oliver Sone, 1989)
Prostredný príspevok do vietnamskej trilógie Olivera Stonea je skutočným príbehom veterána Rona Kovica. Spočiatku idealistického patriota, neskôr duševne zlomeného a fyzicky ochrnutého muža bojujúceho proti konfliktu vo Vietname. Životná rola Toma Cruisa.
To je tento raz všetko, takže sa už môžete tešiť na najbližší diel našej rubriky, kde sa pozrieme na to najvýraznejšie z komédií, fantasy a rodinných filmov 80. rokov. Zatiaľ nám môžete dať v diskusii vedieť, ktoré tituly máte najradšej a aké by ste ešte odporučili.
