Nelezte do kina, ak sa v ňom neviete správať.
Vopred upozorňujem, že ide o výhradne môj článok a názory prezentované v ňom nie sú názormi celej redakcie. Cieľom tohto článku je jednak vyjadriť nesúhlas a rozhorčenie nad tým, s čím sa musím pri návštevách kín potýkať, jednak poučiť rodičov, aby si so svojimi deťmi narobili poriadok. Inak to jedného dňa niekto nevydrží a váš chlapček môže prísť domov z Rýchlo a zbesilo 9 s monoklom. Vopred sa ospravedlňujem aj za vulgarizmy, ale ako sa hovorí, keď bez nich nerozosmejú publikum ani "profesionálni" slovenskí stand-up komici, my amatéri to budeme skúšať len márne.
Príliš dlho som s týmto článkom otáľal. Nejako veľmi sa mi doň popravde ani nechcelo, keďže mi je jasné, že sa ním dotknem ako kamarátov, tak možno aj kolegov z redakcie (chalani a baby, dúfam však, že sa v týchto riadkoch nenájdete). V konečnom dôsledku mi to je už ale jedno, pretože niekto to povedať musí.
Kino je našťastie (alebo bohužiaľ) najprístupnejšou formou umenia, respektíve najprístupnejším sprostredkovateľom umenia (aj keď by sa zdalo, že na Slovensku môžeme považovať za umenie aj výstavbu a architektúru kvalitného hardwaru v sálach) nielen na Slovensku.
Vídame ich v nákupných centrách, v mestách svietia bilbordy s lákavými plagátmi na nové horory a animáky, no a čuduj sa svete, mladí na to reagujú. Čím absurdnejšie a debilnejšie vyzerajúci film, tým viac divákov,. Občas je to však pochopiteľné. Logicky je teda v našich kinách najviac mladých, miestami až príliš mladých.
Osobne sa v kinách vyhýbam animákom kvôli dabingu, hororom kvôli ich primitívnosti a béčkovosti (v tom lepšom prípade), romantikám kvôli gýču a pachu sexu čerstvých párikov v sálach, no a zvyšným filmom, ktoré útočia na cieľovku nielen slovenskej degenerovanej mládeže.
Nebojte sa, to, že sa vaše dieťa nevie správať, je dnes úplne normálne a väčšina jeho spolužiakov pravdepodobne taktiež oplýva syndrómom oneskorenej puberty. Čím viac zjapem, robím ramená, nahlas sa smejem a nadávam, tým skôr si zašukám. A najlepšie na to idú holky v kine, no nie? A niekedy ani nevadí, ak tam žiadne nie sú.
Ako som spomínal na začiatku článku, kino sprostredkúva najprístupnejšiu formu umenia určeného pre masy (hudbu totiž nechodíte počúvať do špeciálnych budov a miestností. Iba že sa za ňu hanbíte, ale to už tiež nemusíte, ke´dže Orlík a stagý Landa sa donedávna púšťali aj na mestkých úgadoch nielen v banskobystgickom kraji).
Na Slovensku to platí každým rokom ďalej, keďže náramne krásne rastú čísla v návštevnosti kín. Na jednej strane nás to teší, na strane druhej to znamená, že sály sú plnšie.
My, ktorí si chodíme do kina aj oddýchnuť a na dve hodinky vypustiť z nášho sveta všetko negatívne, sa tak musíme potýkať s čoraz nevhodnejším prostredím. Mňa ani tak netrápi, že súčasťou vašej výchovy svojich malých detí je branie ich do kina na R-kové filmy.
Mňa skôr trápi, že to decko potom v kine rumádzga, respektíve prejavuje určité známky nepokoja a nespokojnosti. No čuduj sa svete, keď tá žena len tak-tak unikla znásilneniu a útočníkovi na oplátku vystrelila do úst plnú tubu jeho čerstvého semena.
Mne to tiež veľmi nepripomenulo starkin nedeľňajší obed, a to si niečo podobné, akurát v opačnom garde, užívam s priateľkou celkom rád. Následná reakcia dieťaťa sa v drvivej väčšine prípadov prejavuje hlasným vyjadrením nespokojnosti.
Miesto toho, aby rodičia svoje deti odviedli zo sály a upokojili ich, kričia po nich v sálach, rozprávajú sa s nimi, prípadne im vysvetľujú, čo sa dialo posledných 10 minút, kedy pre svoj krik nič nepočuli. Nepočúvajte nespokojných divákov v sále. Ozajstní fanúšikovia filmov si už totiž kino bez neustáleho vyrušovania predstaviť nevedia.
Pár milovníkov tohto umenia už na kiná kvôli ich atmosfére aj zanevrelo. Už dávnejšie sme prišli s článkom, prečo sa stále oplatí chodiť do kina a myslíme to vážne aj dnes.
Nové kinofilmy v marci: Toto je 7 filmov, na ktoré sa tešíme najviac
28. februára 2024 o 10:00
Akurát chceme, aby z tých niekoľkých bodov neubudol dôvod navštevovať ich kvôli atmosfére, ktorá sa čím ďalej, tým viac vytráca na úkor prítomnosti detskej spokojnosti a neukojiteľnej túžbe tínedžerov komentovať všetko, čo sa deje na plátne. Deň má 24 hodín, skúste sa svojmu smartfónu a infantilným kamarátkam, ktoré sú o poschodie nižšie v New Yorkeri venovať mimo sály.
Skúste si nohy upratať na zem a nekopte ľuďom pred vami do chrbta aj po upozornení. Každému z nás sa niečo také pritrafí, ale všetko je o komunikácií. Niekedy sa však s niekým rozprávať slušne nedá.
Všetci sme už zažili prípady, kedy sa mladší, a niekedy bohužiaľ aj starší jedinci, jednoducho odmietli prispôsobiť nepísaným (aj písaným) pravidlám a socializovať so sálou.
Vyrušovanie v kinách je veľmi nevhodný zlozvyk. Ľudia, ktorí si dobrovoľne platia za divadlo či operu taktiež počas predstavenia nerečnia. Prečo by si mal ty? Ja chápem, že ako alfa samec skupiny, ktorý videl všetky predošlé marvelovky, máš povinnosť svojich kamarátov oboznámiť so všetkým potrebným. Prečo to ale dopekla musíš robiť počas premietania?
Problém s deťmi v kinách tu vždy bol a bude a my s tým pravdepodobne nič nenarobíme. Rád by som však touto cestou apeloval na rodičov, ktoré svoje milované dieťky rozmaznávajú až príliš.
Modelová situácia sa udiala na minuloročnom premietaní Rýchlo a zbesilo 8.
Partia kamarátov počas celého filmu rečnila, smiala sa a komentovala dianie na plátne. Nepomohlo ani pár slušných upozornení a keď už som to nevydržal a povedal som im, nech už držia huby, spoza mňa mi tatko jedného z nich povedal, aby som sa upokojil a nechal ich, teraz pozor, v pokoji dopozerať film, za ktorí si všetci zaplatili.
O ďalšom príklade ma informoval kolega. Krásny film The Shape of Water si užil s telefonovaním sále a dymom z elektronickej cigarety. Skvelý zážitok.
Mobily by sa asi mali zbierať pred každým vystúpením a pojeho skončení odovzdávať. Je až nepochopiteľné, že bez neho niektorí jedinci nevydržia ani dve hodiny. Neustále četovanie, kontrolovanie správ a podobne je extrémne rušivé.
Všetci dobre vieme, ako sú na tom dnešné deti a že to množstvo rodičov nezvláda, to máte tak, keď dieťa vychováva dieťa. Smutné je, že kvôli tomu trpíme my ostatní (a to všeobecne, samozrejme, nie len návštevníci kín). Fakt, že si za tú vstupenku zaplatíte vám ešte nedáva žiadne právo znepríjemňovať premietanie ostatným, mnohí si to však neuvedomujú.
Možno je problémom aj fakt, že niektoré deti a rodičia vnímajú kino ako drahú záležitosť, a tak si to chcú "užiť" naplno. Súčasťou zábavy je predsa aj komunikácia, hlasný rehot a drsné pózy vyjadrujúce ignoráciu spoločnosti.
Ak hodláte svoje deti púšťať do kina, skúste do nich najskôr vštiepiť aspoň základy slušného správania a rešpektu voči filmu a jeho divákom. Ale veď je to len film, množstvo z vás sa už v duchu obraňuje.
V kinách sú ich desiatky, jedno "malé" vyrušovanie prežijete.
Aj takéto myšlienky asi prúdia myšlienkami previnilcov, či už sú to deti alebo dospelí (ideálne pobláznené páriky, ktoré mesiac nemali sex a chcú si to vynahradiť v kine na Zootopii, keďže Milanovi sa celkom páčila tá zajačica a možno by si aj dal povedať...)
Niektorí z nás na tie dve hodiny v kine čakali niekoľko rokov a chcú si to naplno užiť. S radosťou sme usmievavej pokladníčke dali tých pár eur, aby sme sa na istý čas zase oddelili od vonkajšieho sveta a všetkých tých ľudí. Je preto potrebné uvedomiť si, že zatiaľ čo niekomu môžete pokaziť večer, inému môžete pokaziť pár dní a doslova človeka svojím správaním a prístupom nasrať. Nejde len o zábavu či vypnutie.
Množstvo ľudí v tej sále vníma návštevu kina rovnako vážne a nadšene, ako návštevu divadla, umeleckého koncertu a tak ďalej.
Ďalším neuveriteľne iritujúcim aspektom návštevníkov kín je stravovanie. Riadkami nižšie naštvem mnohých z vás, no opäť je mi jedno, že ste moji kamaráti. Kamaráti môžeme byť celý život, no na tie dve hodiny sa stávate len spolusediacim, ktorý mi kazí zážitok.
Ja chápem všetky kiná a bufetárov. Veď je to slušný biznis a každý chceme predsa zarobiť. Ja nechápem tých ľudí, ktorí sú kvôli smradľavým pukancom ochotní zmeškať úvod filmu, keďže musia najprv vystáť dlhý rad.
To skutočne nedokážete vydržať dve hodiny bez toho, aby ste sa nažrali? Musíte si kúpiť desaťlitrový válov plný pukancov, ktorí máte v pláne žrať ešte cestou domov? V týchto prípadoch sa už len modlím, aby si dotyčný zabudol kúpiť pepsi colu so slamkou.
Sú tu totiž momenty, kedy má Optimus Prime chuť vysrať sa na to a odísť z plátna. Vaše žuvanie a sŕkanie totiž prehluší aj skur*eného Michaela Baya.
Taktiež nechápem, ktorý oneskorenec prišiel na Slovensko s 5D kinami. Je to úplne zbytočné, keďže tí ľudia sa postarajú o smrad, pohyb sedačiek a rôzne pazvuky aj bez priplatenia si. A aby som nezabudol, tak aj o vôňu.
Na pár sekúnd som mal pri poslednej návšteve kina skutočne pocit, že cítim Kubu, ale to len 150 kilová miss Lučenec žrala Nachos. Najlepšie na tom bolo, že ono jej to vlastne ani nechutilo, a tak to hodila na zem a počas filmu sa ten smrad rozniesol po celej sále.
Ľudia, do kina sa chodí na filmy. Nechodí sa tam vykecávať, nechodí sa tam jesť a napájať sa colou a čuduj sa svete, nie je to ani najlepšie miesto pre sexuálnu predohru. Chcem si film užiť a pamätať si ho tak, ako ho pre mňa tvorcovia zamýšľali. Väčšina je nakoniec aj tak natáčaná práve pre kino formát a kino atmosféru. Bohužiaľ, všetko to pekné na kine dokážete pokaziť.
Ľudia sa ma pýtajú, ako môžem do kina chodievať sám.
Preboha, veď nič krajšie na pozeraní filmov ani neexistuje.
Pokoj, plátno, dobrý zvuk, obraz a všetko to, čo je medzi ním a vami, všetko to, čo vám chcel ukázať režisér. Neničte nám to, niekedy na podobné kino udalosti čakáme aj celé roky, v lepšom prípade dlhé mesiace.
PS: Bolo by pekné, keby prevádzkovatelia kín ponúkali animáky aj v pôvodnom znení. So slovenským dabingom je to jednak výrazne slabšie, ale hlavne nepozerateľné kvôli deťom, pišťaniu a podobne.
Aké sú vaše najhoršie kino zážitky?
