Slovenský seriál, ktorý sa pokúsil rozbiť stereotyp našej tvorby má za sebou prvú sériu. Ako to dopadlo?
Trend seriálových minisérií momentálne dosahuje svoj vrchol, takže bolo skutočne príjemné dozvedieť sa, že televízia Joj chystá 8-dielny projekt zameraný na boj kriminálnej polície s mafiou. Očakávania boli vysoké, veď po viacerých nekonečných romantických seriáloch naskočili slovenské televízie na vlnu tých „komediálnych“, pričom kvalita zostala maximálne niekde na papieri. Zrazu sme tu ale mali sľubovanú revolúciu v televíznej produkcii našej domoviny. Ukážky dokázali skvele navnadiť na sledovanie prvej epizódy, ktorá sa tak právom stala v ten večer na trhu najsledovanejšou oproti projektom ostatným staníc. Stál ale skutočne seriál za to až natoľko, aby náročného diváka zvyknutého na americké či prípadne severské produkcie pripútal k obrazovkám osem po sebe nasledujúcich stried?
Seriál Za sklom nám predstaví príbeh elitných policajtov Tibora Maxovského (Tomáš Maštalír) a Norberta Višvádera (Ján Koleník), ktorých boj za spravodlivosť nakoniec postaví proti sebe. Po brutálnej vražde kolegu sľubujú vdove, že nájdu a usvedčia jeho vrahov. Vyšetrovanie postupne odhaľuje pozadie organizovaného zločinu, ktorý siaha od drog, cez pašovanie utečencov až k únosom a vraždám. Snahu elitných policajtov usvedčiť páchateľov komplikujú neobmedzené financie a prepojenia organizovaného zločinu až na najvyššie miesta. Na začiatku je dôvera silným putom, no neskôr pravdu nahradí strach, zákon vystrieda sila a spravodlivosť je kúpená. Nie je jasné, kto stojí na strane zákona a kto nakoniec všetkých zradí. Hneď prvá scéna celého seriálu pri zmarení predaja nemalého množstva kokaínu protidrogovou jednotkou môže v slovenskom divákovi pôsobiť značne chaoticky. Je to pochopiteľné, ani si nespomínam, kedy naposledy naši tvorcovia použili ručnú kameru pri naháňačke na umocnenie záberu z pohľadu prvej osoby. Ten hneď strieda perfektný záber cez celý sklad a vaše prvotné obavy pomaly opadajú. Bum, dýchajúca mŕtvola o pár záberov neskôr.
Joj sa našťastie vyvarovala mnohým chybám, z ktorých sa poučila počas svojho fungovania. Konečne nevidíme typický formát seriálu, kde je každá jedna časť venovaná riešeniu iného prípadu. Tu sa príbeh sústredí primárne na vraždu kolegu, ktorej vyšetrovanie začne postupne siahať až do najvyšších zločineckých kruhov. Zaoberanie sa ostatnými prípadmi tak len určitým spôsobom napomáha k vykresľovaniu charakterov a odkrývaniu indícií k hlavnému prípadu. Scenáristicky tento projekt sama zastrešila 41-ročná Valéria Schulczová, pričom konečne môžeme niekoho u nás pochváliť za to, že sa nebál príbeh rozkúskovať na viacero častí a spájať ich postupne naprieč zhusťujúcim sa dejom. Zo seriálu môžeme cítiť aj inšpiráciu viacerých kvalitných kriminálnych seriálov (ako príklad uvedieme True Detective, s ktorým má dokonca aj podobné intro či Bron), no k nim sa najviac približuje hlavne vizuál a na naše pomery značne temnejší feeling, než na aký sme bežne zvyknutí.
Ústrednú dvojicu policajtov v podaní Maštalír-Koleník buď budete mať radi, alebo ich budete nenávidieť. Rozlíšiť to je pomerne jednoduché: patríte do tej skupiny, pre ktorú bude Tomáš stále len doktor z Ordinácie v ružovej záhrade a Ján stále len Maslák z Paneláku, alebo sa ku každému projektu budete stavať vždy s čistou hlavou (ani Matthewa McConaugheyho ste nevnímali v True Detective ako toho premotivovaného blonďáka z Fool´s Gold)? Veľká časť ich replík a správania sa je uveriteľných, aj keď to nebudeme preháňať (umelé scény s pästnými súbojmi skutočne mohli ostať na podlahe strižne). Postavy sú ako vystrihnuté z hry na dobrého a zlého policajta, takže vám hneď bude jasné, kto z nich sa vydá akou cestou. Kamila Magálová v úlohe ich nadriadenej si plní svoju úlohu mentorky viac-menej obstojne a vie chlapov skrotiť vždy, keď je treba. Problémom je, že sme nemali možnosť spoznať jej postavu bližšie. To vlastne platí o všetkých. Sympatická postava Juraja Loja umiera na konci prvej epizódy, Maxova stará mama v seriáli je len akýmsi ukazovateľom, že ho ani skrz ju nemôžu zločinci zlomiť a Norbertov byt vidíme v dvoch scénach. Vieme, že v takejto stopáži nie je veľa priestoru na vykresľovanie súkromných životov našich hrdinov, no divák potrebuje poznať ich zázemie a veci, ktoré ich ovplyvňujú.
Najlepšou postavou seriálu je bezpochyby Milan Ondrík čoby mafián Bongy (pre zaujímavosť, tento záporný hrdina je inšpirovaný skutočným mafiánom Čongrádym, ktorého prezývali Čongy a taktiež sa veľmi rád venoval boxu). Rola hercovi sadla naozaj skvele, pričom jeho talent dúfajme ešte nie je vyčerpaný (exceloval v Eve Novej a uvidíme ho aj vo filme Únos na začiatku budúceho roka). O to viac potom zamrzí jeho koniec v seriáli, ktorý by sme si vedeli naozaj predstaviť aj omnoho lepšie. Na jeho miesto nastupuje herec Jiří Bartoška, ktorý už ale v sebe nemá to fluidum, aké mal Bongy.
Bolo príjemné vidieť, že seriál z našej domoviny sa vie nakrúcať aj v exteriéroch a nielen v okato umelých priestoroch niekde v štúdiách. Z dôvodu istého šetrenia nikdy na dlhý čas neopustíme Bratislavu, no to akosi vôbec nevadí. Trošku nereálne nám príde ale sústavné navštevovanie sa policajtov s mafiánom či pohreb, na ktorom by ste slzu hľadali asi veľmi dlho. Na druhú stranu sa nám páčili skryté odkazy, pričom mnohé z nich by sme už mohli považovať za poriadne odvážne. Ako príklady uvedieme záverečnú epizódu s odkazom na ministra vnútra alebo zatknutie mafiána s neonacistickými sklonmi menom Mazurek (rovnakým, aké má aj poslanec ĽSNS, ktorý sa v minulosti viackrát vysmieval z holokaustu). Toto sú veci, na ktoré nie sme v našich televíznych projektoch vôbec zvyknutí.
A ako by sme mali celý seriál zhrnúť? Určite musíme zložiť poklonu samotnej televízii Joj, ktorá sa nebála pustiť do takého projektu aj za cenu vysokých nákladov na tvorbu (najväčšia explózia v slovenskom seriáli asi nie je málo). Seriál mal mnoho záporov, od priam úbohého komparzu („novinárka“ s mikrofónom metala rukou, ako keby sa snaží rozmiesiť cesto), cez nelogické zvraty a motívy, pár zbabraných scén a taktiež úplne poslednú scénu, ktorá neslúžila absolútne na nič iné, len na pootvorenie dvierok na prípadnú druhú sériu (ktorej sa vraj definitívne dočkáme). Na strane druhej tu máme naozaj dobrý vizuál, príbeh prepojený s aktuálnymi témami a postavy konečne nie sú len vo vypočúvacej miestnosti, pričom dej nám postupne graduje. K tomu hudba na úrovni, ktorú zastrešila skupina Korben Dallas a zrazu tie pozitíva prebíjajú tie negatívne body, čo sa odráža aj na našom celkovom hodnotení. Nie, nie je to ani True Detective a nie je to ani Kobra 11. Je to slovenský seriál, ktorý ukazuje, že aj my vieme nakrútiť kvalitný projekt na úrovni, no chce to ešte trochu tréningu. No niekto musel byť prvý, a ak je toto začiatok vzostupu slovenskej seriálovej tvorby, my sme spokojní. 6,5/10.
