Zlaté mesto, ktoré sa za svoju históriu určite nemôže hanbiť. Pokiaľ si ho ešte nenavštívil, po prečítaní tohto článku to isto zvážiš.
Slovensko je bezpochyby nádherná krajina, čo si často mnohí odmietajú priznať a utekajú za cestovaním aj niekoľko tisíc kilometrov od domova. Často sa tak v dnešnej dobe môže stať, že tvoji známi sa chvália návštevami Ázie, amerických veľkomiest či islandských gejzírov, no svoju domovinu poriadne ani nepoznajú. Samozrejme, veľkým problémom je, že Slovensko sme dlhé roky nedokázali obstojne propagovať, no to sa už v dnešnej modernej dobe rýchlo mení, čoho výsledkom je obrovský záujem o Liptovský región. Aj my ťa na našom webe už dlhú dobu pravidelne zásobujeme rôznymi typmi na výlety, či už išlo o výber tých najkrajších rozhľadní, informáciu o vzniku nového národného parku Podunajsko, 7 turisticky atraktívnych miest, na ktoré môžeš zavítať len od tohto roku alebo nový projekt s našou moderátorkou Barborou Bakošovou pod názvom #nicniejenemozne. Aby toho nebolo málo, minulý mesiac sme priniesli aj 10 dôvodov, prečo by si mal zavítať do Banskej Štiavnice a práve v tomto seriáli dnes budeme pokračovať historickým mestom Kremnica. Toto malé mestečko v srdci Európy na seba pútalo pozornosť už od 10. storočia, keďže sa odhaduje, že už v tejto dobe sa začalo s ťažbou zlata. Skutočný rozmach prišiel až začiatkom 14. storočia, keď Karol Róbert z Anjou udelil vtedajšej osade Cremnychbana privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Vznikla tu mincovňa a postupne prichádzali aj osadníci z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska i minciari z Kutnej Hory. Okrem toho ide o prvé mesto v Uhorsku, ktoré malo verejné osvetlenie. Fungovalo od roku 1889, pričom v tom čase bola v Bratislave osvetlená ešte len Továrenská ulica. Prečo by si teda mal Kremnicu navštíviť?
Mincovňa
Určite musíme začať mincovňou, ktorá bola oficiálne založená 17. novembra 1328 (týmto dátumom sa Kremnica zároveň stala aj mestom). Už takmer sedem storočí sa tu nepretržite vyrábajú mince, odznaky, plakety, medaile, vyznamenania a aj primátorské reťaze, čo z nej robí najstaršiu dodnes existujúcu mincovňu na svete. V minulosti sa najviac preslávila hlavne tvorbou kremnických dukátov, ktoré boli vyhľadávané po celej Európe. Razili zo zlata rýdzosti 23 karátov a 9 grénov. Boli presnými kópiami zlatých mincí mesta Florencie, známymi aj ako florény. V 16. storočí to potom boli hlavne toliare, od roku 1993 mince slovenskej koruny a v súčasnosti sa pýši aj certifikátom na razbu euromincí. A tým nemyslíme len tých našich slovenských. Ide aj o mince pre iné štáty, prípadne výročné euromince s hodnotou 2€ a zberateľské mince zo striebra a zlata v hodnotách 10€, 20€ a 100€. Už niekoľko rokov je budova mincovne v centre mesta pamiatkou Európskeho kultúrneho dedičstva a vďaka expozícii si ju môžeš prezrieť aj ty. Vstupné pre oba okruhy stojí študenta smiešnych 1,50€, dospelý si zaplatí 2,70.
Opevnenie mesta
Kremnické opevnenie patrí v súčasnosti medzi najzachovalejšie, aké na Slovensku nájdeme. Vzniklo na základe nariadenia kráľa Žigmunda o opevnení dôležitých kráľovských miest z roku 1405 a obkolesuje územie o veľkosti približne 45 000 metrov štvorcových. Z troch brán sa zachovala iba jedna, z dôvodu zvýšenia bezpečnosti v 19. storočí. V roku 1530 bol k Dolnej bráne pristavený Barbakan, čo malo za následok zdvojnásobenie ochrany mesta, cez ktorú sa jednoducho útočník nemohol dostať. Túto architektonickú pamiatku si všimneš okamžite po príchode do mesta a počas prechádzky historickým jadrom ju tvoje oko isto zachytí, veď na niektorých miestach dosahuje výšku až sedem metrov. A to kedysi bývalo ešte vyššie.
Big Air v meste
Unikátna udalosť má za sebou už deväť ročníkov, takže pokiaľ chceš byť pri výročnom desiatom, poznač si do kalendára pri mesiaci február hviezdičku. Približne v takom čase sa totiž koná STEFE Big Air, kedy sa športovci z celého sveta predstavia na unikátnej show, pre ktorú sa každoročne v historickom centre vybuduje viac ako 10 metrová veža. Fanúšikovia freeskiingu a snowboardingu tak budú krochkať blahom a pokiaľ sa necítiš na to zajazdiť si medzi elitou, stále to môžeš skúsiť len tak pre zábavu ešte pred kvalifikáciou. K tomu samozrejme nechýba sprievodný program, ktorý zastrešuje vždy niektorý zo slovenských raperov, chillout zóna či pekelná Jägermeister Afterparty, ktorá nakoniec položí každého borca. Kto nezažil, neuverí. Na posledných dvoch ročníkoch sme nechýbali ani my, video report z roku 2015 nájdeš po kliknutí na tento odkaz, článok o poslednom ročníku zase tu. Vidíme sa tam v roku 2017?
Geografický stred Európy
Ako sme sa to učili v škole? Geografický stred Európy sa nachádza v tesnej blízkosti Kostola sv. Jána v obci Kremnické bane. Tie nájdeme necelé tri kilometre od Kremnice, potom musíme odbočiť na cestu k dedinke Krahule. Mnohí z nás tu už pravdepodobne boli na školskom výlete a každý Slovák aspoň približne tuší, kde sa toto miesto nachádza. Problém je v tom, že pomyselný stred Európy si nárokuje takmer každá krajina a jeho určenie je sporné. Hlavným problémom je stanovenie presných hraníc starého kontinentu vrátane začlenených priľahlých ostrovov. Každý štát si ale melie svoje a konečná dohoda je v nedohľadne.
Námestie s morovým stĺpom
Štefánikovo námestie tvorí centrálnu časť historického jadra mesta. Je miestom, kde nájdeme vyššie spomínanú mincovňu a taktiež sa tu koná aj akcia Big Air. Je tvorené typickými domami strednej meštianskej vrstvy a v jeho strede nájdeme architektonický skvost sochára Dionýza Ignáca Stanetiho. Ide o neskorobarokový morový stĺp, ktorý vznikol na pamiatku epidémie v roku 1710. Na jeho mieste sa nachádzal omnoho jednoduchší pamätník, ktorý bol presunutý do neďalekej obce Horná Ves. Unikátna stavba takmer ani nevznikla, pretože vedenie Uhorskej kráľovskej komory označilo stĺp za zbytočný luxus. Neskôr bol ale dostavaný a dnes je národnou kultúrnou pamiatkou.
Rozhľadňa na Krahulskom vrchu
Rovno nad Kremnicou na týči vysoký Krahulský vrch. Pár kilometrov od rovnomennej dedinky nájdeš rozhľadňu, z ktorej sa ti naskytne výhľad, aký neuvidíš len tak hocikde. Vrch má totiž sám o sebe výšku takmer kilometer nad morom a k tomu ešte pripočítaj približne 13,5 metra vysokú trojpodlažnú rozhľadňu. Tá má zaujímavý šesťboký pôdorys a na jej samom vrchu nájdeš okrem pamätnej knihy aj zopár informačných tabuliek, ktoré ti napovedia, na aký vrch sa to práve pozeráš. Pohľad na Kremnicu naozaj stojí za to.
Múzeum gýča a Ulička slávnych nosov
Spomenieš si na tú najotrasnejšie keramické zvieratko v neprirodzenej farbe na poličke u známych, kde si nerád chodil, no tvoji rodičia ťa tam ako dieťa na silu ťahali? Tak práve kvôli takýmto exponátom vznikla prvá stála expozícia Múzea gýča na Slovensku, ktoré nájdeš v Kremnici. Exponáty sú presne také, ako si v tomto momente predstavuješ, otrasné a humorné zároveň. Pokiaľ sa dokážeš preniesť cez vlnu špecifického humoru, ktoré toto múzeum prináša, navštíviť ho môžeš po objednaní sa na prehliadku. Vstupné je úplne zanedbateľné, takže tvoja peňaženka zostane plná. K tomu môžeš uvidieť Uličku slávnych nosov známych tvorcov a umelcov. Nechýba napríklad ani Július Satinský.
Mestský hrad
Hrad v Kremnici je vlastne súbor stavebných pamiatok nachádzajúcich sa na vyvýšenine nad Štefánikovým námestím. Keďže jeho budovy postupne počas dvoch storočí vznikali a zanikali, je ťažké určiť, ako vyzeral kedysi. Ústrednou stavbou hradného komplexu je neskorogotický dvojloďový Kostol svätej Kataríny. Hrad samozrejme môžeš navštíviť a my ti zaručujeme, že to rozhodne neoľutuješ. Nádych histórie nájdeš na každom kroku.
Lyžiarske strediská Skalka a Krahule
Hornaté okolie Kremnice ponúka milovníkom zimného športu neskutočné množstvo zjazdoviek. O blaho lyžiarov sa totiž starajú až dve lyžiarske strediská. To menšie nájdeme na Krahuliach, ktoré sme si spomínali už v prípade vyhliadky a Stredu Európy, druhé sa volá Skalka a ponúka viac ako 5 km zjazdových tratí, z toho dve modré, štyri červené a dve čierne. Pokiaľ teda nevieš, kde zájsť na slovenskú lyžovačku za rozumné peniaze, zapamätaj si názvy týchto dvoch stredísk.
Kremnické gagy
Na záver tu máme Európsky festival humoru a satiry, ktorého 36. ročník sa konal len nedávno (26.-28. august). Počas festivalu sa celé mesto premení na kultúrne stredisko, bary dostanú pódiá a po uliciach vystupujú umelci. Každým rokom sa táto udalosť teší väčšej a väčšej obľube, čo má za následok rýchle vypredanie vstupeniek, nehovoriac o katastrofálnych problémoch s parkovaním, ktoré spôsobuje, že návštevníci musia parkovať aj v niekoľko kilometrov vzdialených dedinách. Zážitok je to ale skvelý a pamätný, takže pokiaľ sa ti naskytne príležitosť byť súčasťou Kremnických gagov, tak neváhaj.
To je od nás pre tentokrát všetko. Kremnica, ako vidíš, isto stojí za návštevu a je len na tebe, čomu dáš z nášho výberu prednosť.
