5 tých, ktoré nám kazia radostné prehliadanie internetu.
Väčšina z nás používa internet niekoľko hodín denne a za ten čas nás nahnevá veľké množstvo vecí. Samozrejme, každý človek je iný a prekážajú nám rozličné záležitosti, avšak na niektorých sa určite zhodneme. My sme vybrali päť tých najotravnejších a trošku bližšie sme sa na ne pozreli.
1. Pop-up reklamy
Pop-up alebo aj “vyskakovacie“ okná zvyčajne slúžia na reklamu a získavanie údajov ako užívateľova e-mailová adresa alebo telefónne číslo. Patria jednoznačne medzi tie najotravnejšie formy reklamy a stretol sa s nimi každý z nás. Bývajú generované pomocou programov JavaScript a Adobe Flash. Novým variantom sú pop-under, kde sa vám nové okno otvorí, avšak je vzápätí umiestnené pod momentálne prehliadané okno. Môže sa preto stať, že niekedy máte pop-under okno otvorené aj po dlhú dobu, avšak si to nevšimnete. Pop-up pôvodne vznikli na stránke tripod.com v 90-tych rokoch a boli vytvorené Ethanom Zuckermanom, keď chcel oddeliť reklamu na stránke od obsahu stránky. Svoj čin však oľutoval a niekoľkokrát sa za tvorbu pop-up reklamy ospravedlnil. Jediným šťastím je to, že je pomerne ľahké sa proti pop-up reklamám brániť. Každý z populárnych prehliadačov vám ponúkne možnosť, ako proti nim bojovať, či už formou možností v nastaveniach alebo pomocou programu z tretej strany.
2. Vírusy
Prvýkrát sa objavili ešte na predchodcovi internetu Arpanete, približne v 70-tych rokoch. Prvý vírus sa nazýval Creeper a bol vytvorený zamestnancom BBN Technologies Bobom Thomasom. Nebol vytvorený na poškodenie, iba zobrazil správu “Som Creeper, chyť ma, ak môžeš!“. Následne bol vytvorený program Reaper na zmazanie vírusu Creeper. Vírusy sa však výrazne rozšírili v 90-tych rokoch a bývajú písané v skriptovacích jazykoch. Mnoho ľudí však nechápe, čo to vlastne vírusy sú a ako je možné, že sa im dostanú do počítačov. V skratke, sú to programy napádajúce chyby v ochrane systému. Veľmi jednoducho sa to však dá ukázať na nasledujúcom príklade. Predstavte si, že si k sebe do izby chcete pozvať kamarátov. Vaša mama však povie, že do vašej izby môže vojsť iba 5 ľudí a potom bude strážiť dvere, aby tam už nikto iný neprišiel. Ako tam však dostať viac? No predsa kamaráti vojdú cez okno. Technicky ste mamin zákaz neporušili.
Ako sa proti vírusom brániť? Bez toho, aby ste niečo stiahli nie je možné, aby sa vám vírus do počítača dostal. Preto si treba niekedy rozmyslieť, či na ten download button na pochybnej stránke kliknete, alebo nie. Existuje aj množstvo anti-vírusových programov, ktoré vám s týmto problémom pomôžu.
3. CAPTCHA
CAPTCHA je akronym pre “kompletne automatizovaný test pre rozoznanie ľudí od počítačov“. Prvýkrát sa test objavil v roku 1997, ale do formy v akej ho poznáme dnes sa dostal až v roku 2003. Táto forma vyžaduje rozpoznanie graficky upravených písmen alebo čísel a ich prepísanie do určeného poľa. Robí však problémy ľuďom so zrakovým postihnutím, alebo s dyslexiou. Je však možnosť tzv. zvukovej CAPTCHE, avšak tá býva zvyčajne zložitejšia ako tá obrázková. Často býva využívaná forma, kde je potrebné odpovedať na otázku, ako napr. “Aký deň v týždni sa začína na N?“ alebo “Koľko je 5+5?“. V priemere trvá rozlúštenie jednej CAPTCHE 10 sekúnd. Denne je preto ľuďmi strávených 150 000 hodín lúštením CAPTCHE. Treba však uznať, že CAPTCHA má aj svoju pozitívnu stránku a tou je, že býva používaná na digitalizáciu kníh. Väčšina kníh sveta je naskenovaná, avšak nie je prepísaná do počítača. Tu prichádzame na pomoc my, čo lúštime CAPTCHE. Často to bývajú práve pre programy nečitateľné časti kníh, a to je takisto dôvod, prečo niekedy dostanete na lúštenie napr. čínske znaky.
4. Spam
Je to nevyžiadaná pošta zasielaná automatickými programami v obrovských množstvách. Stretol sa sním každý, a je celkom bežné, že ľudia majú e-mailové adresy určené výhradne na spam. Pomenovanie dostal podľa značky konzerv obsahujúcich lanšmít. Z tej si urobili srandu v skeči seriálu Monthy Python, kde sa produkt SPAM nachádzal v každom jedle. Odhaduje sa, že spam tvorí približne 80 % všetkých odoslaných e-mailov na svete a v niektorých krajinách je zasielanie spamu trestné. Otcom spamu sa stal Gary Thuerk, keď 1. mája 1978 odoslal prvý hromadný e-mail 393 ľuďom, kde im ponúkal počítač. Aj napriek negatívnej odozve sa mu podarilo predať niekoľko kusov. Svoj čin spočiatku neľutoval a zastával sa ho, avšak ľudia mu na protest začali posielať obrovské množstvo spamu, po čom uznal, že urobil chybu. Mnohé lepšie e-mailové schránky vás pred spamom automaticky a viac než dobre ochraňujú, u iných je to horšie. Niektoré schránky vám ponúknu možnosť pridať vami zadané adresy na čiernu listinu. Zo zákona, je od firiem v Spojených Štátoch povinné mať v ich e-maile tlačítko “unsubscribe“, vďaka čomu budeš odstránený z listiny prijímateľov e-mailov.
5. Cybersquatting
Odvodené od slova “squatting“, čo znamená okupovanie niečoho nepoužívaného, cybersquatting vyjadruje zabratie istej domény za účelom jej neskoršieho predaja, alebo iba uškodenia. Termín cybersquatting však býva používaný, aj na sociálnych sieťach, kde sa ľudia vydávajú za celebrity, alebo iné známe osobnosti. Prvým cybersquatterom bol Dennis Toeppen, keď si začiatkom 90-tych rokov registroval mená množstva známych značiek. Následne požadoval 13 000$ ako výkupné, za každú jednu doménu. Nie všetci však následne domény predajú. Často cybersquatting býva využívaný na vytvorenie zlého mena pre istú značku alebo firmu. Prvým zákonom na ochranu pred cybersquattermi bol zákon ACPA (Anticybersquatting Consumer Protection Act ) podpísaný v roku 1999 v Spojených Štátoch. Aj napriek tomu sa však stáva, že sa niektorým osobnostiam nepodarilo získať doménu nesúcu ich meno (Bruce Springsteen, Kevin Spacey). Je nám však jasné, že zrovna cybersquatting nie je vec, s ktorou sa stretávame na internete každý deň. Každému sa však môže stať, že si bude chcieť napríklad založiť webstránku pre svoju firmu a práve s týmto problémom sa stretne.
Zabudli sme na niečo? Prípadne nám prezraďte, čo práve vás irituje na internete najviac.
