3. séria nás zaviedla nielen do Anglicka, ale aj do Paríža, ktorý sa rozhodli VIkingovia dobyť. Čiastočne ale pritom stratili svoje kvality.
Myslím, že budem hovoriť za všetkých, keď napíšem, že 2. séria Vikingov bola úžasná a oveľa lepšia, než tá prvá. Skvelé postavy, ich prerod a hlavne neuveriteľné dejové zvraty či iné faktory (napríklad úžasná choreografia súbojov) sa okrem iného pričinili o perfektnú druhú sériu historického eposu od History. Priemerne 4.3 mlióna divákov (aktuálne) je na túto stanicu celkom slušné, VIkingovia im pekne dvíhajú čísla, a tak sa pre ďalšie časti rozhodli priniesť do seriálu viac epickosti, na čo nás showrunner a scenárista Michael Hirst pripravoval už dávno pred ich premiérou.
V 10-dielnej 3. sérii nás teda čakali súboje vo Wessexe, ťah na Paríž a taktiež isté boje o pozemky. Niektorí Vikingovia už začali myslieť na budúcnosť, v ktorej sa miesto bojov o slávu a zvýšené ego či majetok bude nachádzať istota vlastníctva kvalitnej pôdy. Ragnar a Lagertha, ešte predtým, než sa stali vodcami Vikingov, boli obyčajnými roľníkmi, a preto si vážia kvalitnú pôdu. To niektorí severania nikdy nepochopia, no nikto im to nemôže mať ani za zlé. Ragnar je ale kráľ a rozhodne sa preto uzavrieť dohodu s kráľom Wessexu, Egbertom. Ak ste videli posledné časti, viete, ako to nakoniec dopadlo. V prípade, že ste ešte finále nevideli, radím vám nechať si recenziu na neskôr. Bude totiž obsahovať isté spoilery.
Po vyriešení všetkého potrebného vo Wessexe sa Ragnar rozhodne na základe príbehov od istého pútnika (dokonca hovoriaceho rečou nepriateľa) a Athelstanových poznámok dobyť Paríž, hlavné mesto Franskej ríše 9. storočia. Ragnar teda spojí pár Earlov (jarl) a na desiatkách lodí sa tak dostáva až pred jeho brány, kde ale po prvom frontálnom útoku zisťuje, že dobyť skutočnú pevnosť nie je také jednoducho, ako plieniť dediny na severe Anglicka. Stráca viac než tisícku mužov a začína strácať pevnú pôdu pod svojimi kráľovskými nohami. Navyše sa vážne zraní a celý nájazd sa začína javiť ako neúspešný, ba priam až s katastrofálnymi následkami.
Rozjazd trvá 3. sérii približne 2-3 časti, takže rozhodne nejde o podarený začiatok. Počas všetkých 10 častí nezažijete nič, čo by v už zaužívaných aspektoch prekonalo 2. sériu. Dejové zvraty, vrátane toho vo finále, sú očakávané a predvídateľné, nech pôsobia akokoľvek atraktívne. Od Ragnarovho „zmŕtvychvstania“ som očakával viac, minimálne, že zabije niekoho dôležitého, no aj moment, kedy dýkou preťal kňazove hrdlo, bol pre mňa tak trochu nostalgickým. Ragnar už dávno nie je tým bezohľadným, agresívnym a vojensky založeným Vikingom. Pre dobro svoje a svojho ľudu už viac rozmýšľa hlavou, no aj kvôli tomu je jeho psychologický prerod pre diváka miestami až bolestivý. Ragnar drviaci lebku kráľovi Severanov a Ragnar neschopný zabitia niekoho významného pre dobro svojich blízkych a získanie bohatstva sú dve celkom odlišné osoby. Jeho prerod mi jednoducho prišiel až príliš urýchlený a nedostatočne opodstatnený. Výrazne sa oň pričinil aj Athelstan, neviem si pomôcť, no práve on mi vôbec nechýba. Nakoniec, pôvodne mal umrieť už v prvej sérii, je teda škoda, že k tomu došlo až teraz. Iste, z očividných dôvodov bol neodmysliteľnou súčasťou deja, no udalosti a zaujímavé časti tohto príbehu sa výrazne posunuli vpred práve po jeho smrti.
Niektoré postavy dostávajú až príliš málo priestoru. Veľmi rád by som si užil viac Lagerthy, viac Bjorna, viac Rolla aj viac šialeného Flokiho, no 3. séria až príliš často lieta z jedného miesta na druhé a trochu aj chaoticky zobrazuje udalosti prebiehajúce vo viacerých krajinách. Hirst sa asi rozhodol, že chce mať z Vikingov malé Game of Thrones, čo mu ale vôbec nevyšlo. Väčším problémom už potom je, že síce ukáže postavy, no ich pohnútky, vývin a rozhodnutia častokrát neodhalí. Nechať diváka v neistote a potreby domýšľavosti je fajn, no ak to robíte príliš často, do príbehu sa dostane až príliš veľa otáznikov a frustrácie z toho, že prestávate svoje obľúbené postavy poznávať. Našťastie sú dialógy stále nesmierne kvalitné, občas aj zábavné a niekedy aj prekvapivé. Chémia medzi všetkými postavami funguje dobre, najmä tie nové, či už sa jedná o skvelého kráľa Egberta alebo našich Parížanov (najmä Christian Grey 9. storočia potešil), priniesli toľko potrebný čerstvý vánok do seriálu.
Vikingovia nie sú Game of Thrones (aj keby to u History chceli), scenárista Michael Hirst sa musí pevne držať histórie, aj keď to občas vyzerá, že seriálu by skutočne pomohlo, keby sa Hirst občas nechal uniesť. Ak si chcete naštudovať históriu Severanov, príbeh Ragnara (jeho existencia nie je potvrdená, ani vyvrátená, všetko ale nasvedčuje tomu, že skutočne existoval, rovnako ako drvivá väčšina postáv), rozhodne vám to odporúčam, ide o zaujímavé čítanie. V konečnom dôsledku ale nevieme, nakoľko presne sa Hirst drží histórie. Niekedy ale fakt, že nemôže zmeniť dejiny a nazvať tento seriál aj tak trochu fantasy a nie historickým, výrazne škodí. V momente, kedy Ragnar vyskočil z truhly sme asi všetci dúfali, že kráľa Franskej ríše jednoducho prebodne a zasadne na jeho trón. To by bol dokonalý koniec 3. série. Nestalo sa tak a očakávaný cliffhanger spočinul v Ragnarovom prehovore k Flokimu, kedy ho priamo obvinil z vraždy Athelstana. No a čo? Najschopnejší staviteľ lodí aj tak nezomrie, Ragnar ho jednoducho zabiť nemôže. Nielen finále, ale aj celá 3. séria je spleťou nedostatočných úsekov, bojov či jednotlivých záberov. Kamera si drží svoju kvalitu, no napríklad súboje sú výrazne slabšie, je ich oveľa menej a nesústreďujú sa už na jednotlivcov ani na atraktívne, krvou zaliate sekvencie. Zábery sa sústreďujú na skupinky desiatok až stoviek postáv mávajúcich mečmi, čo vás po chvíli už prestane baviť. Obyčajné ostreľovanie z diaľky slávi väčší úspech, než osobné súboje, ku ktorým častokrát ani nedôjde. Keď už je na to možnosť a vy sa tešíte, ako pohani vyplienia Paríž, tak nám moment, na ktorý čakal každý z nás, jednoducho ukázaný nie je. Ako k tomuto rozhodnutiu kompetentní prišli, fakt netuším. Minimalistickejšie poňatie súbojov tomuto seriálu jednoducho pristálo oveľa viac. Stále sa však nájde pár úžasných momentov, ako napríklad slow-mo záber na Ragnara uhýbajúceho sa kopijí, ktorá ho len oškrela. Neviem, či History tentoraz dalo Hirstovi menší budget, no o tom silne pochybujem. Choreografia bitiek je miestami až lacná a opakujúca sa, ak teda nejaká je. Bitiek už totiž veľa neuvidíte. Seriál sa viac sústreďuje na postavy, ich konanie a na oveľa viac dialógov, aj keď sú miestami až zbytočné či, ako som už spomínal, veľa z nich sa o vývine jednotlivých charakterov nedozvieme.
Čoho ale v 3. sérii je až príliš veľa, sú CGI zábery. Lode, more, Paríž, jeho hradby. Všetko je to až príliš priehľadné a rozhodne sa nedá hovoriť o špičkovej práci na počítačoch. Keď už som spomenul Paríž, nedá mi nespomenúť aj jeho otrasný vzhľad a veľké množstvo nedostatkov. Na prvý pohľad vyzerá Paríž ako malý ostrovček, ani nie dvakrát väčší ako Kattegat. Akonáhle sa však dostaneme za hradby, mesto je vykreslené na obrovskej rozlohe s neuveriteľne veľkým množstvom budov. Zábery z vtáčej perspektívy však tvrdia niečo iné. Celkové spracovanie jednoducho vo finále vyzerá odfláknuto.
Odfláknutý bol miestami aj scenár plný nelogických rozhodnutí a občas aj preslovov. Za všetko hovorí epizóda, v ktorej sa brat princeznej Kwenthrith čuduje, prečo Vikingovia nezaútočili na oba brehy plné nepriateľov a miesto toho sa sústredili len na jeden. Neviem si pomôcť, v tej chvíli som sa cítil trápne aj za scenáristu a človeka, ktorý odsúhlasil natočenie tejto sekvencie. To boli Angličania až takí tupí, alebo sa len seriál potreboval posunúť a nenašiel žiaden iný spôsob? Logických dier v scenári je viacero, niektoré sa dajú zvrhnúť na niekdajšiu inteligenciu a vynaliezavosť ľudí v danom období, iné sú zase neodpustiteľné a skutočne iritujúce. Aspoň že nás tvorcovia ťahali počas druhej polovice série za nos, keď nás nechali uveriť, že Ragnar úplne prekonvertoval a prestal ctiť svojich bohov. Nikomu z môjho okolia, ktoré Vikingov sleduje, sa totiž prerod velikána Ragnara na kresťana vôbec nepáčil.
Seriál trpel najmä zbytočnými romancami, odklonom od svojich koreňov a takmer mizivou gradáciou. Taká 8. epizóda, kedy Vikingovia padali z hradieb ako hrušky a nedokázali na to zareagovať nijak inak, než tupým čumením na umierajúcich spolubojovníkov, bola jednoducho veľkým sklamaním. Chýbalo napätie, chýbala gradácia, chýbali akékoľvek emócie. Brutálni a obrovskí Vikingovia sa odrazu javili ako neškodné medvedíky čistotné, dokonca ani smrť niektorých hlavných či vedľajších postáv vám už nejak extrémne nevadila. Buď sa Vikingovia vrátia ku svojim koreňom a začnú opäť viac mávať sekerami a mečmi a menej sa zamerajú na ľúbostné vzťahy a rozvíjanie zbytočných dejových liniek, alebo upadnú do vôd čiste priemerných televíznych show. Nevýrazný soundtrack či miestami ležérne výkony hercov výslednej kvalite 3. sérii taktiež nepomohli.
Jeden z tých lepších momentov
Cez to všetko bola ale 3. séria zábavná, miestami pozitívne prekvapila a posunula nás v deji o hodný kus naproti priaznivej-nepriaznivej budúcnosti Vikingov. Taktiež sme si definitívne potvrdili, že Veštcove slová sú pravdivé, aj keď ich interpretácia vyžaduje odlišný spôsob premýšľania. Postavy sa pretvorili, v 4. sérii nás pravdepodobne očakávajú ďalšie dejové zvraty a príbeh plný zrady, no tešiť sa môžeme aj na definitívny súboj Rolla s Ragnarom (čo potvrdil Michael Hirst v poslednom rozhovore) či Ragnarovu pomstu kráľovi Egbertovi. Síce sa na to posledné časti vôbec nesústredili, no vyplienenie osady vo Wessexe ešte asi bude Egberta a jeho syna niečo stáť. Vikingovia sú stále nebojácni, silní a krvilační, no už dávno nie sú až takí nebezpeční a atraktívni. Na súbojoch už asi nerobia kreatívni ľudia, stopáž je občas vyplnená zbytočnými či kvalitatívne nedostačujúcimi zábermi a, bohužiaľ, častokrát sú zbytočné aj celé dejové linky. Stále však milujeme Rolla, milujeme Ragnara a milujeme, keď Vikingovia prelejú európsku krv. Snáď to ale o rok bude lepšie, aj keď 2. sérii sa už asi nič nevyrovná. 6.5/10
