V rozhovore hovorí o detstve v Petržalke, o tom, prečo sa školstvo od Márie Terézie veľmi nepohlo, a o tom, aké je hrať pred kamerou s vlastnou dcérou.
Seriál Sľub sa zaradil medzi najobľúbenejšie slovenské seriály posledného obdobia. Trhá rekordy sledovanosti a diváci pod každým novým dielom vášnivo diskutujú v komentároch. Jednou z postáv, ktoré sa im dostali pod kožu, je aj Eva Gregorová, prísna zástupkyňa, ktorá divákom „pije krv“. Mnohí píšu, že presne takúto učiteľku v škole mali.
Za postavou stojí Michaela Čobejová, ktorá je v brandži takmer 45 rokov. Začínala ako osemročná v detskej rozhlasovej dramatickej družine. Mama, otec aj babička boli učitelia, takže kabinety, fajčiarne aj zasadačky pozná zvnútra. Na dobu, v ktorej sa Sľub odohráva, si pamätá veľmi dobre, no rada na ňu nespomína. „To obdobie nemám rada a nemám naň ani jednu dobrú spomienku,“ hovorí v rozhovore pre Refresher.
- Ako spomína na socializmus.
- Prečo na školské časy nespomína dobre.
- Ktoré komentáre ju vedia vytočiť.
- Aké je hrať pred kamerou s vlastnou dcérou.
- Čo si myslí o obsadzovaní influencerov do seriálov a hercoch z mladej generácie.
Ani do školy v Petržalke nechodila rada. Hoci sa učila výborne, nemala kamarátky a bola outsiderka. Niektorí spolužiaci skončili v base.
Komentáre na adresu Gregorovej ju nerozhodia, priznáva však, že ju dokážu vytočiť tie, ktoré mieria na jej dcéru Táničku. Tá v Sľube hrá tiež. Ak si diváci myslia, že Gregorová ich už nemôže prekvapiť, mýlia sa.
Sľub patrí k najsledovanejším seriálom na Slovensku a ľudia ho naplno riešia aj na sociálnych sieťach. Vaša postava v nich budí poriadne emócie. Je to, že diváci Gregorovú berú takmer ako skutočného človeka, dôkazom, že herec robí svoju prácu geniálne?
Či geniálne, to neviem. Keď ľudia veria seriálu ako celku, keď sa s ním vedia stotožniť a dostanú sa postavám pod kožu, je to zásluha celého projektu. Každá postava je jeho súčasťou a ja tiež.
Najviac však záleží na tom, ako je to napísané. Zo zlého scenára neurobíte nič. Aj dobrý sa dá pokaziť, ale bez dobrého scenára dobrý výsledok nikdy nebude.
Aký ste mali pocit, keď ste ten scenár videli prvýkrát?
V tejto brandži som už takmer štyridsaťpäť rokov, hrám odmalička. Zákulisie aj ľudí poznám od začiatku, takže som vedela, o aký projekt ide. Keď človek dostane príležitosť, je dobré ju využiť.
Tešila som sa, že si zahrám niečo úplne iné, a to z obdobia, ktoré si veľmi dobre pamätám.
Mali ste v škole učiteľku, ktorá sa podobala Eve Gregorovej?
Gregorová je taká esencia, nie konkrétny človek, ktorý by naozaj existoval, aj keď ľudia píšu, že takýchto poznali. Veľmi mi pomáha, že som z učiteľskej rodiny. Mama bola učiteľka, babička a otec tiež.
V tom prostredí som sa pohybovala odmalička, a to nielen v triede ako žiačka. Poznám aj fajčiarne, kabinety, zasadačky, akadémie. Učiteľský žargón a spôsoby mám dobre odpozerané aj odpočúvané. Gregorová teda nie je jedna učiteľka, je to výťažok zo všetkých.
Spomínate si na školské roky v dobrom?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ktoré komentáre ju vedia vytočiť.
- Prečo na školské časy nespomína dobre.
- Ako spomína na socializmus.
- Aké je hrať pred kamerou s vlastnou dcérou.
- Čo si myslí o obsadzovaní influencerov do seriálov a hercoch z mladej generácie.
