Klimatická zmena prináša čoraz častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav, ktoré môžu výrazne ovplyvniť fungovanie ľudského mozgu.
S rastúcimi teplotami spôsobenými klimatickou zmenou sa vedci čoraz viac zameriavajú na skúmanie toho, ako extrémne horúčavy menia fungovanie ľudského mozgu, informuje BBC.
Keď mal Jake päť mesiacov, prvýkrát dostal silný epileptický záchvat. Počas veľmi horúceho dňa sa prehrial, jeho telo stuhlo a následne sa začalo nekontrolovateľne triasť. Jeho matka Stephanie Smith spomína, že to bol jeden z najdesivejších momentov v ich živote. Neskôr sa však ukázalo, že to bol len začiatok.
Apple výrazne zdražuje. Za iPhony, iPady či MacBooky si priplatíš viac
26. júna 2026 o 15:32
Horúčavy zhoršujú neurologické ochorenia
Záchvaty sa u Jakea objavovali najmä počas horúcich letných dní. Rodina musela neustále hľadať spôsoby, ako ho ochladzovať a predchádzať ďalším záchvatom. Vo veku 18 mesiacov mu diagnostikovali Dravetov syndróm – zriedkavé neurologické ochorenie spojené s epilepsiou, ktoré postihuje približne jedno z 15 000 detí. Okrem záchvatov býva sprevádzané poruchami intelektu, autizmom, ADHD, problémami s rečou, pohybom či spánkom. Horúčava alebo náhle zmeny teploty môžu záchvaty vyvolať.
Podľa neurológa Sanjaya Sisodiyu z londýnskej University College sú pacienti s Dravetovým syndrómom iba jednou z mnohých skupín ľudí, ktorých zdravotný stav sa vplyvom horúčav zhoršuje. Vyššie teploty negatívne ovplyvňujú aj ľudí s roztrúsenou sklerózou, migrénami, mozgovou príhodou, encefalitídou či inými neurologickými ochoreniami.
Počas európskej vlny horúčav v roku 2003 bolo približne sedem percent nadmerných úmrtí priamo spojených s neurologickými problémami. Podobné výsledky sa zaznamenali aj počas britských horúčav v roku 2022.
Prečo je mozog citlivý na vysoké teploty
Mozog je mimoriadne citlivý na zmeny teploty. Hoci jeho teplota býva len o približne jeden stupeň Celzia vyššia než telesná teplota, pri intenzívnej činnosti produkuje veľké množstvo tepla. Organizmus preto musí neustále zabezpečovať jeho ochladzovanie prostredníctvom krvného obehu. Ak sa mozog príliš zahreje, nervové bunky a chemické látky zabezpečujúce prenos signálov prestávajú správne fungovať.
Extrémne teplo síce ovplyvňuje každého človeka – zhoršuje rozhodovanie, zvyšuje rizikové správanie a ovplyvňuje náladu –, najväčšie problémy spôsobuje ľuďom s neurologickými ochoreniami. U niektorých pacientov totiž ochorenie alebo lieky narúšajú schopnosť organizmu regulovať telesnú teplotu. Napríklad niektoré lieky používané pri schizofrénii alebo neurologických ochoreniach zvyšujú riziko prehriatia organizmu a úmrtia v dôsledku vysokých teplôt.
Horúčavy, najmä vysoké nočné teploty, negatívne ovplyvňujú aj kvalitu spánku. Nedostatok spánku môže zhoršovať epilepsiu, náladu a celkový zdravotný stav.
Riziká pre zdravie a vývoj človeka
Výskumy ukazujú, že počas horúčav rastie počet hospitalizácií aj úmrtnosť pacientov s demenciou. Starší ľudia totiž horšie regulujú telesnú teplotu a ich kognitívne problémy môžu spôsobiť, že zabudnú piť dostatok tekutín alebo sa nechránia pred teplom.
Vyššie teploty sú spojené aj so zvýšeným výskytom mozgových príhod. Hoci sa nárast môže zdať malý, vzhľadom na milióny prípadov mŕtvice ročne ide o tisíce dodatočných úmrtí po celom svete. Najviac budú postihnuté rozvojové krajiny, ktoré už dnes čelia dôsledkom klimatickej zmeny a zároveň majú vysoký výskyt cievnych mozgových príhod.
Negatívny vplyv horúčav sa týka aj nenarodených detí. Extrémne teploty počas tehotenstva zvyšujú riziko predčasného pôrodu, čo môže viesť k poruchám vývoja nervovej sústavy a neskorším problémom s učením či kognitívnymi schopnosťami.
Vedci zároveň upozorňujú, že vysoké teploty môžu oslabiť ochrannú bariéru medzi krvou a mozgom, čím sa zvyšuje riziko prenikania toxínov, baktérií a vírusov do mozgového tkaniva. Otepľovanie klímy navyše podporuje šírenie komárov prenášajúcich vírusy, ako sú Zika, dengue či chikungunya, ktoré môžu spôsobovať vážne neurologické ochorenia.
Výzvy do budúcnosti
Napriek rastúcemu počtu poznatkov zostáva mnoho otázok nezodpovedaných. Vedci zatiaľ presne nevedia, či je pre mozog najnebezpečnejšia maximálna denná teplota, dĺžka trvania horúčav alebo vysoké nočné teploty. Je pravdepodobné, že citlivosť na teplo je u každého človeka odlišná a významnú úlohu zohrávajú aj genetické faktory.
Odborníci sa zhodujú, že identifikácia najzraniteľnejších skupín obyvateľstva bude kľúčová pri vytváraní opatrení na ochranu zdravia. Klimatická zmena už dnes ovplyvňuje fungovanie ľudského mozgu a s ďalším otepľovaním sa tento problém bude pravdepodobne ešte zhoršovať.
