YANa a jeho collab projekty s Levakom či Gaijinom poznajú praví fanúšikovia rapového undergroundu aj na Slovensku.
YAN je 22-ročný „chiller, čo rád robí pesničky“. Žije v Prahe, no pochádza z Plané pri Mariánskych Lázňach.
Na strednú školu dochádzal, takže slúchadlá a hudba boli jeho najlepšími kamošmi na cestách. Presne tieto cesty ho priviedli k myšlienke nielen počúvať, ale aj tvoriť. Produkcii sa začal venovať približne v trinástich rokoch. Najprv počúval pop a elektroniku, no k rapu sa dostal okolo dvanástich rokov cez amerických interpretov ako Travis Scott, XXXTentacion, ZillaKami, scarlxrd, Lil Uzi Vert, $uicideboy$, Jaden, Night Lovell či SosMula.
K českému rapu sa dostal neskôr, približne v pätnástich rokoch, najmä cez spolupráce s českými interpretmi. Spočiatku ho oslovovali undergroundové mená ako Nik Tendo, Resetedh, Kup Kodein, Shimmi, Guapanova, Smack, Luca Brassi10x či AstralKid. Neskôr si uvedomil, že v tom období počúval aj viac slovenského rapu.
Doteraz produkoval tracky pre interpretov ako Robin Zoot, Raphael, Guapanova, Crystal Garden či chalanov z ECHO , s ktorými úzko spolupracuje.
Počas ich tripu v Bratislave sa u nás zastavili YAN, LevakBob aj Daniel, s ktorými som sa porozprávala najmä o YAN-ovej produkcii, ale aj o jeho a Levakovom spoločnom albume.
Čo hovoríš teraz na mladý slovenský rap?
Asi fajn. Crystal Garden je tiež tak nejak náboženstvom, to ma veľmi baví. Zároveň mi však príde, že slovenský underground pôsobí úplne inak ako český. Má jednoducho iný vibe.
V čom konkrétne?
Možno je to skreslené tým, že tu nežijem, ale aj zvukovo mi to príde dosť odlišné od Česka. Slovenská scéna je podľa mňa uhladenejšia. Nechcem povedať mäkšia, ale pôsobí menej surovo.
Svoje podľa mňa robí aj jazyk. Slovenčina znie mäkšie a spevnejšie. Čeština je taká tvrdšia. Možno sa to celé prirodzene prenáša aj do hudby.
Keď si porovnáš Crystal Garden a ECHO, sú to dve úplne rozdielne veci. Aj fanbase je iná. Keď som bola na ECHO Night, prišli úplne iní ľudia ako na CG koncert v Bratislave.
To určite.
A premýšľali ste, čím by to mohlo byť, že je to tak sonicky iné?
Daniel: Neviem. Ale mám pocit, že to tak bolo vždy. Keď sa pozrieš desať rokov dozadu, aj vtedy boli české veci tvrdšie. V Česku boli Yzo alebo Milion Plus a na Slovensku zase Haha Crew, alebo Khans a teraz WEN či CG. Aj samotné beaty bývajú na Slovensku uhladenejšie a melodickejšie. A aj ten jazyk je mäkší.
Levak: Je to zaujímavé, lebo mám pocit, že s chalanmi z CG si mega rozumieme a máme podobný lifestyle, no aj tak sa to odráža rozlične.
Keď sa bavíme aj o tých beatoch, akí producenti u vás ťa bavia?
H4TY, Akame, Erbyzz, Resetedh, PG, rainer, Jsemciganskrskr, CRuZ, iwreck444 a Opalescent.
Včera som videla, že ste mali studio session. Okrem vás tam bol Nuell, Drako aj Lipi. Čo hovoríš na Lipiho ako producenta?
Je strašne šikovný. Patrí medzi veľmi málo ľudí, ktorí robia tento typ zvuku vychádzajúci zo supertrapu. A úprimne, hlavne v Česku som stretol len minimum producentov, ktorí to robia dobre. Príde mi, že Lipi to robí veľmi vkusne. Je tam cítiť ten supertrapový základ, ale zároveň má vlastný vibe. A veľmi dobre sa mi s ním robí, čo sa mi pri producentoch nestáva až tak často.
Myslíš si, že máš aj ty nejaký špecifický sound, podľa ktorého ťa ľudia spoznajú?
Skôr si myslím, že ide o atmosféru než o konkrétny zvuk. Keď sa do toho človek započúva, tak ho to postupne vcucne a zalezie mu to do uší. Je to také atmosférické.
V akom programe produkuješ?
FL Studio.
Prečo?
Pretože nie som psychopat.
A v čom robia psychopati?
Vo všetkom ostatnom.
Nahrávaš tiež v FLku?
Áno. Ale, keď som u kamoša, čo má Logic, tak to zvládnem aj tam.
Robíš na niečom hneď, keď dostaneš nápad?
Nie, väčšinou to nosím v hlave 3 dni alebo aj týždeň. Nesadnem hneď za počítač. Skôr čakám na moment, keď cítim, že je čas to preniesť do tej sonickej formy.
Nestáva sa mi, že by som si sadol k počítaču a nútil sa robiť beaty. Ani ich nerobím veľa. Poznám producentov, ktorí spravia niekoľko beatov denne, ja možno tri za týždeň.
Kedy sa ti tvorí najlepšie?
Asi keď viem, že nemusím nič riešiť. Keď ma nečaká práca, škola ani žiadne povinnosti. Keď si môžem v pokoji sadnúť, či už sám, alebo s niekým, a sústrediť sa len na hudbu.
Keď si bol na WIG pull upe, mal si tam strašne veľa beatov. Myslím, že si ich spravil najviac zo všetkých. Koľko ich bolo?
Ja si nepamätám, čo som robil včera. Ale myslím, že som mal na albume asi štyri alebo päť produkcií, a viem, že som tam nahral ešte asi tri ďalšie. Určite boli aj nejaké navyše, takže by som povedal, že za tie dva-tri dni vzniklo približne desať beatov.
Na druhom WIGu to bolo podobne?
Tam som toho tiež spravil dosť, ale viac som spolupracoval s ostatnými producentmi, takže som nerobil všetko sám. Aj tak by som povedal, že to bolo podobné číslo.
Keď bežne spravíš tri beaty za týždeň, aké to bolo robiť vkuse niekoľko dní?
Ako som hovoril, je to tým, že som nemal žiadne povinnosti. Sústredil som sa len na hudbu. Nemusel som riešiť, čo ma čaká zajtra, čo musím vybaviť alebo či sa vôbec najem, lebo pizza aj pitie bolo vždy po ruke.
Zároveň tam bolo veľa zaujímavých ľudí a aj to ma motivovalo. Chcel som spoznať nových ľudí, spraviť track s niekým, koho hudba ma baví, takže nebol dôvod sa flákať.
Kto ťa tam najviac bavil?
Levak, s ním sme tam začali robiť hudbu oveľa intenzívnejšie. Predtým sme sa poznali a mali spolu pár trackov, ale tam sme sa fakt „lockli in“. Tam zistil, že som frajer. Dovtedy to len tušil, tam sa mu to potvrdilo.
Ako si sa vlastne dostal k chalanom z Echa?
Najskôr som sa spoznal s Gaijinom. Predtým sme sa párkrát videli, ale veľmi sme sa nebavili. Raz som bol doma, nemal som čo robiť a chcel som niečo robiť, tak som mu len napísal, či nechce prísť pokecať alebo niečo nahrať, cez neho som ich spoznal.
Vieš si predstaviť, že by si bol súčasťou Echa? Alebo ti viac vyhovuje byť sám za seba?
To je zákerná otázka, ešte pred Levakom.
Myslím si, že oboje má svoje výhody aj nevýhody. Keby som bol súčasťou Echa, asi by som bol oveľa viac zaškatuľkovaný. Možno by som si nedával toľko priestoru robiť s inými ľuďmi. Na druhej strane by som sa možno mohol viac sústrediť len na ten „ECHO kult“. Takže úprimne, neviem.
Levak: Mal by si viac nepriateľov.
Keď ste robili album s Gaijinom, mali ste nejakú spoločnú víziu alebo koncept?
Z jeho strany asi áno, ale ja to tak veľmi nevnímam. Nikdy som nebol človek, čo detailne analyzuje texty alebo rozoberá bary a hľadá, čo tým autor myslel.
Keď počúvam hudbu, vnímam hlavne jednotlivé zvuky a produkciu, hlas ide často trochu mimo mňa. Preto, keď tvorím, sústredím sa najmä na beat. Pri tom albume som riešil hlavne to, aby produkcie držali pokope.
Bolo to s Levakom podobné?
Levak: V podstate áno, akurát som mu do toho dosť kecal. Ja som mal koncept a YAN o ňom vedel, ale aj tak k tomu pristupoval po svojom.
YAN: Keď tých ľudí poznáš a reálne počúvaš ich hudbu, pracuje sa ti s nimi oveľa lepšie. Keby ku mne Levak prišiel prvýkrát, možno by som ani nevedel, aký beat mu dať, ale teraz som už vedel, čo mu sadne.
Aký bol ten koncept?
Levak: V podstate je to ten samotný názov. Byť too damn high na špatný párty. Je to smutné aj veselé zároveň. Všetko dokopy.
Keď som počúvala ten album, zo začiatku vždy som sa zasekla na „Stoopid“, lebo som mega Bari fanynka. Ale odkedy je vonku deluxe, tak si ho idem od začiatku do konca v kuse.
Levak: Podľa mňa funguje práve ako album. Na začiatku sú tvrdšie tracky a postupne sa to mení na takú afterparty.
Ako dlho ste vlastne robili album?
Levak: Asi od septembra alebo októbra, takže približne pol roka. Deluxe sme potom dali dokopy asi za dva týždne. Bolo to celkom rýchle. Mal som ešte pár vecí, ktoré som chcel povedať, a zároveň mi prišlo, že tematicky stále patria k tomu albumu.
V podstate je veľká časť albumu o tom, že som mal frajerku a potreboval som povedať, že ju už nemám. Taký marketing pre baby.
YAN: Ja ju stále mám, to tam napíšme radšej.
Baví ťa Levak ako textár?
Levak je Sokrates. Aj keď často nejde ani tak o to povedať nejakú prelomovú filozofickú myšlienku. Môžeš hovoriť aj úplne random veci, ale musí to byť cool, frajerské a mať emóciu.
Čím ti príde Levak výnimočný ako umelec?
Asi tým, že je v niečom podobný mne. Rozumiem tomu, ako premýšľa, a viem sa naňho naladiť. Zároveň mi príde veľmi prirodzený. Má vkus, nič netlačí na silu a všetko pôsobí autenticky.
Levačku, čím ti príde YAN výnimočný ako producent?
Chodí mi strašne veľa beatpackov a beatov od rôznych producentov a veľa z nich znie podobne. Pri YANovi však väčšinou okamžite viem, že je to jeho. To je podľa mňa dosť vzácne.
Premýšľal si niekedy nad tým, že by si rapoval?
Samozrejme, že keď som už moc, tak niečo skúšam, ale mám pocit, že nemám o čom rapovať. A osobne mi vadia ľudia, ktorí robia hudbu bez toho, aby mali čo povedať.
Buď len opakujú veci, ktoré už povedali iní, alebo to, čo hovoria, nemá žiadnu váhu. A to nemám rád. Mal by som pocit, že som nepovedal nič podstatné. Preto sa tomu radšej vyhýbam.
Teraz sa u vás v Česku dosť rieši, že starší raperi by už mali uvoľniť miesto mladým. Vnímaš to podobne aj pri producentoch?
Myslím si, že pri producentoch funguje prirodzená selekcia. Keď už niekto nie je pre scénu zaujímavý, ľudia za ním jednoducho prestanú chodiť po beaty a postupne to vyšumí samo.
Aj veľa áčkových interpretov dnes mení producentov, s ktorými robili pred rokmi, a spolupracujú s mladšími. Obmieňa sa to prirodzenejšie než pri raperoch.
A pri raperoch? Súhlasíš s tým, že mainstream potrebuje novú generáciu?
Ideálne by som bol rád, keby sme boli na vrchole my a naši kamoši. Mal by som potom aj viac peňazí. Ale verím, že príde čas aj pre nás. Zároveň si však myslím, že si to musí každý vybojovať sám.
Čo ťa najviac baví na undergrounde?
Asi tá sloboda. Môžeš robiť, čo chceš. Nikto sa príliš nezaoberá tým, či má track ideálnu dĺžku, správnu štruktúru alebo či neobsahuje nejaké nevhodné veci. Robíme veci tak, ako ich cítime, a potom ich jednoducho pustíme von.
Všimla som si, že ešte pred collab albumami si vydal svoj producentský album. Prečo si sa rozhodol ísť touto cestou? Veľa ľudí to nerobí.
Primárne som chcel byť na Spotify uvedený aj ako interpret. Zároveň mi producentský album príde ako dobrý spôsob, ako zviditeľniť producenta, pretože veľa ľudí často ani nevie, kto za hudbou stojí.
Máš ešte niekoho, s kým by si chcel spraviť album alebo viac spolupracovať?
S Levakom by som chcel spraviť ešte asi dvadsaťsedem albumov. Tento rok. Určite by som rád spravil projekt aj s ďalšími ľuďmi z Echa. Ale aj s Danisenom by som rád nejaký urobil. So Zodim máme napríklad už skoro hotový album.
Chcel by si ešte spraviť vlastný producentský album s rôznymi umelcami?
Určite áno. Reálne nad tým rozmýšľam už odkedy som prišiel do Prahy, takže asi tri roky. Tracky si odkladám už dlho, ale vždy spravím niečo lepšie a na to staré zabudnem. Ale verím, že cez leto to konečne dám dokopy skôr, než ma tie veci omrzia.
