Kruh je známou bratislavskou remeselnou pekárňou, pred ktorou sa často tvorí rad na čerstvé pečivo. Majiteľka nám v rozhovore priblížila, ako sa všetko začalo, kde sa zrodil nápad na vlastnú pekáreň a aké majú plány v najbližšej dobe.
Pekáreň Kruh je dnes dobre známym miestom pre Bratislavčanov. Začínala na Vajnorskej ulici, no postupne sa rozrástla a dnes ju nájdeš aj na Vydrici či na Žilinskej.
To, čo ju odlišuje, nie je len kváskový chlieb, croissanty či rímska pizza, ale najmä atmosféra. Kruh totiž od začiatku nevznikal len ako pekáreň, ale ako miesto, ktoré spája ľudí. Manželia Milka a Milko Tomljenovićovci vybudovali z pekárne miesto, ktoré je pre mnohých lovebrandom.
Z kancelárie rovno na nočné služby do pekárne
„Ja som v nejakom životnom období potrebovala zmenu,“ hovorí Milka, majiteľka Kruhu. Po rokoch práce v kancelárii a rodinnej firme, v čase začiatku covidu, začala premýšľať, čo ju baví a čo nášmu trhu chýba.
„Keď máte vyše 40, pozeráte sa na veci inak. Máte skúsenosti, ale zároveň si kladiete otázku, čo vás bude naozaj napĺňať.“ Do toho vstupoval jej manžel, ktorý bol vždy blízko gastronómii a prinášal myšlienku otvoriť remeselnú pekáreň. V tom čase už síce podobné koncepty existovali, no ich ambícia bola iná. Manželia chceli vytvoriť miesto priamo v mestskej časti, ktoré bude patriť ľuďom.
Predstavte si, že celý život sedíte v kancelárii a zrazu ste medzi ľuďmi, ktorí tvoria rukami. Bolo to fascinujúce.
Pekáreň, ktorá nechcela byť len pekárňou
Rozhodnutie otvoriť si vlastnú pekáreň nebolo okamžité. Milka sama priznáva, že dlho odolávala myšlienke otvoriť si pekáreň, keďže nebola pekárka. Začala si preto dopĺňať vedomosti. Absolvovala kurzy, chodila na prax, pracovala aj nočné smeny. „Chcela som pochopiť, ako to funguje, aké to je, a hlavne – aké by som chcela, aby to bolo.“
Zlom prišiel, keď narazila na príbeh ženy v Záhrebe, ktorá prešla podobnou cestou. „Bola manažérka a otvorila si pekáreň. To ma osmelilo,“ hovorí majiteľka.
Vďaka absolvovanej praxi vo viacerých pekárňach zistila, čo jej vyhovuje, ale zároveň aj to, čo by vo vlastnej prevádzke chcela inak.
Nevyhovovali mi 12-hodinové nočné smeny. Hovorila som si – dá sa to robiť aj inak?
Piecť sa začína už o 2:30 ráno
Ak ťa niekedy zaujímalo, ako to vyzerá v pekárni predtým, ako prídu prví zákazníci po čerstvý chlieb, Milka nám to priblížila. Piecť sa začína skoro, a to už o 2:30 ráno. „V tom čase prichádzajú pekári, do pol hodiny začínajú piecť a približne za 50 minút vychádzajú prvé chlebíky.“
Na tento prvý ranný rytmus postupne nadväzujú ďalšie časti výroby. „Následne prídu dievčatá, ktoré majú na starosti sladké. Tie produkty kysnú už počas noci a potom podľa presného harmonogramu začínajú piecť a následne ich plnia. Je to veľmi prepojené.“
Okolo šiestej ráno sa pekáreň postupne zapĺňa. „Približne okolo šiestej prichádzajú chalani z bistra, to znamená, že to sú tí, čo pripravujú slané veci, chlebíčky, pizze. A zároveň prichádzajú aj kolegovia na predaj, ktorí už pripravujú prevádzku na otvorenie pre zákazníkov.“
Milka priznáva, že jej pôvodná predstava o fungovaní pekárne bola oveľa jednoduchšia. „Ja som mala predstavu, že večer sa to upečie a ráno je hotovo a ide sa ďalej. Ale realita je úplne iná. Je to proces, ktorý sa neustále opakuje.“
Kruh ako symbol
Názov pekárne symbolizuje oveľa viac než len chlieb. Milka prezradila, že výber názvu bol pre nich veľmi dôležitý, pretože chceli, aby autenticky vystihoval podnik. Kruh predstavuje komunitu, rodinu, priateľstvo a spoločné chvíle pri stole a práve tento princíp preniesli aj do samotného priestoru. Nájdeš ho aj v najnovšej prevádzke na Žilinskej.
Ich typický chlieb vznikol pri spoločnej debate, keď im nápad priniesla v tom čase 8-ročná dcéra. Keď manželia premýšľali, aký bude ich „signature“ chlieb, vstúpila do toho dcéra: „Tata, veď by mal byť kruh.“ A zostalo to.
Chcela som pekný názov, ale pekný v tom, že nás bude autenticky vystihovať.
