Známy spevák si zaspomínal v otvorenom a úprimnom rozhovore na viacero životných etáp.
Charizmatický Žilinčan patril počas prvého ročníka slovenskej Superstar v roku 2005 medzi najväčších šoumenov. Napriek tomu, že mu odjakživa niekto hádzal polená pod kolená a bránil mu v sne stať sa spevákom a živiť sa hudbou, podarilo sa mu to a dnes patrí medzi najúspešnejších domácich interpretov.
Miro Jaroš (46) sa vyprofiloval na speváka detských piesní, no v roku 2020 sa na chvíľu vrátil k tvorbe pre dospelých albumom Milujem Svoj Život. Plánuje čoskoro podobný návrat? Aj to sme zistili pri osobnom rozhovore, v ktorom priznal viacero chýb z minulosti a bol až prekvapivo sebakritický.
Vyjadril sa tiež k súčasnej situácii v kultúre, náladám v slovenskej spoločnosti a podpore politikov, ale tiež k náročnému obdobiu trúchlenia za mamou, ktorá v lete zomrela. Okrem toho prezradil, aké životné sny ešte má a komu by chcel najviac pomôcť.
Ak sa ti páči podobný obsah, pridaj sa do klubu Refresher+ a čítaj všetky články na našom webe bez zbytočných obmedzení. Nájdeš tam viacero reportáží zo zahraničia, profilov osobností či desivé kriminálne príbehy.
- Ako ho chceli zneužiť na politickú kampaň.
- Prečo po skončení Superstar nebol šťastný.
- Čo všetko zažil počas brigádovania v Izraeli.
- Ako zvládal koncertovanie krátko po maminej smrti.
Dnes ťa ľudia poznajú najmä ako speváka detských piesní. Do tejto sféry si vkročil albumom Pesničky pre (ne)poslušné deti. Bol si v detstve neposlušným dieťaťom?
Áno. Povystrájal som všeličo možné. Vždy som bol tam, kde sa niečo dialo. Bol som veľmi zvedavé dieťa. Pamätám si, že raz u nás na dvore vylietavali osy zo zeme, mali tam spravené hniezdo. Chvíľu som ich pozoroval, ale nedalo mi to a tak som im tam nalial vodu. To ich vyprovokovalo a začali ma naháňať. Tým, že som kričal, mi jedna z nich vletela do úst a poštípala ma pod jazyk. Moja stará mama mi potom dala pod ten jazyk cibuľu, lebo to vraj pomáha. Odvtedy však nemôžem surovú cibuľu ani cítiť. Dokážem ju zjesť len tepelne upravenú.
V škole si bol obľúbeným členom nejakej partie alebo skôr individualista a outsider?
Bol som veľký outsider. Tým, že som bol úplne ponorený do hudby, mal som vlastný svet. Uši som mal neustále nalepené na rádiu a robil som si poznámky. Analyzoval som, prečo je nejaký refrén urobený tak, ako je urobený, koľko ich je v jednej piesni... Dokonca som si značil, ktoré skladby sú na prvých priečkach v jednotlivých rebríčkoch, a porovnával som ich.
Aj pre takéto veci som možno mojim spolužiakom prišiel trocha čudný. Nebrali ma do partie, ale príliš mi to neprekážalo. Niečo podobné som totiž zažíval s rodinou. Keď som doma často spieval, vraveli mi, aby som už bol ticho. Aj preto som väčší záujem o hudbu už od mala bral ako niečo negatívne. Uzavrel som sa viac do seba a riešil som si tieto veci zväčša v tichosti a v tajnosti.
Mal si náročné detstvo najmä vďaka otcovi, s ktorým si nemal dobrý vzťah. Bol aj to dôvod k tomu, že si odišiel na čas zo Slovenska alebo to nemalo priamy súvis?
Malo to istý vplyv. Necítil som sa byť pochopený. Doma mi vraveli, že neviem spievať a nevyzerám ako človek, ktorý sa hodí do šoubiznisu. V škole ma raz v siedmom ročníku pýtal jeden pedagóg na to, čím chcem byť. Povedal som mu, že chcem byť spevák. Myslel som si, že to pochopí, no povedal mi len: „Prosím ťa, nájdi si normálne povolanie.“ Sklamalo ma to.
Aby som to však lepšie vysvetlil, ako naivný chlapec z dediny som miloval seriál Beverly Hills, 90210, ktorý vtedy fičal. Keď som videl, ako skvele sa tam k sebe rodina správa, má sa rada a pomáha si, zidealizoval som si realitu. To všetko mi doma chýbalo a tak som si myslel, že všade v zahraničí to tak bude fungovať.
Chcel som sa dostať do rodiny, ktorá by si ma osvojila a správala sa ku mne tak, ako postavy v tom seriáli. Čoskoro sa naskytla možnosť ísť do Anglicka opatrovať deti. Hneď ako som skončil strednú školu, sesternica mi tam vybavila prácu. Odišiel som teda spoznávať svet. Bol som tam dva a pol roka.
Po Anglicku si odišiel do Izraela. Keď sa na to pozrieš s odstupom času, čo ti to do života dalo? Aké najintenzívnejšie momenty si tam zažil?
Nebolo to vôbec ideálne. Podmienky na prácu neboli bohviečo a zarábal som málo peňazí. Pomáhali sme tam na farme. Strihali sme hrozno, kvety... dostávali sme minimálnu mzdu. Z toho sme si ešte platili jedlo, takže veľa nám toho nezostalo. Napriek tomu sa na to pozerám ako na super životnú skúsenosť, ktorá ma osobnostne posunula o krok ďalej. Každému by som odporučil, aby v mladosti cestoval. Rozšíri ti to obzory, naučí ťa to inak fungovať.
V Izraeli si dokonca v začiatkoch spával v stajni pri koňoch. To bol asi veľký skok mimo komfortnej zóny...
Áno, nebolo to príjemné. Okrem toho v tej oblasti, kde sme bývali, sme často v noci počuli streľbu a báli sme sa. Nevedeli sme, či sa máme ísť niekam schovať... Potom sme zistili, že to len neďaleko mala armáda cvičisko. V tom čase som jednoducho o Izraeli veľa nevedel. Jedine to, že je to svätá zem. Dokonca ma moja babka poprosila, aby som jej doniesol kus svätej zeme. Netušil som však, že tam je nejaký vojnový konflikt a dejú sa tam atentáty.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či si musel s Rytmusom pred spoluprácou na piesni Zmrzlina vydiskutovať jeho výsmešné a vulgárne vyjadrenia z minulosti.
- Prečo spieval po skončení Superstar na koncertoch na playback.
- Čo sa udialo po tom, ako podporil pri posledných prezidentských voľbách nepriamo jedného z kandidátov.
- Prečo bol kedysi tiež hejterom.
