Po toľkom čase? Vždy. Prešlo dvadsať rokov od prvého filmu o Harrym Potterovi a na počesť výročia vznikol film z nostalgického stretnutia hercov a štábu.
Accio, spomienky! Nový rok mohli filmoví fanúšikovia osláviť pohľadom na svojich obľúbených kúzelníkov. Na platformách HBO mal premiéru očakávaný retrospektívny špeciál Harry Potter 20. výročie: Návrat do Rokfortu, ktorý vznikol pri príležitosti výročia prvého z ôsmich filmov čarodejníckej ságy – Harry Potter a kameň mudrcov.
Takmer 100-minútový dokument strieda známe scény z filmov s pohľadom za kameru a tiež s rozhovormi s hercami a režisérmi, ktorí nám prirástli k srdcu. Potterovský reunion si fanúšikovia žiadali už dlho a po minuloročnom stretnutí Priateľov si HBO konečne vypočulo aj toto želanie.
Prvé minúty reunionu sú presne také, aké sme aj očakávali. Sledujeme viaceré známe hviezdy, ktoré dostanú pozývací list, rovnaký ako listy jedenásťročných detí, ktoré prijali do Rokfortu. Vidíme Daniela Radcliffa, ktorý sa prechádza Šikmou uličkou, Emmu Watson, ktorá vstupuje do „veľkej siene“, a viacerých ďalších hercov. V jednej ruke prútik a v druhej vreckovky, lebo už na úvod je jasné, že tvorcovia ťa chcú dojať. Scénami sa rozlieha nostalgia a sladké spomienky a je na nich niečo uspokojivé.
Sledujeme predsa len postavy, na ktorých sme vyrástli a ktorými sme „nakazili“ aj našich rodičov či priateľov. Ozve sa známa hudba, ukážu nám známe priestory a úsmev sa nám nenápadne vkradne na pery skôr, ako si to všimneme. Značne chronologicky sledujeme scény z ôsmich filmov na striedačku s rozhovormi s režisérmi a hercami, ktorí spomínajú, čo pre nich svet Harryho Pottera predstavoval.
Okrem toho vidíme aj niekoľko zákulisných záberov, no nie všetky z nich sú nové. Podobne ani historky, ktoré si herci medzi sebou vymieňajú, nie sú úplne prekvapivé či nové pre skalných fanúšikov.
Anekdotu o domácej úlohe, ktorú hlavnému triu zadal režisér Alfonso Cuarón (Harry Potter a väzeň z Azkabanu), sme počuli miliónkrát. (Traja protagonisti splnili zadanie presne tak, ako by ho splnila aj ich postava: Emma Watson odovzdala 12-stranovú esej, Daniel Radcliffe všetko vtesnal na jednu stranu – darmo, že spisovateľka na to potrebovala niekoľko kníh – a Rupert Grint jednoducho nič neodovzdal.)
To, že Alan Rickman presvedčil J. K. Rowling, aby mu prezradila, o čo vlastne profesorovi Snapovi ide, je jeden z hlavných dôvodov, prečo ho všetci v tejto úlohe milovali. Nikto by dvojitého agenta nezahral tak ako on a fakt, že to nechcel nikomu (ani len režisérom) prezradiť, nie je novinka. Miestami preto spomínanie a úsmevy pôsobia silene, akoby účastníci dostali zadanie byť čo najviac nostalgickí, a rýchlo sa zacyklia vo frázach, ktoré často opakujú.
Stretnutia po rokoch sú vždy emotívne, no v prípade návratu do Rokfortu sa zdá, že emócie sú veľmi povrchné. Už po polhodine pozerania nám udrela do očí nekonečná chvála: hercov, príbehu, fanúšikov, toho, čo čarodejnícky svet dokázal a predstavuje. Akoby si tvorcovia neuvedomovali, že práve všetky tieto dôvody fanúšikov už aj tak primali k tomu, aby si reunion zapli.
V monológoch pre kameru, ale aj v rozhovoroch medzi hercami prevládajú slová o láske a priateľstve. No okrem krátkeho (hoci rozkošného) priznania, že Emma Watson sa zaľúbila do Toma Feltona, ktorý ju odjakživa chránil a vnímal ako mladšiu sestru, pôsobia tie slová prázdno.
Grintovi sa narodilo dieťa, herečky Evanna Lynch (Luna Lovegood), Katie Leung (Cho Chang) a Bonnie Wright (Ginny Weasley) sú vášnivé aktivistky s vlastnými projektmi, Alfred Enoch žne úspechy v shakespearovskom divadle Globe, ale aj na televíznych obrazovkách (zahral si v How to Get Away with Murder či v minuloročnej adaptácii sci-fi príbehu Nadácia). Paradoxom je, že fanúšikovia to vedia, no herci to medzi sebou ledva spomenú.
Grint to dokonca aj pomenuje, Watson povie, že sú blízkymi priateľmi a že ju má veľmi rád, aj keď sa často nevidia. Akoby aj jemu už udrelo do očí, že o blízkych vzťahoch hovoria až príliš veľa, a potreboval to nejako uzavrieť. Vyústi to do plačúcej herečky, ktorá ho napokon objíme, takže z pohľadu fanúšikov je to príjemná kompenzácia.
Takmer všetky slovné prejavy sa týkajú ich spoločných spomienok na natáčanie filmov, no často sa zdá, že ich skôr hrajú, než naozaj prežívajú. Sĺz, úsmevov a slov o zmenených životoch je na 98-minútovú stopáž naozaj príliš veľa.
Pri sledovaní nám myšlienky ušli smerom k ľuďom, o ktorých sa akosi zabudlo hovoriť. Michaela Gambona (Albus Dumbledore v treťom až ôsmom filme) v podstate vôbec nespomenú, pričom jeho predchodcu Richarda Harrisa spomínajú viacerí.
A nedá sa nehovoriť o výraznej osobnosti, bez ktorej by príbehy o Harrym ani neexistovali. Spisovateľka J. K. Rowling v dokumente citeľne chýba, používajú len archívne zábery z jej rozhovorov z roku 2019. Špekuluje sa, že spoločnosť Warner Bros. nechcela Rowling pozývať vzhľadom na jej prejavy na adresu queer ľudí, konkrétne jej názory na tému transgender. Tvorcovia však tvrdia, že ju pozvali, no odmietla sa zúčastniť.
O transľuďoch hovorí na Twitteri už roky a viaceré čarodejnícke hviezdy vrátane Radcliffa, Watson, Lynch či Eddieho Radmayna (zo spin-off filmovej série Fantastické zvery) sa dištancovali od jej vyjadrení.
Najvzácnejším pohľadom z celého reunionu je podľa nás stretnutie Heleny Bonham Carter s Danielom Radcliffom. Objímajú sa, hurónsky sa spolu smejú, vymieňajú si sarkastické poznámky a žartíky, pretekajú sa ako malé deti, ktoré prvýkrát vstúpili na scénu Rokfortu. Ikonická herečka dokonca mladého Radcliffa donúti priznať, že kedysi bol do nej zaľúbený a dokonca jej poslal aj list. To je dynamika, akú sme medzi nimi nikdy nemohli vidieť vo filmoch.
Trošku viac nám o svojich metódach povedali aj jednotliví režiséri. Medzi príjemné komické momenty patrí priznanie Mika Newella (Harry Potter a ohnivá čaša), ktorý potreboval presvedčiť dvojičky Weasleyovcov, aby sa poriadne pobili. Ako inak to urobiť než tak, že sa s Oliverom Phelpsom (George Weasley) „pobil“ sám? Celý štáb sa vďaka tomu uvoľnil a scénu sa podarilo natočiť.
Atmosféra na pľaci je výraznou témou filmu, viacerí spomínajú na to, ako spočiatku detskí herci poriadne ani nerozumeli, že majú pracovať, a skôr sa nechávali unášať kúzelnými kulisami a vtipnými hrami (kto sa v bežnom svete učí lietať na metle alebo má na hlave rozprávajúci klobúk?).
Ich prerod na hercov, ktorí museli naozaj makať na scénach, je niečo, čo vyzdvihujú režiséri, ale aj herci, ktorí boli už pred 20 rokmi ikonami. Gary Oldman (Sirius Black), Ralph Fiennes (lord Voldemort) a Jason Isaacs (Lucius Malfoy) svorne chvália detské hviezdy, ktoré podľa ich slov vyrástli na fantastických hercov.
A hoci je na jednej strane pre diváka silné, keď počúva o tom, ako sa títo starší herci správali k tínedžerom a čo všetko ich naučili, na druhej strane sa takto tvorcom podarí šikovne vrátiť k pointe reunionu, k nekonečnej chvále čarodejníckeho sveta a všetkých v ňom.
Film nie je bez chýb, navyše niektoré otázky surovo ignoruje. Je to povrchný pohľad do minulosti zafarbený kostýmami a kulisami. No fanúšikom napriek tomu navodí príjemnú nostalgickú náladu, niečo, pri čom sa usmejú, vyronia slzu a zrejme si hneď po tom dohodnú s kamarátmi (ďalší) potterovský maratón. Lebo zjavne viac než slová samotných hercov udržiavajú vzťah k mladým čarodejníkom jednotlivé príbehy. O to väčšia škoda, že ich matka – bez ohľadu na svetonázor – k nim už viac nepovedala.
