Festivalová hitovka dokáže očariť, rovnako ako aj zamraziť.
Novodobý maďarský film je v rozmachu. Množstvo diel od nášho južného suseda boduje na renomovaných festivaloch a vlani to dokonca vďaka Saulovmu synovi dotiahli až k Oscarovi. Táto kvalitatívne vydarená šnúra pokračuje aj tento rok a filmové prehliadky po celom svete obchádza projekt Ildikó Enyedi. Renomovaná režisérka sa po osemnástich rokoch vracia k natáčaniu a podarilo sa jej okamžite zabodovať. Výnimkou neboli ani naše domáce festivaly Art film a Cinematik. Práve na druhom sme mali možnosť túto snímku zhliadnuť. Vzhľadom k tomu, že patrila k tomu najlepšiemu z tohtoročnej ponuky, bola by škoda sa s vami nepodeliť o pár dojmov.
Film pojednáva o dvojici zamestnancov bitúnku, ktorý zistia, že sa im sníva rovnaký sen. On (Morcsányi Géza) má fyzický handicap a ona (Alexandra Borbély) psychický. Neobvyklá udalosť ich spojí a možno práve sny im umožnia opäť nájsť vo svojom smutnom živote trochu šťastia a nádeje.
Ako ste si určite všimli už z popisu deja, O tele a duši má celkom originálny príbeh. S jeho budovaním si autorka dáva na čas a nikam sa neženie. V pomalom tempe nám predstaví kľúčové charaktery. Ich osamelosť a citová vyprahlosť sa prenáša na diváka pomocou explicitných výjavov z bitúnku a každodenných problémov spôsobených fyzickým, či duševným defektom. Po formálnej stránke sa tu nikto nesnaží o exhibíciu a všetko sa odvíja v príjemne civilnom podaní. To sa týka kamery, hudby, strihu aj hereckých výkonov. Dôsledkom toho je film najmä vo svojej expozícii trochu chladný, no tým sa vytvára pôsobivý kontrast, k silným momentom, ktorých je najmä v druhej polovici požehnane. V mnohom pomáha takisto jemný humor, takže sa nemusíte báť klasickej festivalovej depky.
Tvorcovia nám totiž servírujú relatívne divácky film, ktorý aj napriek vyhrotenejším pasážam dokáže zaujať aj širšie obecenstvo. Dušu mu dodávajú okrem chytľavého námetu, najmä ústredné duo. Nie sú to modeloví hrdinovia, akých poznáme z produktov továrne na sny. Dokážu však strhnúť a získať si divákov na svoju stranu. Aj vďaka svojim chybám začnú byť divákovi sympatickí, čo je najmä zásluha hercov. Alexandra Borbély síce spočiatku trochu nestíha, no nakoniec práve jej patria emočne najsilnejšie pasáže filmu. Hereckým vrcholom je tak jej partner. Zlomený muž venujúci sa svojej práci už dávno stratil ilúzie na plnohodnotný život.
Žánrovo je tento počin mimoriadne ťažké zaradiť. Prekrývajú sa v ňom prvky sociálnej drámy, rozprávky alebo podobenstva. V prvom rade však ide o príbeh lásky. A v podaní, v akom ste ho ešte nevideli. Téma zvádza k sentimentu a rozprávkovému vyzneniu, no tvorcovia sa v snahe odlíšiť veľmi rozumne držia pri zemi. Výsledok tak nikdy neskĺzne k trápnosti alebo prvoplánovému ždímaniu sĺz, aké môžeme pozorovať v príbuzných tituloch západnej produkcie. Stačí si spomenúť ako strašne dopadol Goldsmanov Zimný príbeh.
Táto umiernenosť však bude (aj napriek svojej diváckej prístupnosti) pre mnoho z vás v určitých ohľadoch možno spôsobovať menší problém. Celý čas totiž v podvedomí tlie myšlienka, že látka má väčší potenciál. To, čo sa mohlo stať budúcou klasikou, skončilo iba ako veľmi zaujímavý festivalový počin, na ktorý sa veľmi skoro zabudne. Bohužiaľ. V žiadnom prípade však nie je fér haniť tvorcov za to, že ich dielo nie je tým čím mohlo byť. O tele a duši ponúka originálny príbeh, výborné herecké výkony a najmä pocit, že bojovať o lepšie zajtrajšky sa vždy oplatí. Stačí iba veriť v sny. 8/10
