Schopný režisér a vynikajúce obsadenie, ktoré dopĺňajú Woody Harrelson a Naomi Watts. Je The Glass Castle hodný vášho času?
Zdalo by sa, že projekt typu The Glass Castle bude zbierať jednu cenu za druhou. Mal na to všetky predpoklady. Silnú predlohu, resp. nevšedný skutočný príbeh, na režisérskej stoličke Destina Daniela Crettona, autora oceňovanej drámy Short Term 12 a v hlavných úlohách oscarovú Brie Larson či oscarových nominantov Woodyho Harrelsona a Naomi Watts. Snímke hrali do kariet aj sľubné trailery. Napokon si však v Amerike zlízla pomerne nelichotivé recenzie (momentálne priemerných 56% na Metacritic). Zaslúžene?
The Glass Castle rozpráva silný príbeh Jeannette Walls (Brie Larson), ktorá mala spolu so svojimi sestrami a bratom, skutočne nezvyčajné detstvo aj dospievanie. Otec Rex (Woody Harrelson) a matka Rose Mary (Naomi Watts) totiž neboli práve ukážkovými rodičmi. Rose Mary bola excentrickou umelkyňou, Rex bol alkoholik, ktorý si nedokázal udržať prácu. Rodina sa neustále sťahovala z miesta na miesto a prespávali, kde sa dalo (dokonca aj v púšti či polorozpadnutej chatrči v lesoch bez vody a elektriny). Jeannette a jej súrodenci pochopili, že ich rodičia nie sú schopní sa o nich postarať, a tak boli súrodenci odkázaní len jeden na druhého.
Iste, The Glass Castle rozhodne nie je takou peckou, akou mohol byť, ale nemyslím si, že ide o zlý film. Už len vďaka špičkovým hereckým výkonom a neobyčajnému životnému osudu Jeannette a jej súrodencov sa oplatí ho vidieť. Brie Larson odviedla opäť výbornú prácu a potvrdila, že patrí k najtalentovanejším mladým herečkám súčasnosti. Perfektná je však aj nezodpovedná matka Naomi Watts a hlavne Woody Harrelson v úlohe alkoholického idealistu.
Režisér sa zameriava hlavne na postavy Jeannette a Rexa, takže ich vzájomný vzťah je hlavným motorom snímky a patrí k jej najväčším kladom. Ostatní súrodenci však ustupujú výrazne do pozadia a skoro nič sa o nich nedozvieme, čo je trochu škoda. Na druhej strane, snímka adaptuje memoárovú knihu práve Jeannette, takže sa asi na tvorcov nemožno hnevať, že ju vystrkujú do popredia. Napriek tomu však ostáva dojem, že si Cretton predsa len nechal pomedzi prsty pretiecť príležitosť na omnoho komplexnejšiu rodinnú drámu.
V každom prípade, Larson a Harrelson jednoznačne dominujú celému filmu. Najzaujímavejšie mi prišlo, že rodičia Jeannette nie sú žiadni tyrani a nikdy svojim deťom neubližovali. Naopak, milovali ich ako nič na svete. Boli však absolútne nepraktickí a nepripravení na rodinný život či zodpovednosť. Išlo o ľudí, ktorí mali síce obrovské sny, neustále si lietali v oblakoch a skutočne dokázali dať svojim deťom mnoho lásky, ale zároveň neboli schopní im zaobstarať úplne základné potreby (napríklad jedlo a prístrešie).
Ale robí to z nich zlých ľudí? Na tú otázku si bude musieť divák odpovedať sám. Sú síce nadhodené možné indície a dôvody toho, prečo sa správajú tak ako sa správajú (sexuálne zneužívanie?), ale ich minulosť ostáva viac-menej nejasná, čo môže niektorým divákom prekážať. Ale napokon im ostávajú len dve možnosti - buď Rexa a Rose Mary zatratia, alebo prijmú takých, akí sú a pokúsia sa o zmierenie. Rovnakým zápasom si koniec-koncov bude musieť prejsť aj Jeannette.
Destin Daniel Cretton režíruje schopne, hoci mohol byť pokojne tvrdší, čo sa týka vyobrazenia žalostných podmienok, ktorými sa rodina musela brodiť. Som si istý, že v realite to častokrát bolo ešte o dosť krutejšie a depresívnejšie. Napriek tomu má The Glass Castle fungujúce emócie a sympatickú dynamiku medzi hercami, takže na konci dokáže aj úprimne dojať. Pokiaľ máte radi nezávislou poetikou šmrncnuté diela, rozhodne by ste mohli dať Crettonovej snímke šancu. Zamrzí na nej hlavne fakt, že s týmto materiálom sa naozaj mohlo (a asi aj malo) útočiť na prvú ligu. Výsledok je ale aj tak dostatočne fajn na to, aby som vám ho odporučil. 7/10
