Majstrovské dielo Ariho Astera neocení každý. Pokiaľ vám však sadne do noty, dočkáte sa neuveriteľne intenzívneho zážitku.
Včera si v našich kinách odbil premiéru očakávaný horor Prekliate dedičstvo (Hereditary). Celovečerný debut Ariho Astera uchvátil kritikov aj divákov na festivaloch, ale tí, čo očakávali klasicky strihnutý horor sa dočkali sklamania a nudy.
V redakcii sme už film videli a môžeme vás odkázať na našu spokojnú recenziu. Kolega v nej filmu udelil hodnotenie 8,5/10, avšak moja maličkosť by snáď tomuto majstrovskému dielu udelila aj absolútnych 10 bodov.
Prekliate dedičstvo je totiž neuveriteľne ťaživou a mrazivou psychologickou hororovou drámou, ktorá sa vám zažerie pod kožu a ochromí vás. Samozrejme, to všetko len za predpokladu, že viete, na aký film idete.
Pokiaľ očakávate rýchly spád a akciu, ostaňte doma. Asterov film je nádherne pomalý a naplno využíva každú sekundu (pomerne štedrej) viac než 2-hodinovej stopáže.
Je rovnako zbytočné očakávať ľakačky a podobne lacné rekvizity. Režisér buduje atmosféru pozvoľna, prostredníctvom malých náznakov a znepokojivých detailov. Vypnúť mozog a len tak chrúmať popcorn neprichádza do úvahy, Aster totiž počíta s premýšľajúcim divákom.
Toni Collette v hlavnej úlohe predvádza majstrovský výkon, avšak skvelí sú aj Gabriel Byrne, Alex Wolff a Milly Shapiro. Obrovskú pochvalu si zaslúži hypnotická kamera a geniálny sound design a hudba.
Miestami je všadeprítomná temnota a depresia priam neznesiteľná. Približne od svojej druhej polovice snímka úžasne graduje a mnoho scén má priam surreálne tiesnivú atmosféru.
Aster chápe, že strach je veľmi subjektívna emócia a viac než na lacné triky sa sústredí na pocity úzkosti a nepokoja. Mnohé scény sú priam geniálne dusné a šponujú divákove nervy na prasknutie. A verte nám, že viacero výjavov z hlavy len tak nedostanete.
Spolu napr. s Robertom Eggersom (Čarodejnica) patrí Aster k skupine tvorcov, ktorí k hororu pristupujú zo všetkou vážnosťou. Nechcú len zlepiť ľakačky a predhodiť ich nenáročnému divákovi. Chcú svojimi dielami niečo povedať, ich filmy majú viac vrstiev a nejde "len" o obyčajné strašidelné historky.
Nevnímajú horor ako brak, ktorým zabijete sobotný večer, ale ako žáner, ktorý znesie tie najprísnejšie estetické kritériá. Ak máte radi snímky, ako Čarodejnica, Rosemary's Baby, The Omen či The Shining, rozhodne svoju návštevu kina ľutovať nebudete.
Ari Aster totiž doručil jeden z najlepších hororov za poslednú dobu. Pokojne by som dal krk na to, že sa z neho časom stane klasika. Pokiaľ ale čakáte niečo divácky prístupnejšie (a lá James Wan), tak je zbytočné na Asterov film chodiť. Skrátka ho nedoceníte a budete maximálne otrávení a znudení.
