Hľadá sa trojzubec.
DCEU na tom, eufemisticky povedané, nie je najlepšie. Justice League skončilo fiaskom, štúdiu sa plány rúcajú jeden za druhým a tam, kde konkurencia v podobe MCU triumfuje, svet DC zbiera posmešky. A do tejto situácie prichádza Aquaman.
Arthur Curry je drsňák, pán oceánov a dokáže sa rozprávať s rybami. Pochádza totiž z dvoch svetov. Jeho matka bola kráľovnou Atlantídy a otec strážcom majáku. Má nárok na trón, no namiesto toho dáva prednosť životu na súši.
Keď sa jeho nevlastný brat rozhodne rozpútať vojnu s pevninou, Arthur musí naplniť svoj osud a stať sa kráľom. Potrebuje k tomu bájny trojzubec, ktorý nikto celé tisícročia nevidel. Dobrodružstvo sa môže začať.
Aquaman je blockbuster, nehanbiaci sa za svoju rozprávkovosť. Najviac zo všetkého pripomína jednotku Transformers alebo Deň nezávislosti. Ide tak o film, pri ktorom musíš zapojiť detektor tolerancie na maximum. A on sa ti za to odvďačí obrovskou mierou zábavnosti.
Osedlané vodné živočíchy v nadživotných veľkostiach (vrátane korytnačiek, žralokov a krokodílov), úžasné kulisy, prefarbičkované kostýmy a jednorozmerné postavy tu vytvárajú nový svet, na ktorý je radosť sa pozerať.
Podobne ako v Avatarovi, Pánovi prsteňov alebo Hviezdnych vojnách, aj tu sa pozeráš na veci, ktoré si nikdy nevidel, čo je veľkolepý zážitok. Na každom rohu na teba čaká nejaká nová potvora alebo prvok spoľahlivo zamestnávajúci prvú signálnu sústavu.
Samozrejme to celé nedáva zmysel a nie je problém odsúdiť to ako hovadinu pre neplnoleté decká. A mnoho divákov tak aj učiní. Wan sa totiž nebojí ísť na "full retard mode", robí to však s obrovským srdcom a odzbrojujúcim štýlom. Po vzore tretieho Thora totiž pracuje s prvkami brakového retro sci-fi.
Syntetizátorová hudba, pomrkávanie na svoje vzory (od béčkových sci-fi 50. rokov cez spomenuté Hviezdne vojny až po Indianu Jonesa) a najmä uvedomelá naivita. Narozdiel od MCU sa ale nepotrebuje každú chvíľu zhadzovať a nadhľad je patrný z každej sekundy filmu (pretože toto predsa nikto svojprávny nemôže brať vážne).
Ak sa teda naladíš na vlnu tvorcov, čaká ťa skvelý zážitok. Objavuje sa tu totiž obrovské množstvo atrakcií, akčných scén aj exotických prostredí. Dámske oko poteší Jason Momoa a to mužské zasa Amber Heard. Patrick Wilson je fajn záporák a pamätníci tu majú Nicole Kidman, Willema Dafoa aj Dolpha Lundgrena.
Hviezdou je tu však James Wan. Ten drží celý čas svižné tempo a vyťahuje z rukáva množstvo hravých režijných nápadov. Dokonca si spomenie na svoje žánrové korene a naservíruje pár ľakačiek. Vážne si nepamätám, kedy som naposledy v kine takto s detskou (!!!) radosťou hltal každú scénu. Možno pri poslednom Rýchlo a zbesilo.
Nadšenie tvorcov je nákazlivé a až na tradične prepálené finále tu všetko pôsobí tak, že to má svoje miesto. Problémom je, ak na túto hru nepristúpiš. Pokiaľ si z nejakého dôvodu nevieš užiť snímky, ktoré som v texte spomínal, čaká ťa peklo a radšej by si mal ostať doma.
Aquaman je totiž titulom, ktorý sa dá bez problémov označiť za totálnu blbosť (ktorou aj priznane je), no na rozdiel od Jupiter Ascending alebo pokračovaní Transformerov pracuje s týmto faktom zábavne a najmä ľahkou rukou. Proste presne tak, ako sa od príbehu kráľa Atlantídy (schopného rozprávať sa s rybami) očakáva.
Ďalšou veľkou výhodou je, že stojí na vlastných nohách. V jednom dialógu je síce spomenutý boj so Steppenwolfom, no inak ide o samostatný film, ktorý nepotrebuje rozširovať vesmír alebo otvárať dvierka k pokračovaniam. A keď už, robí tak v potitulkovej scéne.
Po technickej stránke nás tu nečaká žiadna revolúcia a je pravdou, že niektoré triky by zniesli ešte pár týždňov renderovania. No pri náročnosti projektu je to pochopiteľné. Pochvalu si ale zaslúži skladateľ Rupert Gregson-Williams, dodávajúci scénam energiu aj epiku.
Zemeckisov kameraman Don Burgess je takisto úplný profík a blysne sa niekoľkými nápaditými jednozáberovkami. Dizajn, architektúra aj kostýmy v Atlantíde vytvorili funkčné a vizuálne zaujímavé prostredie s prvkami futurizmu padlej civilizácie.
Blockbusterové remeslo je teda na správnej úrovni a vŕtať sa v ňom budeš jedine vtedy, ak ti nesadne poetika a nadnesenosť celého filmu. Nejeden z vás totiž určite odíde s bolesťou hlavy od neustáleho ťukania na čelo. Netreba však zabúdať, že ide v prvom rade o rozprávku.
Narozdiel od Ligy spravodlivosti sa tu nikto nesnaží o napodobňovanie postupov konkurencie. Od začiatku je jasné, že je to projekt DCEU s osobitým vizuálom a osudovým príbehom, bez potreby zhadzovania sa. Fungovalo to vo Wonder Woman (s výnimkou príšerného finále) a funguje to aj tu.
Aquaman má potenciál byť obrovským hitom. Mnohým z vás pripomenie, prečo sa tak radi zatvárate v kine a chcete snívať. Ide o svižnú náplasť na zamestnanie očí, uší a bránice. Nič viac tam hľadať netreba.
Ako výslednú známku udelím osem z desať, no osobne by som išiel pokojne ešte o bodík vyššie. Ak však čakáš od návštevy projekcie sofistikovanosť, logiku alebo nedajbože hodnotný umelecký zážitok, budeš mimoriadne odpočítavať. Keby som sa nevedel s tvorcami naladiť na rovnakú vlnu, išiel by som tiež rázne dole. Takže, ak snímke nedokážeš odpustiť jej očividné chyby vychádzajúce z konceptu, rovnako to bude aj u teba.
Toto nie je film pre milovníkov Bélu Tarra, Stanleyho Kubricka alebo Federica Felliniho. Je pre ľudí, ktorí chcú v kine vypnúť mozog a vybrať sa na miesta, kam ich dokážu zaviesť iba pohyblivé obrázky hollywoodskych tvorcov (so všetkým dobrým aj zlým, čo k tomu patrí). Život je krátky, baviť sa treba.
