Do kín prichádza nový československý sci-fi thriller.
Kinematografia v krajine pod Tatrami sa v poslednom období pozoruhodne rozmáha a prináša nám množstvo kvalitných snímok. Veľký komerčný úspech a relatívne pozitívne kritické hodnotenia minulý rok získali filmy, ako Všetko alebo nič, Únos či Čiara.
V roku 2018 s (česko)slovenskou produkciou úspešne napredujeme ďalej, no priestor tentokrát dostávajú aj netradičnejšie žánre. Na jar sa nám predstavil tanečný muzikál Backstage, na konci mája zase prvý animovaný komiksový film Parralel.
Počas najväčších tropických letných horúčav do kín zavítal aj nový sci-fi thriller Dôverný nepriateľ. Ten rozpráva príbeh mladého manželského páru, ktorý sa kvôli manželovým povinnostiam na rok presťahuje do prvého inteligentného domu svojho druhu.
Andrej (Vojtěch Dyk) má za úlohu testovať komplexný softvér jeho nového múdreho obydlia. Spoločnosť mu robí jeho manželka Zuzana (Gabriela Marcinková). V sofistikovanom príbytku ju sprevádza inteligentný softvér s podmanivým hlasom Roberta Rotha.
Manželská idylka sa však čoskoro mení na nočnú moru. Zuzana sa stáva obeťou pozornosti neznámeho nápadníka a väzňom v budove so strašidelným tajomstvom.
Ako vám už titul recenzie mohol napovedať, nový počin československej produkcie si ma veľmi nezískal. Rozhodne ale oceňujem snahu priniesť na domácu scénu žánre, ktoré na nej často nevídame.
Ak sa však už na niečo také podujmem, dám si záležať na scenári a celkovom prevedení, keďže sa s použitou tematikou pohybujem na hranici vydarenej žánrovky a bizarného nepodarku. Dôverný nepriateľ sa blíži skôr k tej druhej kategórii.
Určite nemôžem povedať, že by snímka patrila medzi nepozerateľné katastrofy. Mrzia ma však nedotiahnuté detaily, ktorých odstránenie by filmu na kvalite určite pridalo.
Herecké obsadenie filmu je síce veľmi sympatické, no vôbec nevyužilo svoj potenciál. Jednotlivé postavy sú len jednorozmernými figúrkami na plochej šachovnici jednoduchého a mnohokrát nelogického scenára.
Výnimkou bol iba mysteriózny sused v podaní Ondřeja Malého s prepojením na inteligentný dom a s jasnejšími pohnútkami svojich činov.
Úctyhodnou je aj snaha hlavnej hviezdy filmu Gabiky Marcinkovej vyťažiť zo svojej postavy čo najviac, aj keď scenár jej veľa možností nedáva. Na konci filmu sa tvorcovia síce snažia dodať jej postave a filmu hlbší význam, ale ten pôsobí veľmi lacno, vďaka čomu úplne stráca chcený dramatický efekt.
Najmenej rozvinutá je určite postava manžela Andreja s tvárou Vojtěcha Dyka. Ten vystupuje iba ako tvarovateľný prostriedok na usmernenie Zuzaniných činov a motivácií. Je prakticky nemožné vytvoriť si k nemu vzťah či súcitiť s ním.
Celkový vizuál patrí určite k vydareným stránkam snímky. Zábery prírody sú krásne, rovnako je na tom aj okolie domu. Autori sa hrali s dronovými zábermi okolitej krajiny a bujnej tatranskej zelene. V skutočnosti síce dom stál na území Českej republiky, no nebudete mať problém uveriť, že by sa mohol nachádzať aj u nás.
Kde sa relatívne vydaril vzhľad filmu, tam pokrivkával zvuk. Film určite podstúpil dodatočné nahrávky zvuku, čo je možné počuť na určitých konverzáciách, kedy hovorené slovo nezapadá do obrazu a mimiky hercov.
Rovnako aj samotný hlas domu pôsobí, akoby vychádzal iba z reproduktorov v kine a nie z masívneho príbytku vo filme. Nejde o smrteľný prehrešok, ale detailnejšie prepracovanie tohto elementu by iste pridalo celej snímke na autenticite.
Tvorcovia mohli dať takisto pozor na logické chybičky, kedy sa naša hlavná hrdinka bez problémov dostáva z krásnej tatranskej prírody do betónovej divočiny hlavného mesta behom niekoľkých minút.
Aj bežný divák si takýto nedostatok bez problémov všimne, keďže už na začiatku je celému publiku prízvukované, že obydlie sa nachádza ďaleko od civilizácie.
Dôverný nepriateľ je chvályhodným pokusom priblížiť sa vydarenej sérii Black Mirror, no nanešťastie sa mu to plnohodnotne nedarí. Film trpí plochým jednorozmerným dejom, okatými audio problémami a jemnými logickými chybami. Zachraňuje ho však skromnejší, ale sympatický herecký ansámbel a príjemný vizuál filmu.
My udeľujeme Dôvernému nepriateľovi 5,5/10 a budeme dúfať, že slovenská tvorba bude naberať na kvalite a zároveň sa nebude báť experimentovať.
