Les Charlots a štyri kvalitné komédie. Vyrastali ste na nich aj vy?
V dnešnej dobe je pomerne náročné natrafiť v kine na komédiu, ktorá funguje jednak po príbehovej, ale aj po komickej stránke. Veľa filmov totiž recykluje rovnaký druh humoru a jednoducho nedokáže zabaviť tak, ako staršie kúsky z druhej polovice dvadsiateho storočia z krajín, ako napríklad Francúzsko a Taliansko.
Väčšina z vás, ktorí čítate tento článok, ste pomerne mladí na to, aby ste mali príležitosť vyrastať pri filmoch zo sedemdesiatych či osemdesiatych rokov (rovnako ako ja). Ak ste sa k nim už aj dopracovali, skôr vás k tomu viedli vaši rodičia alebo starší známi. Ak predsa len nie, tento článok vás prevedie štvoricou filmov, ktoré by vám rozhodne nemali ujsť.
V ňom si priblížime známu skupinu Les Charlots venujúcu sa prevažne rockovej hudbe. Mladí chlapci sa po návale slávy rozhodli venovať aj herectvu, pretože im chodilo veľa rozličných ponúk. Netrvalo dlho a objavili sa pred kamerou.
Ich prvé snahy nedopadli práve ideálne. Časom však stretli talentovaného režiséra Claudea Zidiho, ktorý ich posadil na koňa a natočil s nimi štyri vynikajúce snímky plné humoru, lásky a dobrodružstva na francúzskom vidieku. Poďme sa teda na ne pozrieť v chronologickom poradí.
Les bidasses en folie | Bažanti (1971)
Takmer poldruha hodiny dlhý počin nám predstavuje jednotlivých členov kapely a ich snahu naštartovať svoju kariéru a preraziť vo svete hudby. Plány nevyjdú podľa očakávaní a mladíci sú povolaní do armády. Počas tréningov a rôznych cvičení sa stretávajú s viacerými strastiplnými prekážkami.
Problémom sa vyhýbajú s nadhľadom, vďaka čomu si viackrát vyslúžia nejeden trest. Rovnako tu platí staré zaúživané pravidlo – na čo chlapci siahnu, to sa pokazí. Samozrejme, film ako celok treba brať ako oddychovku plnú vtipov a rôznych príležitostných gagov, hoci môže na prvý pohľad pripadať ako zlepenec rôznych útržkov scén.
Aj napriek tomuto faktu väčšina elementov počinu funguje na výbornú. Režisér Zidi dokázal, že vie rozosmiať divákov a vďaka sympatickému obsadeniu priniesol jednu z komédii, ktoré si radi pustíme aj dnes, hoci sme ju videli niekoľkokrát.
Les fous du stade | Blázni zo štadióna (1972)
Netrvalo dlho a Claude sa opäť chopil režisérskeho postu. Mladí herci si natáčanie prvého filmu užívali a niet divu, že svoj entuziazmus preniesli aj do ďalšieho projektu. Tentoraz svoje prázdniny trávia v malom mestečku kdesi na vidieku.
Nakupujú v lokálnom obchode, striehnu sa šarmantné dievčatá a majiteľ obchodu ich potajomky okráda. Všetko sa zmení v momente, kedy sú poverení rozvešať výzdobu pri príležitosti predania olympijskej pochodne druhému bežcovi.
Máloktorý z nich by tušil, že sa aj oni objavia na olympiáde vo väčšine disciplín, získajú nejaké tie ocenenia a zabehnú si maratón. Divákovi môže takýto ľahký námet pripadať ako mierna absurdnosť, avšak, ak sa na film pozeráte s odstupom, dokonale si ho užijete.
Minimalistická réžia toto malé dielo robí vo svojej podstate obrovským. Jedna scéna plná gagov strieda druhú a neustále sa čosi odohráva. Po viacerých dekádach sa už typ humoru v modernej kinematografii zmenil, ale aj napriek tomu by ste si mali prísť sa svoje. Navyše, ide o nostalgický návrat do minulosti.
Le grand bazar | Veľký bazár (1973)
Opäť prešiel len jeden jediný rok a Zidi dokázal natočiť jeden z najlepších filmov svojej kariéry. Herecké kvarteto sa nachádza vo veľkomeste a čo je najhoršie, musí si hľadať prácu. Kiež by len šikovnosť mladíkov dosahovala úroveň ich lišiackeho umu.
Okrem iného ich kamarát Emil, ktorý so svojimi malými potravinami a bistrom bojuje s konkurenčným supermarketom, potrebuje pomoc. Zákazníci totiž radšej nakupujú oproti a malému podniku hrozí krach. Dokážu sa chlapci vysporiadať s Emilovou nepriazňou osudu?
Ako inak, aj tentokrát im v hlave utkvie šialený nápad. V prestrojení, či s rôznymi pomôckami sa do supermarketu vydávajú takmer pravidelne a šikovne nachádzajú spôsoby, ako sem-tam niečo ukradnúť a tovar prepašovať cez brány pokladní preč. Niektoré nápady sú až tak šialené, že sa prichytíte s poriadnym úškrnom na tvári.
Zaujímavosťou je aj fakt, že v každom ďalšom filme zo série vystupujú totožní herci a menšie, nazvime to, epizódne postavy. Chémia medzi hlavnými protagonistami je takmer nepopísateľná a úprimne, dostávame jeden z filmov, na ktoré sa tak ľahko nedá zabudnúť.
Les bidasses s'en vont en guerre | Bažanti idú do boja (1974)
Bažanti sa na plátno vrátili ešte párkrát, ale nie vždy úspešne. Voľné pokračovanie z roku 1974 sa kvalitou opäť vracia ku svojmu vyššie spomenutému originálu a servíruje veľkú dávku humoru, tentokrát predovšetkým z prostredia väznice a vojenského cvičiska.
Chlapci sa musia zbaviť svojich dlhých vlasov, prekusnúť sa cez nie príliš lahodné jedlo a v neposlednom rade dodržiavať neúprosnú vojenskú disciplínu. Znepríjemňovanie života veliteľa ich často posiela za mreže, ale aj tu sa vedia šikovne vynájsť.
Snaha ujsť za slobodou dopadne presne podľa ich predstáv a čoskoro sa ocitajú na malej dedinskej farme, do ktorej sa snažia zapadnúť. Nemôžu chýbať ani mladé dievčatá a obrovská dávka nečakaných udalostí.
Skupinka vycíti prichádzajúci konflikt a nám sa dostáva pohľad na bitku možno trochu pripomínajúcu neskoršie večné súperenie nabité gagmi v komédiach s Budom Spencerom a Terencom Hillom. Poldruha hodiny dlhá stopáž vie príjemne uvoľniť a zabaviť vás, prípadne aj vašu polovičku.
Les Charlots sa objavili v nespočetnom množstve projektov, avšak postupom času a zároveň pri absencii Claudea Zidiho na režisérskej stoličke to už jednoducho nefungovalo tak dobre, ako na začiatku sedemdesiatych rokov. Nič vám však nebráni k tomu, aby ste sa vydali aj do týchto vôd.
Francúzska kinematografia z tohto obdobia ponúka veľa podarených kúskov. Veď si vezmite Louisa de Funésa, ktorý sa vďaka svojim rolám stal tvárou filmového priemyslu. Mohli by sme spomenúť aj ďalšie významné osobnosti, ale k tomu sa dostaneme snáď nabudúce.
Nezabudnite nám do sekcie komentárov napísať názvy vašich obľúbených snímok a podeliť sa o ne s ostatnými.
