Žánrová pecka má svoje muchy, ale aj kvality. Ako ju vnímame my?
Slovenská filmová produkcia sa veľmi pekne rozbieha a rok 2018 sa bude opät niesť v znamení viacerých domácich počinov. Rovnako tak poteší aj fakt, že sa niektoré budú odkláňať od dramatického žánru, ktorý sa tu s obľubou dlho točí.
Tanečná snímka Backstage je práve jednou z nich a už prvé ukážky či obrázky sľubovali žánrový príbeh nabitý emóciami, aký sme v našich končinách ešte nevideli.
Dej je zasadený do podtatranského Svitu a sleduje partiu kamarátov, ktorá síce žije v menšom mestečku takmer bez strastí, no má veľké ciele a sny.
Ich tanečná skupina West Coast Crew má potenciál niečo v živote dosiahnuť, a tak po porazení nových rivalov Muertas vznikne nápad prihlásiť sa do súťaže Super Dance. Vstup do sveta šoubiznisu však nie je jednoduchý a jednotlivé vzťahy medzi členmi skupiny či ich povahy si budú musieť prejsť poriadnou skúškou.
Tajomstvá sú pre média lákadlom a otázkou ostáva, či skupina nátlaku okolia odolá, alebo sa rozsype ešte predtým, než vôbec zahviezdi v televízii. Backstage je film o láske, priateľstve a snoch a v neposlednom rade o prenose týchto emócií do tanca.
Už v úvodnej sekvencii je divák vtiahnutý priamo do sveta tanečníkov. Hlavné postavy spoznávame pomerne rýchlo a musím podotknúť, že si tvorcovia vybrali veľmi sympatické obsadenie.
Ako celok film odsýpa svižne. Množstvo scén nabitých hlasnou hudbou a variáciami rôznych choreografií sem-tam pripomína muzikálové projekty a televízne Let's Dance.
Backstage funguje najmä v tom, že neupadá do nudných odbočiek či zbytočných pasáží obohatených o minulosť postáv, hoci by som v niektorých prípadoch uvítal možnosť ich hlbšie spoznať. Skôr sa sústredí na rovnomerné udržanie tempa a poldruha hodiny dlhá stopáž je vo výsledku vyváženou jednohubkou.
Pozitívnym faktorom je aj jemné načrtnutie rasovej a sexuálnej rovnosti, pretože každý z nás má bez ohľadu na odlišnosť šancu presadiť sa a splniť si svoj sen. Rovnako tak sa divák naučí praktikám za oponou televíznych relácii, pretože to, čo vidíme bežne na obrazovkách, môže byť často len bábkové divadlo producentov a ďalších.
Všetkých nás však zaujímala najmä hlavná stránka filmu, a tou je tanec. Na choreografie nie som odborník, avšak môžem povedať, že niektoré z nich boli nápadité jednak vo svojom prevedení, ale aj v kostýmoch.
Zarazil som sa akurát na mixe slovenských ľudových, nazvime to, krojov a modernej elektronickej hudby doplnenej o ohnivé efekty. Nie som si totiž istý, či by si takáto súhra dokázala získať hlasy slovenských divákov všetkých vekových kategórií.
A tu sa pomaly dostávame k problémom scenára. Ten ponúka jednoduchý priamočiary príbeh s menšími bodmi obratu, nezachádza dostatočne hlboko do intímnejšieho sveta protagonistov, a tak film ako celok dokážeme vnímať len plocho.
Zápletka zahŕňajúca vzťahy v spojitosti s nekalými úmyslami médií mohla ponúknuť razantnejšie a napätejšie emocionálne situácie. Preto nechápem motiváciu jednotlivých postáv. Prečo sa Buddy správa tak povýšenecky alebo prečo je Mary taká nerozhodná?
Samotná Mary ešte ako tak vytvára svojou postavou dej. O niektorých postavách toho ale vieme veľmi málo a ich vzostup smerom k sláve berieme takmer ako samozrejmosť, pretože z plátna nie je cítiť akúsi silnejšiu výzvu.
Keď už sme pri scenári, všimol som si pár vsuviek fungujúcich ako barličky, ktoré nutne potrebovali presmerovať scénu k ďalšej. V istých momentoch to nevadí, no v tých ďalších prechod jednoducho nepôsobí prirodzene.
Nemôžem zabudnúť ani na pár strojených pouličných dialógov, avšak to sú chybičky, ktoré neničia celkový dojem snímky, iba z času na čas zarazia.
V poslednom rade musím spomenúť problém, ktorý mi vadil predovšetkým v prvej tretine filmu, a tým je mix zvuku. Hudobné skladby takmer neobsahujú basy a sú priam ohlušujúce. Spočiatku som si myslel, že to má na svedomí kino, avšak časom sa výbušný rytmický soundtrack o čosi stíši a hneď je o čosi počúvateľnejší.
Osobne som z trailerov čakal o čosi lepší celovečerák. Nemôžem však povedať, že by som z kina odchádzal nejako výrazne sklamaný. Backstage je zábavný počin plný modernej hudby, tanca, mladých ľudí a ich vzťahov, avšak vo výsledku mám pocit, že mohol v každom smere, či už v zápletkách alebo spoznávaní postáv, pritlačiť o čosi viac.
Hodnotenie 5,5/10 preto neberte ako negatívne. Záleží na každom z vás, ako Backstage prijmete. Myslím si však, že na Slovensku ide o žánrovú novinku a podobných projektov rád uvidím viac, aj keď je z môjho subjektívneho hľadiska hodnotenie o čosi slabšie.
