Ako dopadla ďalšia variácia na Hitchcocka od dvojice , ktorá priniesla Non Stop?
Liam Neeson sa stal vďaka úspechu Taken (96 hodín) na staré kolená akčnou hviezdou. Od premiéry tohto hitu sa pravidelne vracia na plátna vo viac či menej vydarených žánrovkách, spoliehajúcich najmä na jeho charizmu. Pri nich si evidentne obľúbil spoluprácu s režisérom Jaume Collet-Serrom. Po Prenasledovanom, Nočnom bežcovi a Non stope prichádzajú so svojim štvrtým spoločným kúskom a najmä s posledným menovaným má toho veľa spoločného.
Bývalý policajt Michael McCauley (Neeson), pracujúci ako poisťovací agent, žije posledných desať rokov rovnakú rutinu. Okrem iného každý deň dochádza rovnakým vlakom do práce. Teraz však bude všetko inak. Vo firme dostane výpoveď a jeho posledná cesta bude adrenalínovejšia, než by si prial.
Za veľký finančný obnos dostane od neznámej ženy (Vera Farmiga) za úlohu nájsť v dopravnom prostriedku osobu, ktorá tam nepatrí. To, čo spočiatku pôsobí ako zaujímavý experiment, sa zmení na boj o život.
Cudzinec vo vlaku má výbornú expozíciu. Počas úvodných titulkov sa pomocou kreatívne vymyslenej montáže dočkáme predstavenia každodenného života hlavného hrdinu. Nasleduje scéna, vďaka ktorej s ním začneme sympatizovať a po krátkom intermezze sa nastupuje do vlaku, kde začína ústredná zápletka. Tá je spočiatku slušne napínavá, Neeson je opäť raz spoľahlivý a režisér nešetrí zaujímavými vizuálnymi nápadmi. Toto nadšenie však netrvá dlho.
V momente, keď tvorcovia začnú postupne ukazovať karty, sa totiž dozvedáme, že po celý čas blufujú. Namiesto úderného thrilleru tak dostávame šialene prekombinovanú hru na Hitchcocka. Prvá vec, čo mi po filme napadla, bolo to, že by som si rád pozrel spin-off o tom, ako záporáci vymýšľajú svoj plán. A mám pocit, že by sa z toho vykľula veľmi slušná komédia v štýle Dannyho parťákov.
Majstra napätia som nespomenul náhodou. Po prvé: distribučný názov evidentne odkazuje na klasiku Strangers on a Train a po druhé: tvorcovia sa tu, podobne ako pri Neznámom a Non stope, snažia o to, v čom tento klasik vynikal. Postaviť obyčajného človeka do neobyčajnej situácie. Následne by sa mal odvíjať príbeh plný zvratov, napätia a sprisahaní.
Celý nepravdepodobný dej by ma byť v ideálnom prípade vyrozprávaný v divokom tempe a občasným nadhľadom, aby bolo jasné, že to tvorcovia nemyslia úplne vážne. V poslednom bode však nastáva problém, ktorý potápa aj prvé dva aspekty. Commuter sa tvári zbytočne seriózne a svoju za vlasy pritiahnutú zápletku podáva so smrteľne vážnou tvárou. A to je na škodu.
Posledná spolupráca dvojice Serra/Neeson je totiž absolútne nevierohodná. Všetky postavy robia kvôli zachovaniu napätia a tajomstiev divoké rozhodnutia, ktoré vyvrcholia absurdne prepálenou akčnou scénou, vhodnou do nejakej bondovky.
A ja som konečne po dvadsiatich rokoch pochopil rozhodnutie Briana DePalmu vystrihnúť zo svojho thrilleru Hadie oči najdrahšiu trikovú scénu v záujme zachovania tónu a žánru filmu. Podobnú bolestivú obetu však tvorcovia aktuálneho počinu neurobili a svoje finále majú neprimerane veľkolepé. Teda finále.
Po havárii, ktorú poznáte už z trailerov, nasledujú ešte dlhé minúty, v ktorých sa začína úplne nový film. Plný zvratov, klišé a nechceme smiešnych scén. A kto z vás videl Kubrickovu klasiku Spartacus, tak sa pri istej scéne určite neubráni facepalmu.
Film teda zlyháva v tom, čo je pre napínavý thriller najpodstatnejšie. V scenári. Jeho tvorcovia sú však našťastie natoľko skúsení, že sa im podarilo body nahnať iných miestach. A tými sú kvalitná remeselná a herecká stránka. Stiesnené prostredie vlaku kameramana s režisérom neodradilo, ale znamenalo pre nich určitú výzvu. Vymýšľajú teda množstvo formálnych spestrení, aby sa vyhli vizuálnej monotónnosti.
A občas im to vychádza veľmi dobre. Hudba pekne dotvára atmosféru a strihačovi sa podarilo vyčarovať obstojné tempo. Najviac chvály si však zaslúžia herci. Nikto z nich síce neprekročí hranicu svojho štandardu, no ten je dostatočne vysoký na toľko, aby nás ich postavy zaujímali.
Najviac pozornosti na seba samozrejme strháva Liam Neeson. Jeho odhodlaný muž zatlačený do úzkych je charizmatický a bez problémov sa mu dá fandiť.
Vďaka týmto aspektom sa darí relatívne slušne zaháňať nudu. Pri každom ďalšom dopĺňaní skladačky však stráca diváka emocionálne. Navyše sa výstavbou až príliš podobá predchádzajúcemu počinu spomínanej dvojice. Akurát lietadlo je vymenené za vlak. Cudzinec vo vlaku je tak relatívne svižnou jednohubkou s blbým scenárom, slušným remeslom a zbytočne naťahovaným záverom.
Na svoje si však môžu prísť fanúšikovia hereckej hviezdy, ktorá síce zažila oveľa lepšie chvíle, no stále svoju polohu zvláda bez problémov. Či sa vám kvôli oplatí zájsť do kina, sa musíte rozhodnúť sami. 5,5/10
