Ostrov Pinzón patriaci Ekvádoru má nových zvieracích obyvateľov.
Galapágy sú pre bežného Slováka pomerne exotickou časťou sveta. Súostrovie nachádzajúce sa takmer 1000 kilometrov od materskej krajiny Ekvádoru sa zvykne nazývať aj ako Korytnačie ostrovy. A nie pre nič za nič. Ich izolácia umožnila uchovanie vzácnych druhov zvierat pripomínajúcich praveké jaštere ako z dôb dinosaurov. O existencii tunajšej zeme vedeli už pôvodní obyvatelia amerického kontinentu a v 16. storočí sem prvý raz prišli aj Španieli.
Keď však v kalendároch kraľoval rok 1831, na brehy sa doplavil aj slávny Charles Darwin, aby pozoroval miestne stvorenia. Okrem morských leguánov ho mimoriadne zaujala aj korytnačka slonia - najväčšia suchozemská korytnačka na svete. Dospelé jedince môžu vážiť až vyše 400 kilogramov a merať nad 1 meter. Dožívajú sa okolo 100 rokov. Žijú tak dlhšie ako priemerný človek. Veľkosť ich populácie sa však priebehom storočí výrazne okresala. Z 250 000 jedincov zo 16. storočia na 3000 v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
Jeden z druhu daných korytnačiek, chelonoidis duncanensis, sa však ešte v 19. storočí dostal do veľkého problému. Na ostrovy prišli ľudia a spolu s nimi aj potkany. A práve malé hlodavce sťažovali korytnačkám život tým, že im jedli vajíčka s mladými jedincami, kvôli čomu nastali problémy s reprodukciou. V 21. storočí tak na ostrovoch zostalo len 11 kusov korytnačiek. A práve tie sa v úvode roka 2018 postarali o pozitívnu správu. Na ostrove Pinzón sa podarilo nájsť novonarodené korytnačky, ktoré prišli na svet prirodzenou cestou. Stalo sa tak až po vyše jednom storočí.
Snáď sa svet dočká aj ďalších, prirodzenou cestou narodených, jedincov.
