Rómeo a Júlia napokon možno nie je príbeh o láske, ale len výsmech patetickým vzťahom.
Rómeo a Júlia je dielo, ktoré sa stalo pevnou súčasťou svetovej kultúry a pomáha istým spôsobom podporiť ideu, že obeta v mene lásky je tou najkrajšou obetou. Nech sa pozrieš na akýkoľvek moderný romantický film, vždy jeden z dvojice niečo obetuje (najčastejšie muž a je to buď česť alebo dôstojnosť), len aby získal späť lásku svojej osudovej partnerky, ktorá medzičasom zablúdila ku záporákovi (najčastejšie kapitánovi tímu amerického futbalu alebo miestnemu grázlovi).
Aj vďaka dielam ako je Rómeo a Júlia a modernej romantickej kinematografii sme získali presvedčenie, že každá láska, ktorá neskončí svadbou alebo smrťou, je jednoducho totálne zlyhanie, maximálna hanba a netolerovateľný trapas. A je jedno, ako sa daný človek k tebe správa, je jedno, že sa mu zmenili hodnoty, je jedno, že si medzičasom odskočil za inou, láska je jednoducho na celý život a bodka.
Rómeo a Júlia je oficiálne tragédiou. Tragický príbeh mladíka bez brady a 13-ročného dievčaťa, ktorých láska netrvá ani týždeň, začína rozchodom Rómea s Rosaline asi minútu potom, čo mladý romantik stretne Júliu. Už len fakt, že je do príbehu zahrnutá Rosaline, ktorá v ňom inak v podstate nemá čo hľadať, vynoril otázku, či je toto dielo naozaj o romantike. Skutočne romantický príbeh asi zriedka začína tým, že muž vymení ženu za inú ženu, lebo prečo nie. Skutočná romantika by z Rómea spravila zrejme osamelého muža, bažiaceho po skutočnej láske. Navyše, Shakespeare bol známy svojou obrovskou úctou k ženám, preto je celkové obsadenie Rosaline jednoducho nepochopiteľné.
Ako iste vieš, celá zápletka je o tom, že Rómeo a Júlia sa milujú, no ich rodiny sa nenávidia. Rómeo veselo vraždí, správa sa ako hlupák, až napokon príde vyvrcholenie, kedy obaja zomrú. Júlia predstiera smrť, aby si nemusela vziať Parisa, ktorého jej odporučili rodičia. Rómeo si myslí, že Júlia je mŕtva, preto vypije jed (ešte predtým šermuje s Parisom, ktorý si myslí, že Rómeo prišiel nebohú Júliu sexuálne zneužiť, Rómeo zápas vyhral a Parisa zabil). Rómeo zomiera, Júlia sa prebúdza, vidí Rómea mŕtveho, tak sa zabije. Na miesto prichádzajú obe rodiny, Rómeova matka situáciu nezvláda a pre istotu sa zabíja tiež. Nuž, je to môj subjektívny postoj, no mne to príde ako námet na celkom slušnú komédiu.
A rovnaký postoj majú státisíce ľudí po celom svete, ktorí navyše podkladajú svoje tvrdenia aj rôznymi faktami. Shakespeare sa so slovami vedel vyhrať a bol majstrom v tajomnosti. Smrť Ophelie? Dodnes nikto naisto nevie, či šlo o nehodu alebo samovraždu. Ale Rómeo a Júlia? Prvoplánovo ukončené, patetické, bez štipky náznaku toho, čo Shakespeara vždy tak zdobilo.
Navyše bol Shakespeare sám veľmi romanticky založený človek, čo dokazoval pravidelne vo svojich sonetoch. Lásku nevnímal len tak, povrchne, skutočne v nej nachádzal hlbší zmysel. Zabiť sa po týždni chodenia? To by tento velikán svetovej literatúry predsa nemohol napísať vážne. Aj preto existuje silné podozrenie, že celé toto dielo je len satirou na to, ako vnímajú lásku niektorí tínedžeri a mladí ľudia. Veď sama si už asi stretla expertov, ktorí sa do teba zamilovali za 10 minút.
Či je Rómeo a Júlia tragédiou alebo satirou je vlastne jedno. V každom prípade je Shakespeare velikán a je to výborná kniha, ktorú by si mal každý raz za život prečítať. Ide tu o niečo iné - nebrať si z nej príklad. Nejde totiž o to, čo kniha je, ale čo sme z nej spravili. Rómeo a Júlia sa správali ako dvaja blázni a ich spojenie malo od zdravého vzťahu dvoch ľudí poriadne ďaleko. Nie vždy je láska až do smrti úspechom, niekedy je úspechom pre obe strany dokázať ukončiť veci v pravý čas. Inak by to mohlo dopadnúť kľudne aj smrťou šiestich postáv.
