„Neviem, komu sa mám poďakovať. Skúsila som to s anjelmi.“
Už trochu dávnejšie sme sa pozreli na jeden pozoruhodný príbeh s obrovským kúskom šťastia v podaní Violet Jessop a tento nebude z tohto pohľadu vôbec iný. Tentoraz však nepôjdeme až tak ďaleko do minulosti, ale len do roku 2007, kedy sa nemecká paraglajdistka Ewa Wisnierska druhýkrát narodila.
Silná búrka jej v osudovú noc skomplikovala nejedenkrát život, no vždy akoby zázrakom Ewa z toho vyviazla. V tom čase 35-ročná majsterka sveta sa pripravovala spolu s ďalšími desiatkami pretekárov v dejisku šampionátu, všetko vyzeralo na obyčajnú tréningovú rutinu a tmavé mraky na juhu boli len malou bodkou na radare. Piloti si podmienky chválili a nič nebránilo tomu, aby sa do vzduchu dostala aj Ewa a jej čínsky kolega. No boli to práve len oni dvaja, ktorí sa nešťastne dostali do epicentra silnej búrky a poriadneho vzdušného víru.
"Veľmi ťažko sa to opisuje, zrazu nám mrak skrížil cestu. Chcela som ho obletieť, ale nasal ma rýchlosťou 20 m/s do jeho vnútra."
Búrka odniesla Ewu až do neskutočnej výšky 9940 metrov nad morom, čo je ešte vyššie ako najvyššia hora sveta Mount Everest, teplota tu dosahovala -50 stupňov, chýbal jej kyslík a nemecká pretekárka dokonca upadla do 40-minútového bezvedomia. Podmienky, ktorých prežitie sa rovná výhre v Lotte desaťkrát za sebou. Čínsky paraglajdista aj potvrdil toto mizivé percento na záchranu a jeho telo sa našlo až 75 kilometrov od miesta štartu. Odborníci tvrdia, že sa pravdepodobne udusil alebo zamrzol v extrémnych výškach.
"Spustil sa lejak a krupobitie. Stúpala som stále viac a rozhostila sa tma. Za niekoľko minút hrmelo všake naokolo a bolo jasné, že som sa ocitla v centre búrky. Opúšťali ma sily a upadla som do bezvedomia. Neviem ani, ako vysoko som bola. Posledné, čo som ešte dokázala urobiť, bolo zavolať do vysielačky, že ma to nasáva hore a nemôžem s tým nič robiť."
A potom už omdlela. Narážali do nej krúpy vo veľkosti pomarančov, bola obalená ľadom a stále hnaná hore k nebesiam do výšky, kde lietajú lietadlá. Zatiaľ čo taký Mount Everest má výšku 8848 metrov, tracklog na jej GPS prístroji zaznamenal najvyšší bod až vo výške 9946 metrov. Po asi 40 minútach sa Ewa prebrala, všetko bolo zamrznuté, a tak sa pokúsila zoškrabať ľad aspoň z okuliarov, aby zistila, kde sa vlastne nachádza a ako vysoko sa až dostala. Následne zoškrabala ľad aj z displeja na GPS a zistila tak, v akej výške sa nachádza - 6900 metrov a stále letela. A stále aj bola v teplote takmer -50 stupňov Celzia.
"Pomyslela som si, že trochu pribrzdím, aby som znovu ucítila krídlo. Ale zistila som, že vôbec nedržím riadičky. Moje ruky a rukavice boli zmrznuté, nemala som riadičky a krídlo stále letelo samo. Vôbec som netušila, že som bola v bezvedomí tak dlho. Neviete si predstaviť tú silu. Po chvíli som vyletela z mrakov a uvidela slnko. Ale hneď na to ma mraky opäť pohltili. Bolo to drsné. Chcela som sa pozrieť, ako som vysoko, ale keď som to uvidela, znovu som zavrela oči. Po ďalších 15 minútach som zistila, že už nestúpam. Bola som vo výške 5000 metrov a klesala som. Pomyslela som si, okej, skúsme znova špirálu. O chvíľu som už videla zem a hlavou mi prebehlo, že snáď to aj prežijem."
Tri a pol hodiny po štarte už Ewa naozaj smerovala k zemi a schyľovalo sa k vysnenému pristátiu. Ľad začal opadávať a Slnko ju začalo ohrievať. Po pristátí bola logicky v šoku, nevedela, čo robiť, celá sa triasla a bola ešte stále úplne zmrznutá, zatiaľ čo jej priatelia celí v strese ju neustále hľadali a vyvolávali jej. Na zem dopadla asi 65 kilometrov od miesta štartu a hoci nevedela od vyčerpania zavolať o pomoc, pomocou GPS ju dokázali lokalizovať. Keď ju napokon našli, ešte stále bola obalená ľadom. Podľa lekárov jej život zachránilo práve jej omdletie, keďže v takýchto prípadoch srdce spomalí životné funkcie
V nemocnici strávila Ewa len krátku dobu a hneď ako ju prepustili ohlásila, že aj napriek takejto skúsenosti a druhému narodeniu sa sa nebojí a štartu na majstrovstvách sveta sa nevzdáva. Ako sama povedala, nebola po tomto šťastí v nešťastí ešte úplne v pohode, ale urobí všetko preto, aby mohla štartovať. Paragliding totiž milovala a jedna nehoda ju vôbec neodradí a nezastaví. Odkedy vo svojom živote objavila práve tento šport, nevedela ho už dostať z hlavy. A z paraglidingu sa tak pre ňu nestal len koníček, ale aj zamestnanie. Ani po takomto zážitku však Ewa v boha neverí, a tak poďakovala za prežitie aspoň anjelom.
