Po nepretržitej ľudskej spoločnosti netúži.
Život v modernej spoločnosti nie je pre každého. Najmä ľudia zo staršej generácie často pohŕdajú výdobytkami dnešnej doby a radšej sa uzatvárajú do seba, aby sa aspoň trošku odizolovali od toho, čo sa im už nepáči. Príbeh dnes už 79-ročného Pedra Lucu však nebol postavený na tom, že by spoločnosť a ľudí okolo seba neznášal. Už ako malého chlapca ho v osade San Pedro de Colalao v severnej Argentíne vychovával jeho starý otec a spolu s ním trávil množstvo času v prírode, čo ho nakoniec aj inšpirovalo k tomu, aby sa usadil v jednej z jaskýň vysoko v horách a žil tam len po boku svojich zvierat.
Keď Pedro dovŕšil vek 14 rokov, rozhodol sa vydať na menšie dobrodružstvo a zamestnal sa ako pracovník pomáhajúci pri prevoze uhlia z Argentíny do Bolívie, čo ho ale nebavilo veľmi dlho, a tak sa vrátil do rodnej dedinky a keďže vedel o niekoľkých jaskyniach v horách, povedal si, že vyskúša to, ako by sa mu v nich žilo a koniec koncov to nemohlo byť také zlé, keďže v jaskyni aj zostal natrvalo. Pedro už v horách žije viac než 40 rokov a vôbec mu nevadí, že nemá k dispozícii vodu z kohútika alebo elektrinu. Ak je smädný, zíde k neďalekému potôčiku a napije sa z neho, pretože hovorí, že niet čistejšej vody, ako vody z horského prameňa. Jeho jedinou elektronickou pomôckou je rádio na baterky, ktoré si však až tak veľmi nedokáže užiť kvôli nedostatočnému signálu vo veľkej nadmorskej výške. Z času na čas sa tiež dostaví späť do mesta, kde si chodí každý mesiac po neveľký dôchodok, za ktorý si nakúpi nejaké potraviny, a odkedy sa správy o jeho izolovanom spôsobe života rozniesli po okolí, občas ho prídu navštíviť turisti či deti na výletoch a nikdy neprídu s prázdnymi rukami, takže Pedro s jedlom až taký problém nemá. Keď mu poriadne vyhladne a nemá k dispozícii žiadnu stravu, zoberie do ruky svoju pušku a vydá sa na lov, čo preňho po toľkých rokoch nepredstavuje veľkú výzvu. Pedro na svoj vek vyzerá skvelo, každý deň dokonca prechodí približne tri hodiny a svoj život by vraj za nič nemenil, čomu sa dá po toľkých rokoch aj rozumieť.
